Ježiš mu povedal: Poď za mnou a nechaj, nech mŕtvi pochovajú svojich mŕtvych. Mt 8:21-22

Je čas dušičiek, je čas uctenia si predkov, je čas chodenia na hroby. Prvá vec ktorá by mala človeka napadnúť je tá, že na budúci rok možno nám niekto pôjde na náš hrob. To vie len Pán Boh, ako skončíme tohto roku. Tento deň by sme sa mali viac ako inokedy zamýšľať, nad svojou pominuteľnosťou, že sme len prach.

Ježiš považuje smrť v oblasti spásy za úplný koniec, za konečnú bodku a celé Písmo svedčí, že je to tak. Človek si vymyslel nespočet povier, ako to bude po smrti, počnúc reinkarnáciou, končiac očistcom. Ale Božie slovo stojí pevne a jasne – smrť je bodka nad našou spásou! Prekročením brány smrti, už nič nemôžeme zmeniť na svojom večnom údele! Preto Pán hovorí, že pre mŕtveho je už všetko zbytočné, už sa nedá nič zmeniť na jeho osude.

Lenže tento verš hovorí ešte o iných mŕtvych, ktorí pochovávajú mŕtvych. Čo tým Pán myslí? Myslí tým ľudí, ktorí sú duchovne mŕtvi, sú neznovuzrodení. Mnohí ľudia, ktorí toľko toho konajú pre tento svet, pre svoj prospech a svoju chamtivosť, mnohí pre náboženské ciele – sú podľa Ježiša mŕtvoly, ak nie sú narodení duchovne.

Duchovne živý človek je ten, kto vierou prijal Krista Pána, ako svojho Spasiteľa, komu Boh otvoril duchovný zrak. Je to Boh, kto nás vovedie do telesného života z lona matky a opäť je to Boh, kto nás vovedie do duchovného života. Až vtedy sme živí, ak sme zomreli svetu a ožili sme spolu s Kristom. A preto prichádza Nikodém za Ježišom, aby sme si vypočuli tento rozhovor:

Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Jn 3:3

A je len pochopiteľná reakcia Nikodéma, že ako sa môže znovu narodiť, či má zase vojsť nejako do života matky?! Ale Ježiš nehovorí o telesnom narodení, lež o duchovnom.

A tak máme svet ktorý je rozdelený. Na duchovne živých ľudí v Kristovi a duchovne mŕtvych bez Krista. Duchovne mŕtvych ešte rozdeľujeme na duchovne mŕtvych ateistov a duchovne mŕtvych kresťanov. Ateista je viditeľne duchovne mŕtvy. Mnohí kresťania sa javia ako duchovne živí, lebo vyznávajú Ježiša ako svojho Spasiteľa, ale iba ústami, nie srdcom. Neveria v Krista a preto potrebujú mnohé barličky ako sú svätí, Mariánska úcta, kňazi, cirkev, ktorá im sprostredkuje údajne to, čo môže sprostredkovať len Kristus – spasenie.

A preto ich samotná viera ukazuje, že nemajú vieru k tomu, k čomu vieru mať majú, ale majú vieru k tomu, čo ich nedovedie k spáse. Nemajú plnú vieru a dôveru v Krista, ktorý vzal ich celý dlh hriechov a previnení, vyplatil ich výkupné a to nie peniazmi, zlatom, ale svojou krvou:

Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie. Hebr 9:11-12

Ale títo pochabí ľudia, zverili svoju spásu nie Kristovi, ale iným ľuďom a vieram, ktoré ich privedú do večného nešťastia a trápenia.

Boháč a Lazar

Pozrime sa na dvoch ľudí, ktorí blízko seba žili a ako skončili – Boháč a Lazar. Jeden bol chudobný, ale veril v Boha. Druhý bol bohatý, ale v Boha neveril. Obaja zomreli! Keď zomrel boháč, pozrel sa na miesto, kde sa nachádza – bol v pekle! No bolo mu dané vidieť blahoslavený stav Lazara, ktorý sa nachádzal v nebi, v náručí praotca viery Abraháma:

Potom (boháč) v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; Lk 16:23

Lazar sa prebudil v nebi, boháč v pekle. Poverami, že po smrti sa bude dať niečo zmeniť, Pán Ježiš nepovažuje ani za zamyslenie. Smrť rozdelí ľudí hneď po smrti do dvoch miest a bodka!

Boháč veľmi dobre vie, kde sa nachádza. Veľmi dobre vie, že si zaslúži peklo. Keby sa mu toto stalo na zemi, reptal by a požadoval by iné miesto ako peklo, lebo by si myslel, aký veľký a dobrý človek on je, že je nespravodlivé, aby skončil v pekle.

Takto premýšľa aj dnes nespočet ľudí, ktorí samých seba vidia ako dobrých, spravodlivých, ako takých, ktorí chodia do kostola, modlia sa a postia. Ale v momente, ako človek prekročí brány smrti, spadnú mu šupiny z očí a on vie, čo sa teraz stalo – zaslúži si toto miesto a už nereptá, nesťažuje sa lebo vie, že je na tomto mieste oprávnene! Ani boháč nereptá ale hovorí:

Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. Lk 16:24

On nehovorí, že si peklo nezaslúži, že je tam neoprávnene, on chce iba kvapku vody, ktorú bude mať Lazar omočenú na prste. Aká pokora, keď si človek uvedomí svoj večný údel. V živote by si boháč žiadal vedrá vody, ale tu, v priepasti pekla, keď vie, že svoj život prežil zle, hlavne ho prežil bez Boha, nemá nádej a prosí o najmenšiu možnú maličkosť. Náš Pán odhaľuje prvú vec, kde nie je možné, aby sa dalo dostať z pekla do neba a opačne:

Medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. Lk 16:26

Toto hneď chápe boháč, že nie je možné prechádzať medzi týmito miestami a tak si spomína na svojich piatich bratov, ako oni sami žijú svoje bezbožné životy a on nechce, aby prišli do pekla, preto ich chce varovať:

Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. Lk 16:27-28

Abrahám mu hovorí šokujúcu vec. Ak neposlúchajú slová Boha v Písmach, vtedy to bol Mojžišov zákon a proroci, nič iné im nemôže pomôcť! Ak budú poslúchať Písma, zmenia sa ich životy a Písma sú pre nich dostupné.

Je to presne ako dnes – poslúchaj Bibliu, kde je už všetko napísané a neexistuje nič, čo by sme k tomuto ukončenému slovu Boha mali pridať – ale ty si povieš, že budeš veriť nejakým novým zjaveniam, že budeš veriť ľuďom čo ti povedia, že budeš veriť cirkvi, ktorá učí ľudské slovo miesto Božieho – ale tieto veci ťa nezachránia! Máš počúvať Starý aj Nový zákon!

Abrahám [mu] povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. Lk 16:29

Ale Boháč hovorí tak, ako hovorí dnes veľká časť kresťanstva – keby sa mi tak zjavil Ježiš, keby tak Boh ku mne prehovoril, keby aspoň nejaký svätec sa mi zjavil.

On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. Lk 16:30

Odpoveď Mojžiša je šokujúca pre mnohých ľudí. Na svete vždy existovali veľké skupiny ľudí, ktorí miesto úcty k Bohu, uctievali ľudí, čo nie je nič iného, ako modloslužba. Dnes nie je tomu inak ako v minulosti. Množstvá ľudí chodia na akési zjavenia duchov, ktorí sa vydávajú za Ježiša, za Jeho Matku, za svätcov. Písmo nehovorí, aby sme tieto veci počúvali, ale aby sme počúvali Božie slovo, ktoré je dnes ukončené zjavením Jána a predtým, pre židov bolo zaznamenané v Mojžišovi a prorokoch. Ak Písmo nepočúvame, Bohu sme odporní, aj keby sme chodili po kolenách na akési mátoživé zjavenia vo svete.

Mnohí ľudia povedia – ten a ten sa obrátil, lebo išiel na také miesto, kde sa niečo zjavuje. Začal chodiť do kostola, modliť sa a stal sa veriacim. Na to môžeme odpovedať len jednou vecou. Písmo jasne učí, že viera je z počutia Božieho slova, z jeho jasného výkladu spásy. Ak sa niekto obrátil preto, lebo mal dobré pocity a zážitky, nešlo absolútne o obrátenie a znovuzrodenie! Znovuzrodenie predchádza hlboké usvedčenie nielen z hriechu, ale aj zo skazenosti človeka ako osoby, ktorý si sám nedokáže pomôcť a preto potrebuje Krista ako Spasiteľa. Preto sú tieto zjavenia falošné, lebo Písmo hovorí, že budú po celý čas prichádzať, ale to nato, aby mnohých zviedli od viery!

Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Mt 24:24

Pán nás varuje pred zjaveniami a falošnými prorokmi a učiteľmi, ktorí údajne takéto zjavenia mali. Niekto má zjavenia a úprimne im verí, no nevedome zvádza človeka od cesty spásy, pod rúškou mnohých pobožností. Sú iné zjavenia, kde si človek uvedomuje, že môže prísť ku zisku a preto z týchto zjavení žije a sám seba považuje za vizionára. Pán Ježiš ale jasne hovorí – ničomu neverte! Prečo? Lebo Boh sa zjavovať už nebude, keďže zjavil svoju vôľu v Písmach, ale do konca sveta sa bude zjavovať niekto iný:

To sú falošní apoštolovia, ľstiví pracovníci, ktorí sa len predstavujú ako apoštolovia Kristovi. A nie div, veď aj sám satan premieňa sa v anjela svetla. 2Kor 11:13-14

Mnohí ľudia, aj keď verili úprimne, že ich zjavenia boli od Boha a mohlo ísť aj o deti, nepoznali nikdy zdroj zjavenia, ktorým ako píše Písmo, je diabol, ktorý sa zjavuje ako anjel svetla, alebo ako Ježiš, ako Mária. Preto Ježiš jasne hovorí, čo konať, keď niekto prehlasuje že má zjavenia:

Ajhľa, predpovedal som vám to. Preto, ak by vám povedali: Ajhľa, je (zjavenie) na púšti, nevychádzajte! Ajhľa, je v komorách – neverte. Mt 24:25-26

Jedine Písmo, za ktoré ručí sám Boh, je konečným zjavením, ktoré je plne dostatočné k pochopeniu viery a ku spáse. Preto Abrahám vo svojom príbehu zakončuje reč takto:

Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal. Lk 16:31

Ak niekto neposlúcha písma, nič mu neosoží zjavenie, nič mu neosoží cirkev, pobožnosti, modlitby. Ak niekto ignoroval písma, napriek tomu že si hovoril kresťan, všetko ostatné sú nepotrebné a odporné smeti!

Je čas brať slovo Boha vážne. Je čas, aby sme sa zamysleli nad svojou vierou. Ak naša viera stojí na zjaveniach, na pocitoch, na emóciách, na poverách, na ľudských učeniach a výkladoch – prehoďme čo najrýchlejšie výhybku smerom k slovu Boha. Ale to je dané len tým, ktorí sú Bohom povolaní. Inak ľudia vo väčšine ignorujú čo im Boh hovorí, nerozumejú viere a jej podstate.

Prirodzený (neznovuzrodený) človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať. 1Kor 2:14

Preto ak sa bavíte s človekom, ktorý si hovorí kresťan, ale absolútne nechápe Božím veciam, iba si omieľa neustále dokola svoju vieru postavenú na ľudskom slove, je v podstate pohanom, i keď sa ako kresťan javí. Jeho viera je vierou povier, zážitkoch, pekných obradov, ale Božie slovo nechápe, nerozumie mu a je pre neho iba bláznovstvom. Naopak, verí slovu ľudskému a tohto sa celou dušou drží.

Ale budúci rok, môže mať svoj hrob, na ktorý mu prídu jeho deti, jeho manžel, manželka, jeho rodina. A on bude kričať z pekla na Abraháma – prosím ťa, pošli niekoho na svet, aby títo moji známi a táto moja rodina neprišla sem do pekla! Lebo oni neveria v Pána Ježiša, nedali mu celé svoje srdce, nepoložili vieru na Neho, neveria že ich vyplatil z dlžôb a keď sa im nikto nezjaví, prídu sem, napriek tomu, že si hovoria kresťania.

Ale čo odpovie Abrahám? Majú Písma, mali Mojžiša a prorokov, majú proroka nad prorokov – Ježiša, Božieho Syna a keď tomuto neuverili, žiadne zjavenie ich nevytrhne z ich nevedomosti!

Amen…