Zacheus a Božia milosť

Zlodej Zacheus… Človek opovrhnutý židmi. Konal službu v mene Ríma, vyberal pre Rím dane, pritom bol žid. Poznáme takých ľudí – sú nám odporní. Sú Slováci, majú slovenské korene, slovenské mená, ale doma im visí americká vlajka, pracujú pre temné sily tohto sveta, proti svojmu národu, proti viere svojich predkov. Ako takýmito ľuďmi opovrhujeme. Takým bol aj Zacheus. A ako to tak chodí, svet takýmto ľuďom dáva peniaze, majú moc, majetky, sú bohatí. A my tu čítame:

A hľa, muž menom Zacheus, ktorý bol nad colníkmi a bol bohatý… Lk 19:2

Môže byť takýto človek spasený? Miluje svet, jeho radovánky, má k tomu možnosti, všetky svetské brány sú mu otvorené. Ani duchovní Izraela si nemôžu dovoliť tohto človeka ignorovať, pretože má styky s Rímom a môže sa hodiť. Aj keď ním opovrhujú, kvôli svojim cieľom ho na druhej strane rešpektujú.

Je bohatý, môže si dovoliť čokoľvek – ale koľko trvá takéto šťastie? Ježiš inde hovorí:

Zaiste ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. Lk 18:25

Skôr sa ťava prepchá uchom ihly. Aj my sme bohatí. Sťažujeme sa na svoju biedu, pritom musíme držať diéty, pretože naše bruchá nepoznajú hlad, naše telá nepoznajú biedu, nepoznajú noci a dni bez strechy nad hlavou. Nie všetci sú na tom takto, ale väčšina určite áno. Oddelení od seba múrmi, oddelení od seba plechmi a sklami áut, kde našou rečou je klaksón.

Keď diabol premýšľal, ako najľahšie zbaví človeka viery prišiel nato, že ak bude mať človek nadbytok, vieru nebude potrebovať, nebude potrebovať Boha. Aj preto sa nevieme vrhnúť Bohu do náručia a povedať – staň sa Tvoja vôľa – lebo sa spoliehame na svoje imanie. Keď človek nič nemal, Boh bol všetko.

Keď Ján kázal na púšti, mal iba ťaviu srsť a jedol kobylky. Herodes ho obdivoval, vedel že Ján žije napriek chudobe, život správny. Možno sám mal predstavy o tom, že by raz nasledoval Jána, že by sa zbavil všetkého tohto prepychu a žil aj on správny život. Ale bohatstvo a pýcha mu v tom bránili – rovnako ako nám. Bohatstvo a pýcha nám bráni nasledovať Jána, nasledovať Krista.

Aj Zacheus bol na tom rovnako, nemal šancu na spásu. Skôr by sme ťavu prepchali cez ucho ihly, ako Zacheusa priviedli do nebeského kráľovstva. Ale to nie je o našich skutkoch. Sú tu farizeji, ktorí sa spoliehajú na svoje skutky, spoliehajú sa nato, že svojimi skutkami prejdú do nebeského kráľovstva. Nie len farizeji tamtej doby, ale farizeji dnešného sveta, dnešných liberálnych cirkví.

Učeníci, ktorí boli s Ježišom, mali vtedy predstavu, že bohatí ľudia majú bohatstvo od Boha preto, lebo ich Boh takto miluje. Istotne, že patriarchovia aj iní ľudia ako kráľ Dávid, mali hojnosť bohatstva a preto učeníci zaskočení Ježišovou rečou, sa Ho pýtajú:

Kto teda môže byť spasený? Lk 18:26

A Ježiš tu odhaľuje pravdu nad všetku pravdu:

Čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha. Lk 18:27

Keď prišla reformácia, oprášila túto starú pravdu – spása je len z milosti, len skrze Krista, len skrze vieru ako dar. U nás ľudí, je nemožné hľadať spásu. Spásu udeľuje Boh a práve tento príbeh je toho dôkazom, ako sa katolícka cirkev pomýlila, keď učila spasenie zo skutkov. Nie je možné byť spasený inak, ako z milosti Boha. U ľudí je spása nemožná, ale je možná u Boha – toto je pravda nad všetku pravdu. A keď teraz pôjdeme do príbehu Zacheusa, prídeme nato, že to je jednoducho tak.

Zacheus o Ježišovi mnoho počul. Kto by v tom čase nepočul. Celý Izrael najprv videl Jána, ktorý krstil a kázal o pokání, pritom ukazoval na niekoho neznámeho, ktorý príde po ňom, ktorému nebude hodný ani zaviazať šnúrku na topánke. A On prišiel!

Zacheus bol zvedavý, počul o zázračných uzdraveniach, o divoch, o moci slova, o tom, ako umlčal duchovných Izraela – bol zvedavý. Ľudia radi vyzdvihujú Zacheusa, ako príklad, pretože mal túžbu Ježiša vidieť. Dá sa nato tiež pozrieť z druhej strany. Pre Zacheusa mohol byť Ježiš pekná atrakcia – ako keď prídu do dediny kolotoče, alebo cirkus a celé dedina alebo mestečko, príde sa pozrieť.

Ak by niekde v meste robili reklamu nato, že tam príde človek, ktorý bude uzdravovať, ktorý bude konať nadprirodzené divy – všetci by prišli do nohy. A to sa stalo aj v Jerichu. Ľudia totiž hľadajú zmysel svojej existencie a preto vyskúšajú mnohé cesty, aby spoznali pravdu. A tento Ježiš, je jednou z mnohých noviniek v tomto svete – koná niečo, s čím sa nestretli oni, ani ich predkovia.

Keď Pavol hovoril na Aeropágu v Aténach, v centre náboženstva a filozofie, mnohí ľudia prišli, lebo boli zvedaví na toto nové učenie, ktoré im Pavol mal zvestovať. A tak to bolo aj u Zachea. Nemyslím si, že hľadal svoju spásu, že sa chcel stať náboženským človekom, že chcel meniť svoj život v prepychu. Jednoducho počul že Ježiš príde ku nim do mesta a on ho chcel vidieť. Kto by nechcel? Možno len nejakí opilci neprišli na toto stretnutie, zvlášť v dobe, keď Ježiš je veľmi známy. Zacheus však bol malej postavy – to hovorí Písmo:

Ale nemohol (Ježiša vidieť) pre zástup, lebo bol malej postavy. Lk 19:3

Zacheus veľmi dobre vedel, že ho ľudia nenávidia a dobre vedel, že ak by sa postavil do prvého radu, postavil sa pred ľudí, ktorých roky okrádal, bola by to provokácia a skončil by zle. Jeho miesto bolo za nimi, ale cez nich by nič nevidel a tak Zacheus urobí zvláštnu vec:

Pobehol teda vopred a vyliezol na divý figovník, aby Ho videl, lebo mal ísť tadiaľ. Lk 19:4

Jeho túžba vidieť Ježiša bola skutočne veľká. Premýšľal, ako Ho uvidí a napadlo ho presne toto – vyleziem na strom – tam bude výhľad pre mňa. Na jednej strane sa toto vykladá ako pokora. Môžeme to tak chápať – je to veľká pokora vyliezť na strom, čím sa človek stane centrom pozornosti. Viete si to predstaviť, ako sa celé mesto zabávalo a táto správa sa šírila celým zástupom – Zacheus je na strome, aby videl Ježiša! Ten krpec, kýbel, štupeľ od fľaše, vyliezol na strom.

Na druhej strane si všimnime bohatých ľudí tohto sveta. Ak chcú niečo dosiahnuť, ak si niečo zaumienia, neváhajú preto urobiť čokoľvek! Koľké ženy predali svoje telo len preto, aby sa dostali na výslnie v nejakej TV, alebo v nejakom showbiznise. Koľkí muži robili zo seba hlupákov, zapredali sa na mnohé veci, ktoré by bežný morálny človek nikdy neurobil. Zacheus je zvyknutý dostať to čo chce a je jedno za akú cenu. Aj keď sa celé mesto z neho posmieva, Zacheus si v srdci hovorí – len sa smejte, háveď chudobná – budúci mesiac vás okradnem o dane tak, že budete z toho zelení.

Toto môžeme vidieť pri politikoch. Nejakému politikovi prídu na podvody, ľudia pretriasajú kauzu na internete, v každom fóre, jemu je však úplne jedno, čo si o ňom svet myslí – v srdci si myslí – banda chudobná, len sa smejte – budete chodiť do svojej práce, ťažko zarábať a ja si budem užívať život a okradnem vás tak, že sa budete plaziť!

Bohatý človek, ktorý prichádza k bohatstvu podvodmi stráca svedomie, stráca ostych, stráca morálku. Ale nie sám od seba, ale ako hovorí Pavol – Boh ich vydá špine tohto sveta:

Vydal ich Boh prevrátenému zmýšľaniu, aby páchali, čo sa nesluší: naplnení všetkou neprávosťou [smilstvom], zlosťou, lakomstvom, zlobou, plní závisti, vraždy, sváru, ľsti, zlomyseľnosti; utŕhači, ohovárači, nenávistníci Boha, pyšní, spupní, chvastaví, výmyselníci zla, neposlušní rodičom, nerozumní, vierolomní, neláskaví, nemilosrdní. Rim 1:26-31

Poznáme takých ľudí – nie je pre nich problém, aby si objednali na vás vraždu. Keďže stratili akúkoľvek autoritu nad sebou, sami sebe sa stali bohom, ich zloba sa prejavuje naplno – nemajú prekážku. A Zacheus je takýto človek! Človek zlý, človek tvrdého srdca, plný smilstva, nečistoty, zlosti, závisti, nenávisti, lakomstva, pýchy a pomstychtivosti. Ale neupadnime do omylu – tieto slová platia aj na nás! Od Zacheusa sme iba o milimeter ďalej – posledný súd bude toho dôkazom, že sme mali rovnaké srdce ako Zachej.

A tu prichádza Ježiš. Mesto je v eufórii, ľudia čakajú čo sa bude diať. Tu je opačný extrém. Títo dobrí ľudkovia, chodia do práce, starajú sa o rodiny, poctivo platia dane, chodia do synagógy, dodržujú desiatky a sabat. Myslia si o sebe, že sú dobrí, že sú schopní pre kráľovstvo Božie, že Ježiš prichádza nato, aby ich potľapkal po pleci a povedal im – Boh má z vás radosť. A tu nastáva zvrat! Ježiš si tých dobrých, poctivých ľudí – absolútne nevšíma! Ako keby prišiel do prázdneho mesta, kde je iba On a Zachej.

Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore na neho a povedal mu: Zacheus, zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. Lk 19:5

To je šok! Žiaden div, žiaden zázrak sa nekoná, Ježiš si vyberá najväčšieho hriešnika v meste a káže mu, aby išiel dolu, lebo s ním MUSÍ zostať osamote v jeho dome! A predsa je toto div nad divy. Je to Boh, kto dáva spásu, dáva milosť a dal ju Zacheusovi. Človeku je nemožné aby bol spasený, bohatému dvojnásobne je to nemožné – a tu Ježiš koná zázrak nad zázraky. Daruje spásu človeku, ktorý ju nehľadal, ktorý po nej netúžil, ktorý o ňu nemal záujem.

Tento div sa opakuje každý deň. Každý deň príde nejaký hriešnik ku Kristovi a to len a len z milosti. Boha nehľadá, netúži po Ňom, smeje sa z viery – ale príde Ježiš a všetko je inak. A tí farníci, kostolníci a cirkevníci, zostávajú zaskočení, potom zarazení, nahnevaní! Preto hovoria:

Všetci, ktorí to videli, reptali a hovorili: K hriešnemu človeku vošiel si odpočinúť! Lk 19:7

Ježiš pozrel na Zacheja a on sklopil oči a zostal zahanbený. Napriek tomu, že po túto chvíľu bol človek bez chrbtovej kosti, jeden pohľad Ježiša, prenikol celú jeho dušu a on sa stal novým stvorením. Skúsili ste to? Pozreli ste sa Ježišovi do očí?

Ja som si často predstavoval takú scénu, kde Ježiš sedí pod stromom a káže mnohým ľuďom evanjelium. Ja iba prechádzam okolo, nezaujíma ma to – ale pozriem sa na Ježiša a on čaká môj pohľad. Popri tom ako rozpráva, uprene hľadí na mňa. Prechádzam a On nespúšťa zo mňa oči. Idem sa zahrabať pod zem! Vyznávam s Petrom – odíď odo mňa Pane, lebo som hriešny! Jeden pohľad zmení život človeka, jeden pohľad Boha v ľudskom tele, zmení vieru a náboženstvo na pravé uctievanie.

A takto sa pozrel Ježiš na Zacheja a ten hneď všetko pochopil. Obrátil sa, uveril, dostal nové srdce a toto srdce skrze jazyk hovorí:

Ajhľa, Pane, polovicu majetku dávam chudobným, a ak som niekoho oklamal v niečom, vraciam to štvornásobne. Lk 19:8

Ježiš dáva pečať na svoje dielo milosti a búcha razítko:

I riekol mu Ježiš: Dnes sa stalo spasenie tomuto domu. Lk 19:9a

Aká veľká je milosť Boha. Ježiš ide do Jericha len preto, aby zachránil Zacheja, aby spasil jedného jediného človeka. Lebo platí:

Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí! Lk 5:31

To celé mesto Ježiša nepotrebovalo! Oni si vystačili so svojimi skutkami, so svojim náboženstvom. Oni si sami v srdci hovorili, že sú zdraví, že sú na tom dobre. O takých Ježiš záujem nemá. Máme svoju vieru, svoju omšu, svoje spovede, svoje skutky, svoje ružence. Oni chcú Ježišovi týmto povedať – pozri sa, ako sme na tom dobre, aké dobré náboženstvo vedieme. Vo svojich očiach sú zdraví, sú na tom dobre, sú na tom lepšie ako svet a keď má prísť Ježiš, očakávajú pochvalu a oslavu.

Takých ale Ježiš obchádza. Hľadá chorého v tomto meste, toho najväčšieho hriešnika, vo svetskom slovníku hľadá niekoho, kto má rakovinu a je len pár dní od smrti. A tomu hovorí – poď, zostúp zo stromu, ja MUSÍM dnes u teba prespať, aby som ťa vyliečil.

Preto je pravdou to, že spása je z milosti, nie z našich skutkov. Zachej nemal žiadnu zásluhu na svojej spáse, bol to Ježiš, ktorý sa rozhodol ísť do Jericha to len preto, lebo MUSEL Zacheja zachrániť. Ak by tak neurobil, Zachej by zahynul vo svojich hriechoch.

Toto je správny pohľad na Boha ako na pôvodcu a dokončovateľa našej spásy. Nič sebe nepripisovať, všetko pripísať na účet Boha…

Amen…