Táto stať písma začína takto:

Keď Syn človeka príde vo svojej sláve a všetci anjeli s Ním, posadí sa vtedy na trón svojej slávy. I zhromaždia sa pred Neho všetky národy; a oddelí ich, ako pastier oddeľuje ovce od kozlov, a postaví si ovce sprava, kozlov však zľava. Mt 25:31-33

Ak by sme mali nosný verš v nadpise tohto článku sám osebe, bude nás nabádať tomu, že zo skutkov by sme mali byť ospravedlnení. Ak dáme jesť a piť cudzincovi, slabému, chudobnému, budeme takto spasení. Mnohí ľudia si vzali takto tento verš doslovne a konali v súlade s ním. Chodili po mestách, dedinách, ujímali sa slabých ľudí a ukazovali na tento verš.

Samo osebe toto nie je zlé, z nášho ľudského pohľadu je to dobrý skutok. No aj tak nás Písmo varuje, či za týmto skutkom je viera v Krista. Ono totiž platí verš:

Čo nie je z viery, je hriech. Rim 14:23b

Boh nepozerá na konkrétny skutok, ale na naše srdce, na jeho motív. Ak za týmto skutkom je zásluha nášho spasenia, je tento skutok Bohu odporný, pretože neukazujeme na Boha ako pôvodcu spásy, ale na seba.

Nie je problém konať to, že budeme niekde pravidelne podávať núdznym jedlo a vodu. Ak to bude z viery, z lásky ku Kristovi, je tento skutok dobrý. Ale ak je to konané pod tou zámienkou, že toto konám aby som si zaslúžil spásu, tento istý skutok je zlý! Boh ma totiž vyzve na poslednom súde aby som sa ukázal a ja poviem – Pozri, konal som čo si chceldával som jedlo a vodu núdznym a preto si spásu zasluhujem. A človek sa ocitne hneď na strane kozlov.

Ak čítame jednotlivé verše, nemôžeme ich vykladať bez kontextu celého písma. Ak Pavol učí, že spasenie je z viery, tak to tak jednoducho je. Potom musíme odpovede na našu spásu hľadať v kontexte Písma ako celku.

Ak sa nato pozrieme Božou optikou, je to Boh, ktorý ľudí obracia k viere a činí ich spravodlivými:

A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil. Rim 8:30

Teda ktorí budú tí oslávení na poslednom súde? Tí, ktorých si Boh vybral, podľa svojej svätej vôle, sú to tí, ktorí uveria v zástupnosť Krista a Boh ich nenechá samých na seba ohľadom posvätenia, ale ich sám vovedie do skutkov, aby ich konali z viery:

Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť. Ef 2:10

V Písme sa objavujú dva druhy skutkov. Prvé sú skutky, ktorými sa človek chce Bohu zapáčiť ohľadom spasenia, chce sa na svoje skutky odvolávať. Tieto skutky ukazujú na seba.

Druhé skutky sú z viery – teda od človeka, ktorého Boh pritiahol, ospravedlnil a pripravil mu skutky predom. Tieto skutky vychádzajú z viery –  nie sú podmienkou spásy.

Príklad nám dáva Apoštol Pavol na Abrahámovi.

Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Rim 4:3

Boh počítal Abraháma ako spravodlivého iba tým, že Mu uveril. Abrahám konal mnohé zlé skutky, svoju vlastnú manželku, z ktorej sa mal narodiť predchodca Spasiteľa, nechal dva krát, aby bola súčasťou háremu cudzím kráľom. Tiež nepočkal nato, pokiaľ dostane Syna zasľúbenia, ale so slúžkou Hagar, splodil syna Izmaela, čo nebolo v súlade s Božím plánom. Ale aj tak je Abrahám spravodlivý a prečo? Lebo uveril Bohu a bol mu poslušný. Preto Pavol až výsmešne predtým napísal, že ak by mal byť Abrahám spasený zo skutkov, môže sa chváliť jedine tak sám pred sebou – nie pred Bohom!

Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Rim 4:2

No napriek tomu, Abrahám vykonal veľa dobrých skutkov z viery! Zvlášť to, že poslúchol Boha, oddelil sa od svojej rodiny a išiel do neznáma, vedený pre neho neznámym Bohom. Tiež vo viere išiel obetovať svojho syna Izáka. A tu sa zastavme. Abrahám mohol obetovať svojho syna dvomi spôsobmi.

Prvým spôsob by bol zo zásluh. Abrahám by si bol povedal – Boh chce aby som obetoval Izáka. Je to strašná vec, ale pôjdem, veď prednejšia je moja spása, ako môj syn. Urobím si takto dobré body u Boha, veď už dlho žiť nebudem, syna oželiem, ale Boh mi dá veniec spásy.

Toto by nebolo z viery, toto by bolo z vypočítavosti! Abrahám by išiel obetovať Izáka len kvôli chladnej kalkulácii.

Ale Abrahám išiel obetovať Syna, lebo veril, že Boh urobí to najlepšie, čo urobiť má. On nevedel prečo to má vykonať, pukalo mu srdce nad synkom, ale veril, že keď mu Boh syna dal a to v neskorom veku, že On vie prečo tomu tak je. Išiel obetovať syna z viery – veril Bohu, že Boh koná to najlepšie.

Toto si môžeme vziať na seba. Prečo sme kresťania? Mnohí z nás to robia kvôli chladnej vypočítavosti – chodím do kostola, na omše, na púte, modlím sa veľa predpísaných modlitieb – Boha takto utešujem.

Ale ak nás Boh obráti, konáme skutky z lásky k Bohu. Boh za mňa v Kristovi zomrel a ja som mu poslušný a to nielen cez Písmo, ale aj cez reálny život a to tým, že prijmem každú zmenu, ktorá sa v mojom živote udeje, lebo za všetkým stojí Boh. Verím v Neho a viem, že to čo mi teraz vykonal, urobil z lásky ku mne a má nato ten najlepší dôvod, ktorému sa budem an večnosti diviť.

Na web pribúda postupne kniha Willhelma Buscha a on tam hovorí príbeh ktorý prežil, kde jeden baník prišiel o nohy v bani. Predtým bol plný pýchy, bol hlavnou osobou miestnej krčmy – poznáme tie frajerské typy. Aby ho Boh k sebe pritiahol, dopustil na neho nehodu a prišiel o obe nohy. Bol koniec pýchy a koniec frajeriny. Ale on prišiel postupne k Bohu, ktorému sa predtým vysmieval, keď bol zdravý. Zomrel napokon vo veľkej Božej viere a ďakoval Bohu zato, že mu vykonal ten úraz, lebo by sa nikdy nestal kresťanom.

Nám sa môže zdať, že Boh koná veci zle, zosiela na nás pohromy a trápenia a my sa utiekame k ľuďom a sťažujeme sa. Ale viera v nás koná to, že ďakujeme za všetko, za to dobré aj zato zlé. Takáto viera je Bohu milá. Veď Jób hovorí to krásne vyznanie viery:

Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať? Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam navrátim; Hospodin dal, Hospodin aj vzal, nech je požehnané meno Hospodinovo. Jób 1:21 a Jób 2:10

Takže tu máme dva druhy skutkov. Tie ktoré sú záslužné a tie ktoré vychádzajú z viery. Prvé vedú na ľavicu medzi kozlov, druhé k požehnaniu po pravici medzi ovce.

Preto tak často niektorí kresťania dávajú proti Pavlovmu veršu verš Jakuba ktorý hovorí: ukáž mi skutky a ja ti ukážem vieru. Toto plne súhlasí so spasením z viery. Jakub správne vidí skutky záslužné,  skutky svetské – a opačné skutky z viery.

My tieto skutky dokonca máme problém odlíšiť od seba, lebo za nimi musíme hľadať motív nášho falošného srdca – napríklad – prečo som kresťanom? A teraz si odpovedz milý kresťan. Dvaja ľudia môžu odpovedať to isté – jeden však bude kozel a druhý bude ovečka.

Jeden povie – milujem Pána, tak veľmi Ho milujem. Druhý tiež povie – milujem Pána, tak veľmi ho milujem. A pán prvému povie:

Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského. Mt 7:21

Ten prvý miloval Pána lebo si tým chcel zaslúžiť spasenie. Ten druhý miloval Pána, lebo Ho jednoducho miloval bez podmienky. Prvého Boh zavrhol, lebo jeho skutok srdca bol sebecký.

Ale tento verš dokladá, prečo toho prvého Boh zavrhol, aby sme mali zrkadlo, aby sme rozoznali našu vieru v hĺbke Božieho slova. Preto ho zavrhol, lebo nečinil vôľu Boha Otca!

Tak sa musíme opýtať – čo je vôľa Boha Otca? Konať skutky a z nich byť spasený? Chodiť každý deň do kostola, k pobožnosti a tak byť spasený? Absolútne nie! Ján nám vykladá, čo je vôľa Boha Otca – pozorne čítajme:

Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. Jn 6:40

Veriť v Ježiša Krista – to je vôľa Boha Otca. Boh Otec nepotrebuje naše výkony, On si žiada iba jedno – aby sme nezištne milovali Jeho Syna. Bez nároku na spásu, bez akejkoľvek podmienky. Iba milovať Ježiša. A potom prídu skutky. A tie skutky bude mečom rozdeľovať Jakub, na ktorého sa odvolávajú tí, čo sa chcú skutkami spasiť. Jakub povie – ukáž mi skutky a ja ti ukážem vieru.

Ak mu ukážeš že žiješ ako svet, ani sa s tebou nebude baviť a mečom ťa odtne od Krista. Ak mu ukážeš, že miluješ Krista, ako prvotný skutok ktorý Boh po tebe požaduje, bude skúmať motív tvojej viery. Ak zistí, že motív je zameraný na teba, že sa chceš skutkami spasiť a pýšiť, odtne ťa Jakub od Krista. Preto sa des a boj Jakuba a jeho slov – ukáž mi skutky, ja ti ukážem vieru. Lebo cez tento verš mnohí neprejdú, zvlášť takí, ktorí sa chcú skutkami spasiť!

Boh nepotrebuje naše obete, naše výkony, naše pobožnosti. V jednom verši vzdychá, čo od človeka vyžaduje skutočne:

Lebo lásku chcem, a nie obete, poznanie Boha viac ako zápaly. Oz 6:6

Boh chce našu lásku a v náboženstvách sa Mu jej nedostáva. A prečo? Lebo milovať môžeme len toho, koho poznáme. Ak poznáte dobrého automechanika, máte ho radi, lebo vám vždy dobre urobí auto, ak poznáte aj jeho rodinu a ak ste boli spolu na dovolenke – poznáte ho o to viac a môžete povedať – mám rád toho človeka. Prečo? Lebo ho poznáte. Ale ako môžete poznať Boha, o ktorom takmer nič neviete?

Preto ten verš pokračuje – poznanie Boha viac ako zápaly. Ako poznáme Boha? Mnohí ľudia si myslia, že Boha môžu poznať cez mystiku, ktorá má koreň vo východnej  ezoterike. Cez zjavenia, cez pocity, cez zážitky?! Absolútne nie! Viera je z Božieho slova, z jeho výkladu. Preto Boha môžeme poznať z jeho slova – biblie. Tam Boh zanechal všetko potrebné k viere.

Ak čítame písmo, vždy pri novom čítaní narazíme na niečo nové. Jeden dlhoročný kresťan, ktorý už vyše 30 rokov vykladá Písmo a je učiteľom Písma povedal, že niekedy otvorí bibliu, vidí verš ktorý čítal nespočet krát a zrazu tam uvidí slovo, ktoré doteraz akoby prehliadal a tak si ironicky povie – je toto možné? Kto to slovo tam dopísal, veď doteraz som si ho nevšimol? A toto jediné slovo môže zmeniť celý význam verša.

Sú ľudia ktorí hovoria – už som prečítal raz bibliu. Božie slovo je však živé v Duchu. Aj keby si ju prečítal milión krát, stále tam nájdeš niečo nové a čerstvé. A v tomto slove sa Boh sám zjavuje nám, slepým ľuďom. Bez tohto slova sme slepí, ľahko upadneme do náboženstiev a ľudských skutkov. Preto ten verš krásne stojí – chcem lásku, nie obetu, nie pobožnosti a chodenie po kolenách dva kilometre – ale Boh akoby dopovedal – ale vy ma nemôžete milovať, lebo ma nepoznáte a preto je mi milšie, ak budete o mne čítať v Písmach každý deň, ako mi nosiť vaše zapáchajúce skutky, ktorými sa budete chcieť spasiť.

Vráťme sa na začiatok. Spasenie je z viery a z viery vychádzajú skutky. Skutky ako podanie vody pocestnému, jedlo chudobnému. Ale nielen tieto. Ak by sme mali iba tento verš, tak by to bolo v poriadku, ale Boh od nás chce ešte skutky zvestovania evanjelia, vyučovanie evanjelia, poslušnosť Bohu, tiež skutky ovocia Ducha. Každý úd v Kristovom tele má inú funkciu. Nemôžu všetci byť rukou alebo nohou v cirkvi, ktoré je telom Krista, kde On sám je hlavou.

Niektorých totiž ustanovil Boh v cirkvi: jedných za apoštolov, druhých za prorokov, tretích za učiteľov, potom ľudí divotvornej moci, ďalej s darom uzdravovať, pomáhať, spravovať a hovoriť (rôznymi) druhmi jazykov. 1Kor 12:28

Niekto kto je učiteľ, určite sa stretne s tým, že pomôže niekomu v núdzi, niekomu dá peniaze na cestu, lebo stratil peňaženku a doklady. Ale ak by sme od neho chceli výhradne takúto službu – robili by sme z neho iný úd v cirkvi. Sú naopak ľudia a zvlášť väčšinou ženy, ktoré sa radi starajú o chorých a im zase nezveríme službu kázania slova. I keď slovo musia čítať všetci, aby poznali Boha, dar vykladať slovo nemá každý.

Niekto zvestuje evanjelium. Poznám človeka, ktorý každý deň vyjde do ulíc a zastavuje ľudí s tým, že im zvestuje Ježiša Krista. Mnohí sa zasmejú, iní sa pohoršia, niektorí odmietnú, ale nájdu sa aj takí, ktorí sa zastavia a pohovoria si o viere. Po rozhovore s ním sa dozviete, že takmer neexistuje agnostik – človek ktorý neverí v nič. Každý jeden človek má nejakú vieru, v niečo verí. Ale ako povedal aj farár Busch v spomínanej knihe – musíte mať správnu vieru – vieru ktorá platí pred Bohom.

Ako keď máte neplatný pas – nikam sa nedostanete. Darmo budete mávať pasom, že ho máte, máte tam fotku, osobné údaje – ale pas je už neplatný, skončil dátum platnosti a neprejdete leteckým terminálom. Tak je to aj s nebom – nestačí viera – musí to byť platná viera a Boh nám ju zanechal vo svojom slove a nielen to – On cez svoje slovo neustále ku nám hovorí, napráva nás, napomína nás, chce nás priviesť na úzku cestu viery. Preto vyžaduje platnú vieru, cez inú neprejdeme…

Príbeh o kozloch a ovečkách je jednoduchý. Je o spasených a nespasených ľuďoch. O tých, ktorí uverili v Krista a o tých, ktorí neuverili a zostali v tvrdosti svojho srdca. Prví si sadnú po pravici a budú sa radovať a druhí po ľavici skončia na večnosti ďaleko od tváre milujúceho Boha.

Tento príbeh je našou kontrolkou, či konáme skutky z viery. Pretože tu sa nejedná o premyslené skutky, o vypočítavé kresťanstvo, tu sa jedná o predom pripravené skutky, ktoré môžu byť tak skryté, že ich neuvidíme a nerozpoznáme. Preto sa obidve skupiny divia:

Odpovedia Mu obidve skupiny: Pane, kedy sme Ťa videli hladného, alebo smädného a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, alebo nahého? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení? Mt 25:37-39

Vidíte ako Boh bude naše skutky rozsudzovať? V skrytosti! Nebudú to tie naše vedomé skutky, ale skryté, ktoré uvidí iba Boh.

Budete dvaja kresťania – jeden nespasený, ktorý si bude chcieť nebo zaslúžiť a druhý spasený. K obom príde moslim, na inom mieste a v inom čase.

Moslim bude chcieť peniaze.

Prvý sa ne neho oborí, napriek tomu, že pred chvíľou podával bezdomovcom polievku.

Druhý mu dá peniaze s tým, že aj on niečo bude chcieť – povedať tomuto moslimovi evanjelium v dvoch minútach. Moslim bude súhlasiť. On mu povie evanjelium, dá mu peniaze a ten kresťan nato zabudne.

Na poslednom súde sa stretne tento kresťan s týmto moslimom, na strane oviec a bude sa diviť, ako sa sem tento moslim dostal?

Vtom sa na neho obráti Boh a povie mu – čokoľvek si urobil maličkým, Mne si urobil. Keď si vtedy dávno povedal evanjelium v dvoch minútach tomuto moslimovi, päť rokov sa ten človek trápil nad tým čo si mu povedal o Kristovi a spáse, až sa napokon obrátil.

Nám sú tieto skutky utajené a preto sa pýtame:

Pane, kedy sme Ťa videli hladného, alebo smädného a kedy sme Ťa videli ako cudzinca, alebo nahého? A kedy sme Ťa videli chorého alebo vo väzení? Mt 25:37-39

Ale nie tak Bohu…

Amen…