Úcta k Bohu má byť súčasťou kresťana, má byť jeho pokrmom a modlitbou. Ak sa pozrieme do Božieho slova, vidíme že úcta nemá byť zameraná k stvoreným veciam, aj preto druhé Božie prikázanie hovorí, o zákaze klaňaniu sa stvoreným veciam, o uctievaní stvorených vecí.

Všimnime si jednu vec. Aj keď sa ľudia klaňali Pánovi Ježišovi, lebo je Boh a nikoho za to nekarhal, že sa Mu klania – nikde v Písme sa neobjavuje Jeho opis. Absolútne. Prečo? Lebo Boh dobre vedel, že akonáhle dá popis Ježiša do Písma, ľudia si ho spodobnia a budú sa klaňať Jeho obrazom.

Napriek tomu, že Boh nedal podobu Ježiša do písma, ľudia si aj tak vytvorili obraz Ježiša a klaňajú sa mu – cez obrazy, sochy, skúmajú akési plátno z Turína.

Počúval som nedávno kázeň, kde sa hovorilo, o nejakej žene, ktorá niekde v Mexiku, v 70 rokoch robila tortily – vyzerá to ako palacinka a jedna sa jej pripálila. Keď ju chcela vyhodiť, skoro jej panvica vypadla z ruky, pretože sa jej na tých pripálených miestach, objavila hlava, ktorá vyzerala podľa nej, ako hlava Ježiša. Vzala to miestnemu kňazovi, ten to posvätil a počas takmer 30 rokov, chodili ľudia do tohto domu, kde táto tortila bola vystavená a klaňali sa takto bohu. Bohu s malým b. Zdá sa vám, že toto je pravá úcta?

Odkaz na fotku – mne skôr tá hlava pripomína diabla, pôvodcu tohto podvodu…

V posledných storočiach takúto a jej podobnú úctu nájdete po celom kresťanskom svete.

Ale my sa pozrime do Božieho slova. Najprv si pripomeňme druhé Božie prikázanie. Ak totiž milujete Boha, milujete Jeho slovo a Jeho príkazy. Žalmista, ktorý vedel ako uctievať Boha napísal:

V Tvojich ustanoveniach sa kochám, na Tvoje slovo nezabúdam. Ž 119:16

A Pán Ježiš povedal:

Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje, a kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec, aj ja ho budem milovať a vyjavím mu seba samého. Jn 14:21

Preto podstata uctievania Boha je zaznamenaná v Božom slove. Ak ide o správne uctievanie, Boh obdaruje človeka požehnaniami, ale beda ak je uctievanie mimo toho, čo Boh vo svojom slove ustanovil.

Druhé prikázanie, ktoré mnohé cirkvi vyhodili z dosky Mojžišovho desatora znie:

Neurobíš si vyrezávanú modlu ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani im slúžiť, lebo ja som Hospodin, tvoj Boh, Boh horliaci, ktorý trestám neprávosť otcov na synoch, do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia. Ex 20:4-5

Spomeňme si na uctievanie Izraelských. Mojžiš už bol mnoho dní na hore Sinaj a ľudia si medzi sebou hovorili: – ako môžeme uctievať Boha, ktorého nevidíme? Veď všetky národy majú bohov, ktorí sú viditeľní a dá sa ku nim prísť?

Oni vedeli a videli, že Boh ich vyviedol mocnou rukou z Egypta, videli ako im otvoril more, videli tie veľké skutky Boha živého, ale oni sa Ho chceli dotýkať. A tak si urobili zlaté teľa o ktorom povedali:

Izrael, toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. Ex 32:4

Pravého Boha si zhmotnili a vyhlásili že toto dielo ich rúk je tým bohom, alebo presnejšie oni použili množné číslo – tými bohmi – ktorí ich vytrhli z Egypta.

Toto je tiež forma uctievania a nie je neznáma ani dnešnému kresťanstvu. Boha si nejako zhmotniť a klaňať sa soche, obrazu, výrobku ľudských rúk. Boh ale práve toto razantne odmieta, aby si ho niekto zhmotnil!

Neobstojí ľudská obrana, ako to robili v čase ikonoborectva, niektorí horliví zástancovia obrazov, ktorí sa podnes citujú ako víťazi. Iba čo na cirkev uvalili nešťastie a blízky rozkol. Je smiešne povedať, že Boh keď vidí, ako si robíme jeho podobizeň, je to ako keď máme na stolíku v práci fotku manželky a tak manželka sa teší, že na ňu takto v práci myslíme. Boh si na rozdiel od padlého človeka neželá, aby si ho človek spodoboval!!! V žiadnej forme! Ak povolil, aby Izraeliti mali Archu zmluvy, na nej cherubínov, Dávid pred touto Archou poskakoval – hneď sa toho modlári chytili a kričali – vidíte, Dávid poskakuje pred Archou zmluvy, ktorú vyrobil človek.

Nezabúdajme, že presné rozmery Archy sám Boh ustanovil! Bola to jeho vôľa. Za druhé – Archa zmluvy sa nesnaží spodobniť Boha.

Boh ustanovil ako chce byť uctievaný – neustanovil to človek! Človek má poslúchať Boha a Jeho slovo, čo a ako konať a nie si vymýšľať vlastné spôsoby úcty, ktoré Boh neurčil. Samotné zlaté teľa je ukážkou, keď ľudia miesto uctenia si Boha podľa Jeho ustanovení, konajú podľa svojich nápadov. Ešte tu máme mnohé úcty od ľudí, ktorí mali rôzne zjavenia, ale to sme zase pri tortilách!

Ak sa pozrieme na kráľa Saula, obetoval miesto kňaza – obetoval miesto Samuela. Saul to nekonal v úplne zlom úmysle, i keď tam jeho pýcha stál – myslel si, že ako kráľ môže všetko. No nebol modlár v tom čase, ani neodmietol službu Bohu – iba sa v dobrej viere sám podujal obetovať. A Boh ho zavrhol! Prečo? Lebo neposlúchal Boha, ako má obetovať, neriadil sa Božím slovom, ale sa riadil svojim názorom!

Toto poznáme dnes bežne. Ja si robím, ako ja chcem! Ja som sám sebe pánom, ja si budem uctievať Boha, ako uznám za vhodné. Budem sa modliť ku komu chcem a ako chcem. Autonómia človeka bez Boha. Boha síce vyznáva, ale svojimi skutkami ho popiera.

Synovia samotného Árona, prvého kňaza Izraela – Nádab a Abíhú sa učili ako obetovať Bohu. Na konci celého učenia mali konečne vykonať Bohoslužbu sami. Ale sprofanovali Božie nariadenie a na službu vzali oheň, ktorý nebol svätý tak, ako to Boh nariadil. Obaja zahynuli pri svojej prvej Bohoslužbe:

Áronovi synovia Nádáb a Abíhú vzali každý svoju misu na uhlíky, dali do nej oheň, naň položili kadidlo a obetovali Hospodinovi neposvätný oheň, čo im Hospodin neprikázal. Preto vyšľahol oheň spred Hospodina a strávil ich, takže zomreli pred Hospodinom. Lv 10:1-2

Boh to takto neprikázal a preto zahynuli. Boh neprikázal vo svojom Slove mnoho vecí, ako sa majú kresťania modliť, ale oni sa tak modlia. Rôzne opakovacie modlitby, rapkania, modlitby bez Ducha. To všetko je Bohu odporné, lebo Boh požaduje uctievanie celou bytosťou človeka. Preto tento dlhý úvod zanechajme a pozrime sa, ako Boh ustanovil modlitbu a úctu k Nemu.

Boh je duch, a tí, čo Ho vzývajú, musia Ho vzývať v duchu a v pravde. Jn 4:24

Boha je možné vzývať len v Duchu a v Pravde. Keď sa jedného kazateľa spýtali, čo si má človek predstavovať pri tom, ako sa modlí k Bohu odpovedal – nepredstavujte si nič – absolútne nič!

Mnohí kresťania sa modlia k obrazu, ktorý majú v hlave. Nie je to modla vonkajšia, viditeľná, je to projekcia ich zmýšľania. Ale Boh si želá, aby sme ho uctievali tak, ako On chce – nie ako sme si my vymysleli. Máme ho vzývať v Duchu a v pravde. V Duchu, nie hmotne, nie telesne, ale pravdivo – teda ako On vyžaduje – v Jeho pravde, nie v našej.

Toto pán Ježiš povedal žene Samaritánke pri studni. Predtým jej povedal:

Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú vzývať Otca v duchu a v pravde; veď aj Otec takýchto ctiteľov chce mať. Jn 4:23

Boh chce mať takých ctiteľov, ktorí Ho budú vzývať v Duchu a v Pravde.

Je zaujímavosťou Písma, že ani k samotnému Kristovi sa nemodlila ranná cirkev – ale skrze Krista sa modlila k Bohu. Sám Ježiš to tak konal a učil. Jediná zmienka, kde sa Štefan modlí k Pánovi Ježišovi je potom, čo pri svojom kameňovaní ho fyzicky uvidel a tak povedal:

Pane Ježiši, prijmi môjho ducha! Sk 7:59

Aj keď Pán Ježiš je Boh, On sám vo svojom Slove nikoho nenabáda, aby sa k Nemu modlil, ale k Bohu.

Pavol keď učí, ako ďakovať a dobrorečiť Bohu, hovorí toto:

Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Ef 5:20

A inde:

A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho. Kol 3:17

V tomto sa ukazuje poriadok rannej cirkvi, kde každý kresťan pristupuje k Bohu, v mene Ježiša Krista ako prostredníka, v moci Svätého Ducha. Takto sa oslavuje Trojjediný Boh. Že je Ježiš prostredník medzi Bohom a ľuďmi, by malo byť každému známe, ale On nie je jedným z mnohých prostredníkov, ale je jediný prostredník:

Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus, ktorý dal seba ako výkupné za všetkých ako svedectvo vo vopred určenom čase. 1Tim 2:5-6

Poďme sa ale pozrieť na uctievanie, ktoré Bohu prináleží, lebo to sám ustanovil, buď skrze svoje Slovo, alebo skrze Slovo Syna.

Žaltár končí žalmom 150, kde je úcta k Bohu náležite zjavená. Nejde tu len o formu uctievania a presné napodobenie toho, čo žalmista napísal, ale ide tu o postoj srdca:

Chváľte Boha v Jeho svätyni, chváľte Ho na Jeho mocnej oblohe! Chváľte Ho pre Jeho hrdinské skutky, chváľte Ho pre Jeho nesmiernu veľkosť! Chváľte Ho zvukom trúby, chváľte Ho harfou, citarou! Chváľte Ho bubnom v chorovode, chváľte Ho strunami a píšťalou! Chváľte Ho hlasným cimbalom! Chváľte Ho zvučným cimbalom! Všetko, čo dýcha, nech chváli Hospodina! Haleluja! Ž 150:1-6

Pavol sa prenáša od týchto vonkajších foriem, ktoré sa môžu napodobniť, ale nemusia splniť účel, ku forme zjavenej cez novú zmluvu:

Prosím vás teda, bratia, pre milosrdenstvo Božie, vydávajte svoje telá v živú, svätú, Bohu príjemnú obeť, vašu rozumnú službu Bohu. Rim 12:1

Tu nejde o to, že by sme mali skončiť so žalmom 150 a povedať, že to bola stará forma úcty, lebo Pavol nám tu dáva novú formu. Písmo ak hovorí o úcte a jej formách, vyžaduje, ak sa objavia viaceré formy úcty, aby sa spojili. Ak sa objaví niekde spev, Boh vyžaduje nielen spev, ale aj prítomnosť ducha a čisté telo, ktoré je chrámom Boha, ktoré dávame za službu Bohu.

List Židom nás nabáda, aby sme neopakovali židovské bohoslužby, oslavy, obrady. Pavol tu píše, že my máme iný oltár ako židia, z ktorého nemajú právo prijímať tí, ktorí slúžia Bohu po starom – obeťami zvierat:

My máme oltár, z ktorého nemajú právo jesť tí, čo konajú bohoslužbu v stánku. Lebo telá zvierat, ktorých krv veľkňaz vnáša do svätyne za hriechy, spaľujú sa von za ohradou. Hebr 13:10-11

Náš oltár však nie je oltár podobný Izraelskému obetnému systému, našim všetkým je Kristus – aj oltárom, aj obeťou, aj kňazom! On je oltár, ktorý je vyhodený za bránu židovského chrámu, ako potupa, ako hanba, no nie tak u Boha. Skrze Neho – Krista, prinášame obeť pre Boha Otca.

Ešte raz pre nechápavých – skrze KRISTA prinášame MY obeť – nie Krista prinášame ako obeť, ani žiaden človek sa nemôže postaviť miesto Krista a obetovať zase Krista ako obeť – ale skrze Krista, prinášame MY Bohu obeť! Akú obeť?! Obeť chvály, to znamená – ovocie našich pier, jazykov, modlitieb, ktoré vyznávajú Božie Sväté meno.

Preto aj Ježiš, aby posvätil ľud vlastnou krvou, trpel za bránou. Vyjdime teda k Nemu von (vyjdime zo systému obetí, oltárov a obradov, ktoré už nie sú potrebné) za ohradu, znášajúc Jeho hanenie. Lebo nemáme tu trvalé mesto, ale hľadáme ono budúce. Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier vyznávajúcich Jeho meno. Hebr 13:12-15

Ale toto vyznávanie nemôže byť iba súčasťou našich pier, ale aj srdca. Ak tam nie je srdce, konáme ohavnú Bohoslužbu. Prečo? Lebo ústami vyznávame, ale srdcom veríme.

Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Rim 10:10

Ďalšou formou úcty, ktorá je zapísaná v Božom slove, je čítanie Písma, čítanie Biblie. Aj to je forma a úcta, zvlášť ak sa táto forma pretaví k vyučovaniu, k získaniu Božej múdrosti, k napomenutiu. Preto Pavol napísal, aby Kristovo slovo BOHATO prebývalo v našich srdciach! K tomuto nech uctievame Boha v žalmoch, duchovných piesňach a s vďakou:

Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! Kol 3:16

Podobne Pavol hovorí na inom mieste, tu tiež vyzýva, aby sme dobrorečili Bohu – ale nie priamo, lež v Mene Pána Ježiša Krista, nášho prostredníka:

Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista. Ef 5:19-20

Záver:

Úcta k Bohu a bázeň pred Ním, je aj v správnej úcte. Základom pre novú zmluvu je, uctievanie Boha v Duchu a v pravde.

My nemáme a nepoznáme pravdu, ale zjavuje nám ju Boh skrze svoje slovo. Kde nájdeme Jeho slovo – v biblii.

Človek časom vynašiel nespočet modlitieb a uctievaní, ktoré nie sú zhodné s Božím slovom. Boh nevyžaduje iba vonkajšiu formu úcty. Na tú je zameraná stará zmluva. Nová zmluva vyžaduje srdce človeka a vnútornú úctu človeka k Bohu, v Duchu. K tomu Boh vyžaduje poslušnosť k napísanému, preto hovorí, aby Bohato v nás prebývalo Kristovo slovo. Jeden kazateľ povedal, že Božie slovo by z nás malo doslovne vytekať ušami von. Už len opakovanie si Božieho slova, v malých veršoch, denné rozjímania nad veršami z Písma, v nás prebúdza úctu k Bohu.

Žalmy sú vrcholom uctievania Boha v starej zmluve. Sám náš Pán Ježiš, sa ich modlil a spieval.

Duchovné piesne. Je veľmi veľa krásnych duchovných piesní, ktoré obsahujú základné biblické pravdy.

Ale tiež k úcte patria aj vonkajšie formy a postoje. Tie sú však až za týmto pravým uctievaním. Tie iba dopĺňajú úctu nášho Ducha. Ak Boha neuctievame v Duchu, všetky naše postoje, klaňania, sklonené hlavy, sú iba fraškou.

Uctievame a utiekame sa k Bohu, skrze nášho prostredníka Ježiša Krista. V mene Krista nášho Pána, pristupujeme k Tebe môj Otče – tak sa modlieval Pavol. Samozrejme aj Ježiš je Boh a modlitba priamo k Nemu nie je prekážkou. Sám Ježiš predsa sedí po pravici Boha Otca a prihovára sa za nás:

Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás. Rim 8:34

Je to až oblažujúce vedieť, že sa sám Kristus prihovára za nás u Boha Otca. K Božiemu trónu sa dostať je veľká vec, ale sedieť hneď vedľa Božieho trónu, ako sedí Ježiš, ktorý je našim prostredníkom a prihovára sa – je moc a sila. Boh Otec vo svojej spravodlivosti si povie, že modlitbu tohto človeka už nechcem počuť. Tak ako sa to stalo Saulovi, ktorého Boh zavrhol. Ale teraz sedí vedľa Boha Otca náš Pán a ten sa prihovorí za teba, za mňa.

Čo však Boh neznáša je to, keď ľudia uctievajú Boha, ale učia zvrátené učenie. Preto platí verš:

Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). Mt 15:9

Preto sa milý kresťan obráť k Bohu tak, ako ti hovorí Jeho slovo. Tým nič nepokazíš, práve naopak, Bohu bude tvoja úcta a modlitba vzácna. Boha musíme poslúchať a to ide len vtedy, keď aj počúvame čo nám hovorí.

Keď cirkev prestala v jednom momente počúvať Boha a to tak, že prestala čítať jeho slovo, upadla do ešte väčšej priepasti, keď sa Božie slovo nemohlo ani len čítať. Dokonca ani kňazi sa v stredoveku nedostali k Božiemu slovu.

Ak niekto čítal priebeh reformácie (nie iba z prameňov jednostranných, ako to robia blázni, ktorí chcú počuť iba to, čomu veria), tak Luther ako kňaz sa nedostal k biblii. Až ako doktor teológie, ako učiteľ v cirkvi, začal študovať a čítať bibliu.

Tu vidíme, ako nevedomosť sídlila v cirkvi. Preto prišiel pád cirkvi, rozdelenie nielen vnútorné, ale aj vonkajšie a následný zlý koncil, ktorý sa postavil proti slovu Boha.

Zavrhnúť slovo Boha, nedovoliť, aby sa k nemu človek dostal, je dielo diabla. Kto iný by mohol mať na tom záujem?!

Ak sa pozrieme do týchto veršov hore, človek bez Písma stráca pravú úctu k Bohu. Nemôže Boha uctievať v Pravde – v Pravde Jeho svätého slova. Preto Ježiš povedal:

Posväť ich v pravde – Tvoje slovo je pravda. Jn 17:17

Amen…