Náboženstvá majú tú tendenciu, že hľadajú nadpozemsko, transcendentálnosť, mysticizmus, zázraky a divy. Ak sa pozrieme na nábožné knihy iných vier, nájdeme tam hromadu týchto vecí. Aj kresťanstvo tieto veci má, ale nie ako základ, nie ako cieľ, nie ako cestu, ale ukazuje veľkosť Boha a Jeho divy. Kresťanské učenie nestojí na týchto veciach, ale stojí na rozume. Aj keď Pán Ježiš ukázal mnohé divy a zázraky, tiež Apoštolom dal túto moc, skutočná kresťanská viera na zázrakoch nestojí.

Tu je kontrast medzi kresťanskou vierou biblickou a kresťanskou vierou v dnešných cirkvách a mnohých zboroch. Cirkev už v prvých storočiach odpadla od viery k zázrakom a na tomto sa potom stavala viera kresťanov. I keď Ježiš v krajnom prípade hovorí, že nech mu ľudia uveria aspoň na základe divov ktoré vykonal, toto je určené iba pre veľmi úzku skupinu ľudí, ktorí napokon prídu k pravej viere cez tieto druhotné javy – zázraky sú ale iba šípkou, vodítkom, viera sa na tomto nešíri, zvlášť po smrti Apoštolov, kedy divy a zázraky ustali – viera sa šíri v moci Slova.

Teda viera je z počúvania skrze slovo Kristovo. Rim 10:17

Pavol to tu jasne ustanovil. Viera je z počúvania skrze Kristovo slovo. Aj keď prax cirkví bola postavená na katechizme, kde sa vykladá viera, realita je dosť odlišná od tohto Pavlovho listu. Najprv je potrebné prehodnotiť, na akom katechizme sú ľudia vyučení. Či katechizmus učí presne to, čo učil Pavol, o hriechu ktorý zasiahol človeka až tak, že nie je schopný byť spasený nijako sám zo seba, že preto musel prísť Boh na zem, aby v podobe ľudského tela, vykonal obetu za padlého človeka, kde vymenil svoj život za život hriešnika. Či katechizmus hovorí o zástupnosti Krista za každého jedinca, či hovorí o istote spasenia v Kristovi, či hovorí o viere, kde Kristus je jediný prostredník medzi Bohom a človekom – a takto by sme mohli ísť ďalej.

Nie je totiž vôbec jedno, aký katechizmus sa človek učí. Slovo katechizmus, znamená – súhr učenia. Ranná cirkev mala učenie, ktoré ešte nevolala katechizmus, ale toto učenie bolo postavené na Kristovi a len na Ňom, ako základnom kameni. Celé učenie sa opieralo o Písmo, evanjeliá a listy apoštolov, ktoré sú listami samotného Boha. Lebo Pavol píše, že učenie ktoré Apoštoli zvestovali a Pavol ho zapísal, nie je ľudské, ale je to samotné slovo Boha. Apoštoli teda neučili niečo svoje, ale učili to, čo im sám Boh nariadil:

Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo – čím naozaj je! – ale ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich. 1Sol 2:13

Pán Ježiš nekonal zázraky a divy, keď išlo o učenie. Ak tieto veci aj konal, boli na oslavu Boha Otca, ale to nebolo to primárne, prečo prišiel. Počas života veľa učil a kázal, vyučoval pravdy Božie. Napokon On z nebies prišiel a tam sa aj vrátil, teda nie je nejakým učiteľom, ktorý hovorí to čo nevidel.

Ježiš im povedal: Vyšiel som od Otca a prišiel na svet a zase opúšťam svet a idem k Otcovi. Jn 16:28

Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní išiel z Emauzskými učeníkmi, ktorí ho nepoznali. On pred nimi nekonal divy a zázraky, ale ako prvý ich vyučoval v katechizme. Ako? Cez sväté Písmo. Karhá ich za ich hlúposť, pretože miesto slova Božieho, sa obrátili na svoje prevrátené zmýšľanie, na svoju ľudskú vieru a svoje ľudské výklady. Oni si mysleli že Ježiš vykúpi svet, ale zomrel, oni si myslel, nazdávali sa, domnievali sa, ale čo neurobili? Nepozreli sa do Božieho slova! Tam to všetko bolo zapísané a predpovedané. Človek sa nemôže spoliehať na slovo ľudské, na slovo človeka, ale musí sa obrátiť vždy na slovo Boha a len týmto slovom sa riadiť. Koľkí ľudia dnes trčia v nevedomosti len preto, lebo ich duchovní, ktorí by ich mali viesť cez slovo Boha, ich vedú cez slovo ľudské, cez ,,overené” ľudské cestičky a spôsoby. Pán Ježiš nás karhá za takéto nesprávne postoje a ukazuje nám to na Emauzských učeníkoch:

Ó, nerozumní a leniví srdcom veriť všetko, čo hovorili proroci! Či to Kristus nemusel pretrpieť a (tak) vojsť do svojej slávy? Potom počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im v Písmach všetko, čo bolo o Ňom. Lk 24:25-27

Celé Písmo hovorí o Kristovi, ako je to možné, že katolícka cirkev zakázala čítať na dlhé stáročia Božie slovo? Ako sa tí úbohí veriaci, mohli o Pánovi dozvedieť? Iba z tých istých úryvkov Písma, ktoré bolo v cirkvi ustanovené, ktoré podporovalo ľudské učenie cirkvi? Katechizmus cirkvi sa vypracoval na ľudskom učení, ktoré bolo podporené vytrhnutými veršami z Písma, čo sa neustále dokola opakuje. Ak sa pozriete na nedeľné evanjeliá v cirkvi, nájdete tam iba tie state, ktoré podporujú učenie cirkvi. Aj keď koncilom sa otvorilo čítanie aj iných statí Písma, tieto čítania sú v týždni, kedy sotva kto do kostola chodí, ak vynecháme dôchodcov. Systém výuky v cirkvi je presne naplánovaný k tomu, aby bolo potvrdené učenie cirkvi, no podstatné veci ohľadom spásy sú vynechané!

Cirkev aby samú seba deklarovala ako spasiteľnú, omieľa rok čo rok svojim veriacim verše o založení cirkvi a podpore veršov, kde ona je tá správna. Ak sa hovorí o kľúčoch, ktoré sú dané Petrovi, toto každý katolík dobre pozná, pretože to patrí do konceptu cirkvi, ktorá vytvorila učenie ľudské, podporené konkrétnymi vytrhnutými veršami z Písma. Potom keď katolík začne študovať sám Písmo, mnohé verše sa mu budú zdať proti cirkvi, ale poznámky pod čiarou mu povedia, ako to treba chápať, aby sa ľudské cirkevné učenie nezosypalo.

No prečo skutočne Kristus prišiel na svet, aký je význam Jeho osoby pre spasenie, to, čo vykladá celé Písmo o Ňom, od Mojžiša cez prorokov a napokon cez evanjeliá a listy apoštolské, to je vo veľkých cirkvách tabu. Komára nepustili cez sito, ale pustili ťavu.

Preto sa musíme vrátiť k Písmu, ku zdroju viery, ktorý útočí na rozum a nie na pocity, zjavenia a zázraky. A to nie iba k vybraným častiam Písma, ale Písma ako celku. Keď o spasení z viery hovorí celá biblia, že iba tí, ktorí verili Bohu, to znamená – dôverovali mu v každom momente svojho života – iba tí boli spasení a to nie zo skutkov a cez to čo vykonali, ale cez to, čo uverili, ako je to možné, že sa to nielenže stratilo z učenia cirkvi, ale sa to dokonca v Tridente preklialo!

Stará zmluva, ako aj nová zmluva, nepozná iné spasenie, iba cez vieru. A práve Pavol toto do úmoru učí celý svoj život a karhá každý zbor, kde sa k viere pridávajú skutky, pretože to nie je kresťanská cesta, aj keď tak z vonkajšieho pohľadu vyzerá. Pre inoverca sa môže zdať, že katolícka viera je kresťanská, pretože všade je kríž a Kristus. Ale vnútri cirkvi je táto viera postavená na podobných princípoch, aké sú v Judaizme, či v moslimskej viere. Niekoľko krát sa pomodli smerom k Mekke, raz ju navštív a si v nebi. Maj obriezku, správny výzor, jarmuľku, dodržuj sviatky, modli sa žalmy a si v nebi. Pán Ježiš hovorí o týchto vierach, že sú pokrytecké, pretože na piedestál je postavený človek a jeho skutky.

Ak sa pozrieme na Pavla, prečo si ho vlastne Boh vybral, nemohol si vybrať lepšiu nádobu na zvestovanie evanjelia. Pavol poznal vynikajúco Písmo. Študoval u najlepšieho vtedajšieho učiteľa Písma, u Gamaliela.

Som Žid, narodený v Tarze, v Cilícii, vychovaný však v tomto meste pri nohách Gamalielových, vyučený dôkladne otcovskému zákonu. A bol som, ako ste vy všetci dnes, horlivcom Božím; Sk 22:3

Gamaliel bol nielen veľmi dobrý učiteľ a znalec zákona, ale bol aj veľmi váženým medzi židmi. Svojou múdrosťou, kde sa opieral o Božie slovo, umlčal celú židovskú radu. Gamaliel keď videl horlivosť svojho žiaka Pavla, ktorý sa vtedy ešte volal Šaul, nemohol s ním súhlasiť, aby sa násilím zničila nová sekta, ktorá sa volala po Kristovi. On dobre poznal moc Boha, na ktorú židia nedávali a nemysleli na ňu, ale Gamaliel vedel, že ak je Kristus Boží syn, tak mu človek nedokáže zastaviť plány a nedokáže mu dať do Jeho cesty, absolútne žiadnu prekážku. Pozrime sa na múdrosť tohto učiteľa Pavlovho:

Ale jeden z farizejov, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si všetok ľud veľmi vážil, povstanúc v rade, kázal vyviesť na chvíľu apoštolov. A potom hovoril: Mužovia izraelskí, dobre si rozvážte, čo urobiť s týmito ľuďmi. Lebo pred nedávnom povstal Teudas, ktorý sa vydával za nejakého veľkého, a pripojilo sa k nemu asi štyristo mužov. Ale ho zabili a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli navnivoč. Po ňom, v dňoch popisu, povstal Judáš Galilejský a strhol so sebou ľud; aj on zahynul a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozprášení. Preto vám teraz hovorím: Dajte pokoj týmto ľuďom a nechajte ich. Lebo ak je z ľudí táto rada alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete ich môcť zahubiť. Aby sa nedokázalo, že bojujete aj proti Bohu. A poslúchli ho. Sk 5:34-39

U tohto človeka s veľkou dávkou Božej múdrosti sa Pavol vyučil. Ostatní Apoštoli boli poslaní väčšinou ku svojim, k židom, lebo poznali ich zmýšľanie. Ale Pavol išiel k pohanom, ktorí nepoznali Boha Izraela, ktorí nepoznali vieru židov a preto im vykladať evanjelium, je ďaleko ťažšie, ako ho vykladať Izraelcom. Pavol poznal Písma niekoľko násobne lepšie, ako ich poznali všetci ostatní Apoštoli dohromady. Tí pochádzali z oblastí nižších vrstiev a Božie slovo bolo pre nich iba okrajové, kde sa v sobotu zúčastňovali ako poslucháči v Synagóge.

Ale Pavol žil Písmom denno-denne, poznal veľmi dobre celú históriu viery a svojho národa. Ale to nie je všetko. Pavol bol zároveň aj Rímskym občanom! Teda on nepoznal len zmýšľanie svojho národa ohľadom viery, ale poznal dobre aj zmýšľanie Rimanov. On dobre vedel, že Rimania sú národom právnickým, zhovárali sa v právnickom žargóne, o politike, o senáte, týmto všetci žili. Im hovoriť evanjelium spôsobom, ako sa hovorí židom, bolo nemysliteľné.

A tu Pavol napíše list listov – Rimanom! Podáva ho nie v náboženskom šate, nie so zázrakmi, dokazovaním židovskej viery, ale podáva ho v právnickej formulácii. Vykladá týmto rozumným pohanom vieru tak, aby ju pochopili vo svojom právnickom zmýšľaní. Dokazuje všetko rozumne, Pavol útočí na rozum. Ak by sme nemali žiaden iný list od Apoštolov, iba list Rimanom, ten by plne postačoval k pochopeniu spásy.

Tu mi nedá nespomenúť Luthera. Katolík pozná Luthera iba z ohovárania, je to ako nôž do srdca, keď sa toto meno iba spomenie. Celých 500 rokov katolícka cirkev produkovala zo svojich pier, knihy plné nenávisti proti jednému človekovi a nie je tomu inak ani dnes. Ale ak sa pozrieme na Luthera nezaujato, fakticky – prídeme k zaujímavým zisteniam.

V prvom rade – Luther dostal do Boha veľký dar – rozumel vynikajúco právu. Mal byť právnikom a jeho otec, nie príliš bohatý, robil všetko preto, aby syn, ktorý mal obrovské vlohy na toto povolanie, ho aj dokončil. Ale tu Boh zmení kurz Luthera, kde si Luther uvedomí pominuteľnosť a slabosť života a stane sa mníchom. Jeden z najtalentovanejších právnikov svojej doby, sa stane mníchom. Čo môže tento právnik nájsť v kláštore, kde sa umlčuje myslenie tichosťou – v kláštore, ktorý je kópiou východných náboženstiev?!

Luther so svojou právnickou hlavou, si všetko zaškatuľkuje do právnických pojmov, koná podľa práva, ktoré je v Písme, podľa desatora, ale zisťuje, že je stále na lavici obžalovaných, napriek svojmu prísnemu až asketickému životu. Spovedá sa niekoľko hodín, s každým hriechom v mysli, ide za bratom a žiada o spoveď. Ostatní mnísi z prvotných posmeškov, majú z Luthera des, lebo nič iné nerobí, iba sa postí, bičuje, tvrdo pracuje a otravuje ich, svojimi hriechmi, ktoré sa mu v hlave objavili. Každý jeden aj ten najmenší hriech, vyznáva spolubratom. Právnik v mníškom hábite.

Ale jeho predstavení vidia, že mu to páli a preto ho posúvajú vyššie, aby hlbšie študoval katolícku vieru a tu je Luther doma. Ide mu to tak dobre, že začne prednášať a získa titul – doktor teológie. A tu sa dostáva k Písmu. Vtedy sa k písmu nedostali ani len radoví kňazi a Luther až ako doktor teológie – číta prvýkrát Písmo vcelku. Najprv v katolíckom duchu s poznámkami a výkladmi, ale keď sa dostane k listu Rimanom, tu mu nestačia ani tí najväčší teológovia minulosti, pretože tu je doma. Veď toto je právnický list. A tu Luther chápe prečo hreší, chápe význam hriechu, svoju nemohúcnosť a nedostatočnosť, ako ju Pavol opísal a napokon evanjelium, ako liek, v Ježišovi Kristovi – len – v Ježišovi Kristovi!

Pavol hlása skutočné evanjelium, ktoré sa v cirkvi nielen zahmlilo, ono sa úplne odstránilo! Miesto evanjelia sa vynašli sviatosti, ako základ spasenia.

Nedávno som si kúpil malú Jeruzalémsku bibliu s poznámkami. Listujem list Rimanom, kde sa katolícki teológovia, snažia v zmysle sviatostí vyložiť tento list. Dostanem sa až po posledný list – list Hebrejom, kde je vyložené evanjelium v celej kráse. List Hebrejom, alebo židom, je sporný v tom, či ho písal Pavol, alebo ho nepísal. V podstate to je jedno, pretože tento list je kľúčovým listom, ohľadom kňažstva Krista Pána a nás, ako kňazov v Kristovi. Prejdem za tento posledný teologický list, lebo za ním sú krátke listy napomínania a to Jakubov, Jánove listy spolu s Petrovými a Júdov. Po nich nasleduje Zjavenie Jána. A pred týmito listami je strana s veľkým nadpisom – katolícke listy!

Akoby chcela aj dnes katolícka vrchnosť povedať – tie listy pred listami katolíckymi, nie sú až také podstatné, ako tieto listy naše. Celá tá teológia Pavla a listu židom, je síce pekná, ale my si ako pštrosy schováme hlavu do piesku, lebo naše listy sú tu na konci. Ako keby Písmo bolo rozdelené.

Ten strach z evanjelia je podnes v katolíckej cirkvi zrejmý. Toto nečítajme! Dopočul som sa, že akýsi kňaz, s ktorým som sa poznal, vraj zakázal čítať túto stránku. To je strach a ja ho chápem. Tiež som sa vyhýbal stránkam, kde mi jasne a zrozumiteľne vykladali, nepravosť katolíckej viery. Strčil som hlavu do piesku.

Luther vyzýval katolíkov na dišputu, kde si mali vyjasniť stanovisko Písma, ale katolícka strana, nebola ochotná sa baviť o Bohu a Jeho slove. Aj preto vznikol takzvaný index zakázaných kníh, kde boli zakázané hlavne knihy protestantské. Prečo? Aby radový človek neprišiel k evanjeliu podľa Písma.

V podstate katolícka cirkev hovorí – nečítajte Pavla a jeho listy, pre vás sú tu naše listy – listy katolícke. Tieto malé listy sú prídavkom k Pavlovi a jeho napomínaniam, nejde v nich o teológiu, ale o posvätenie. Pre nás sú tieto listy však rovnako vzácne, ako listy Pavlove. Ale kto má záujem na tom, aby Pavlove listy boli menej, ako listy takzvané katolícke?!

My vykladáme písmo komplexne a nevyhneme sa ťažkým pasážam. Kto má záujem na tom, aby sa vyhol podstatnému v Písme a preniesol ťažisko viery, na listy napomenutia, ktorými sa dá obhájiť ľudské učenie o spasení zo skutkov?! Ale nie je sa čo diviť. Ak chce katolícka cirkev existovať, musí sa vyhnúť spaseniu LEN z viery, preto sa vyhýba listom Pavla a vytrháva verše, ktoré aj keď nepriamo – ukazujú na sviatosti, pretože na sviatostiach katolícka cirkev stojí a padá. Keď prišla reformácia, ktorá ukázala zabudnuté Pavlovo učenie spasenia z viery, v zástupnosť Krista na kríži, za Jeho pripočítanie spravodlivosti veriacemu, katolíci všetko toto prekliali na Tridentskom koncile. Prečo? Pretože to ruší celý systém sviatostí, ktoré sa stávajú druhoradé a vyvyšuje to Krista.

Systém cirkvi katolíckej stojí na ľudskom učení o spasení skrze sviatosti. Toto ale v písme nikde nenájdeme! Okrajovo sú sviatosti spomenuté, nie ako nosné. List židom sa dokonca hnevá na tých, ktorí dávajú vysoko krst – dnes sviatosť krstu. Krst sa vykonal a kráčajme vo viere – bodka. Nevracajme sa k začiatkom, ale máme ísť ďalej.

Preto nechajme bokom začiatočné učenie o Kristovi a povznesme sa k dokonalosti. Neklaďme znova základy: o pokání z mŕtvych skutkov a viere v Boha, učenie o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde. Hebr 6:1-2 (SSV)

Tento verš zavrhuje niečo, čo sa neskôr stane podstatné – sviatosti. Cirkev začala učiť o veľkosti krstu, neskôr večere Pána, až to prešlo na transubstanciu, ktorá je neznáma nielen rannej cirkvi, ale podnes aj východnej. A potom prišli učenia o birmovaní a poslednom pomazaní, spoveď, ktorá bola ustanovená až v roku 1215 a bez týchto vecí, človek nedosiahne spásu. Aký kontrast medzi evanjeliom a náboženstvom. Kontrast medzi spásou z viery a zatrateným zo skutkov.

Reformácia priniesla 5 princípov, ktoré jasne stoja na Božom slove. Obrana katolíkov cez Tridentský koncil, je úbohým ľudským učením, ktoré ľudí zatracuje v miliónoch.

Reformácia priniesla 5 princípov, ktoré sú jasné a nájdete ich v Božom slove:

1. Dostatočnosť spásy skrze Písmo. Načo niečo pridávať k Písmu, keď je tam vyložená celá spása. Ako keby sme dostali manuál k telefónu, ale my by sme zháňali novšie a novšie manuály, ktoré nie sú kompaktibilné k nášmu telefónu. Písmo dostatočne vykladá vieru, spasenie – načo k tomu niečo pridávať?

Naproti tomu stoja katolícke doktríny, kde Písmo nestačí, nutná je aj tradícia. Tradícia je iba ľudským slovom a tradícia v katolíckej cirkvi sa tak vysoko rozmohla, že sa postavila nad Božie slovo – v praxi – Božie slovo je pre katolíka nič, ale nejaký výrok, alebo pápežská bula – to je pre katolíka záväzné.

2. Spasenie z milosti. To nie je potrebné ani rozvádzať. Len z milosti Boha sme spasení, kde je Boh ten, kto určil našu spásu. Len a len z jeho zmilovania sa, ktoré nemusí uplatniť na každom človeku, pretože nikomu nič nedlží.

3. Spasenie len vierou. Viera je potrubím k milosti, ako napísal Spurgeon. Boh je milosť, dáva milosť, je zdrojom a viera je potrubie, kadiaľ táto milosť prúdi. Viera je bez milosti zbytočná.

Katolíci k viere pridávajú skutky, za čo ich Pavol karhá, pretože pridanie skutku k dokonalej obeti Boha, je urážkou! Preto spasenie u katolíkov je skrze vieru, ale hlavne skrze sviatosti, čo nie je nič iného, iba ľudský vynález.

4. Jedine Kristus. Tu nie je čo dodať. Kristus je jedinou cestou, jedinými dverami. Tu ide o pochopenie obety Krista na kríži, prečo spása nie je možná inak.

Katolíci majú systém prevzatý s pohanstva, kde miesto bôžikov, je mnoho svätých, ktorí sú prostredníkmi, cesta cez Matku Krista, cesta cez cirkev, cesta cez sviatosti. Kristus nie je jediným prostredníkom a jedinou cestou. Ak by bol, potom by sa všetky tieto nepotrebné veci museli spáliť v ohni kacírstva. Ale keďže si cirkev zachováva tieto pohanské veci a praktiky, Kristus nie je, ani nemôže byť jedinou cestou ku spáse.

5. Spasenie Božou milosťou – o tom už reč bola. Boh je zdroj, On je pôvodca aj dokončovateľ všetkého. Ak si On vyvolil svoj ľud, tak ho aj privedie do zasľúbenej krajiny neba.

Ak sa povie, že kto by učil iné evanjelium ako Pavol, hneď sa musí povedať, kto toto evanjelium zachoval, alebo objavil. Boli to všetci tí, ktorí boli pre Krista pohanení, pretože učili Pavlovo učenie. Katolícka cirkev, ktorá je cirkvou iba podľa mena, bez spojenia s Kristom, prenasledovala a zabíjala tých, ktorí evanjelium zvestovali a niesli. Rovnako ako židia, zabíjali a prenasledovali prorokov, ktorí zvestovali Slovo Boha.

Amen…