Kráľ Dávid pred zdolaním Goliáša

Goliáš, mocný veľký chlap, obor, vyzýva Izraelcov, aby sa našiel jeden bojovník, ktorý sa mu postaví a kto vyhrá v tomto malom boji jeden na jedného, ten vyhrá celú vojnu a potom jeden národ bude slúžiť druhému.

Zastal si a vykrikoval na izraelské šíky: Načo ste vyšli a nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy služobníci Saulovi! Vyberte si muža, ktorý by zostúpil ku mne. Ak bude vládať bojovať so mnou a zabije ma, tak budeme vašimi sluhami, ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, vy nám budete poddaní a budete nám slúžiť. 1Sam 17:8-9

Toto je reprezentácia. Jeden človek zastupuje celý národ a keď vyhrá, vyhral celý národ. Goliáš reprezentuje filištíncov a teraz čaká, kto sa proti nemu postaví, ako reprezentant Izraela. No v tábore Izraelitov to nevyzerá dobre – nemajú žiadneho reprezentanta, ktorý by sa odvážil postaviť tomuto obrovi:

Filištínec pokračoval: Dnes som tupil izraelské šíky. Dajte mi muža, aby sme spolu zápasili. Keď Saul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, zľakli sa a náramne sa báli. 1Sam 17:10-11

Teologicky je tento boj bojom, ktorý poznáme z evanjelia. My sme všetci zhrešili v našom reprezentantovi Adamovi a nesieme si jeho vinu, ktorú by sme boli urobili rovnako ako on! Niektorí ľudia špekulujú nad tým, že keby oni boli na mieste Adama, tak by nezhrešili. Toto nebola skúška jednotlivca ktorý sa volal Adam a mal ženu Evu – toto bola skúška Adama, ktorého meno znamená v preklade – človek. Človek neobstál v Božej skúške a podľahol pokušeniu. Každý z nás, ak by sme boli v raji na Adamovom mieste, by sme skôr či neskôr, zakázané ovocie vzali a jedli. Preto sme všetci zhrešili v Adamovi!

Táto stať o Adamovi sa mnohým zdá nespravodlivá – ja som nič neurobil a už som sa hriešny narodil – to nie je fér. To je nepochopenie nášho postavenia ako človeka pred Bohom. Aj keď Boh nás urobil absolútne dokonalými stvoreniami, ktorí nepoznali hriech, chorobu, starnutie, smrť – dostali sme dar ktorý sa volá – sloboda voľby, alebo to mnohí radi nazývajú – slobodná vôľa. A tu je to riziko, že túto slobodu zneužijeme, čo sa aj stalo. Rovnako sa to stalo anjelom, kde časť týchto nebeských bytostí, rovnako zneužila svoju slobodu a postavila sa proti Bohu Stvoriteľovi.

Svoju zásluhu na našom páde má samozrejme aj diabol, pretože bez jeho obťažovania a klamstiev, sladkých rečí a prehovárania, by sa Adam a Eva neboli stromom poznania dobra a zla, vôbec zaťažovali. Ale práve tento strom a k tomu diabol, ktorý dostal dopustenie od Boha, aby človeka v raji pokúšal, mala byť skúška ohňom pre človeka a človek neobstál.

Ježiš Kristus je druhým našim reprezentantom a to v náprave škody, ktorú Adam v raji spôsobil. Ježiš nám vracia stratený raj, spoločenstvo s Bohom a spravodlivosť, svojim životom, smrťou a zmŕtvychvstaní.

Lebo ak pádom jedného (Adama) smrť zavládla… Rim 5:17a

Adam ako náš reprezentant, nám v úvodzovkách ,,vybojoval” smrť – večnú smrť. Ježiš, ako náš druhý reprezentant, nám vybojoval život – večný život. Preto tak veľmi záleží, kto nás v tomto živote reprezentuje – či Adam, v ktorom sa hriešni rodíme z lona matky, alebo Ježiš, v ktorom sa rodíme duchovne. Preto je svet rozdelený na tých, ktorí budú a nebudú spasení. Záleží na tom, kto ich reprezentuje:

Tým skôr skrze Toho jedného, Ježiša Krista, budú kraľovať v živote tí, čo došli hojnej milosti a daru spravodlivosti. Rim 5:17

A tento boj Goliáša a jeho protivníka, je akýmsi teologickým predobrazom boja tých, ktorí sú v Adamovi a tých, ktorí sú v Kristovi. A aby sme si nemysleli, že to nemá takýto význam, proti Goliášovi sa postaví Dávid, budúci kráľ, z ktorého potomstva sám Kristus povstane, ktorý toto Dávidovo kráľovstvo obnoví, už nie hmotne, ale duchovne. Kráľ Dávid je vynikajúcim predobrazom samotného Ježiša.

V tomto boji teda ide okrem iného aj o boj síl temna a svetla. No na strane Izraelských, sa nenašiel nikto, kto by mal odvahu bojovať, práve naopak – všetci od kráľa Saula, po posledného vojaka mali strach.

Izaj, otec Dávida, mal osem synov a troch poslal, aby bojovali za Izrael.

Traja najstarší synovia Izajovi odišli so Saulom do boja. Mená týchto troch synov, ktorí odišli do boja, boli: prvorodený Elíáb, druhý Abínádáb a tretí Šammá. 1Sam 17:13

Dávid nebol bojaschopný, ešte bol mladý a možno by jeho otec usúdil, že taký krehký chlapec, nech radšej zostane pri stádach, kde hráva na svoju lutnu, ako by mal vziať na seba ťažkú zbroj a bojovať. Dávid v tom čase hrával na lutne Saulovi, ale keď mal čas, chodieval otcovi pásť do Betlehema stáda.

Dávid z času na čas odchádzal od Saula pásť v Betleheme ovce svojho otca. 1Sam 17:15

Dobre vieme, že Pán Ježiš sa narodil rovnako v Betleheme, takže predobraz Dávida v súvislosti s Ježišom sa nám tu viac a viac vynára. Dávid bol kráľom, ale i pastierom, Ježiš je rovnako Kráľom Kráľov a pastierom oviec, nás, ktorí sme ho prijali za Spasiteľa.

Ako tak raz išiel Dávid od otca do domu kráľa Saula, otec Izaj mu povedal:

Nože vezmi svojim bratom éfu praženej pšenice a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora k svojim bratom. 1Sam 17:17

Ak si všimneme Dávida, spozorujeme jeho poslušnosť. Bez reptania, bez otázok, koná všetko, o čo ho vyššie postavení prosia. A čo je ešte pozoruhodnejšie, robí to vždy veľmi dobre. Azda málokto vedel o tom, že Dávid, dokáže ochrániť svoje stádo od medveďov, či dokonca levov. Preto je veľmi presný v hode kameňa z praku, lebo svoje stádo chráni týmto spôsobom. A opäť sa musíme tu pristaviť a pomyslieť si na Ježiša ktorý hovorí, že dáva život za svoje ovce.

Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce. Jn 10:11

Ak by bol Dávid slabý pastierik, prišiel by vlk, medveď, lev a on by utekal od strachu. Rovnako tak náboženskí vodcovia, ktorí založili mnohé viery, nekládli svoj život za učeníkov – nechránili ich, ak sa im niečo stalo, ak ich niekto prepadol, veď ani by nevedeli ako ich majú chrániť.

Dávid, mladý chlapec, dokáže ochrániť svoje stádo rovnako dobre, ako pán Ježiš ochránil svoje stádo od večnej smrti tým, že svoj život za svoje ovce vydal, aby tie ovečky žili a nepomreli:

Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa; [nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce. Jn 10:12-13

Dávid je dobrý pastier a nie je nikoho, kto by ho za to chválil. Nikto si nevšíma jeho kvalít, jeho nadania, okrem Boha, ktorý mu tieto veci vložil do srdca. Dávid nedbá o to, aby ho iní obdivovali, svoju prácu si plní statočne a dobre. Aj keď mu otec povie, že nech zanesie jedlo synom na bojisko – Dávid všetko koná poctivo, z jedla si neuchmatne, nezdržuje sa, ide priamo na miesto, kam ho otec posiela.

Pán Ježiš hovorí v podobenstve:

Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Mt 25:23

Toto koná Dávid – je dobrý a verný sluha v malom! Keď hrá Saulovi na lutne, keď pasie ovce, keď dostane úlohu a on ju bez problémov vykoná dobre a poctivo.

Tak by to malo byť v rodine, v cirkvi, v spoločenstve, v práci. Boh ťažko môže použiť človeka, ktorý nie je dobrý a spravodlivý v malom. Ako by mu mohol zveriť niečo väčšie? Mnohí ľudia chcú byť hneď kazatelia, chcú zvestovať Božie slovo po uliciach, chcú mať svoj zbor, chcú konať veľké veci a potom stroskotajú. Sú nespokojní s tým, čo majú a túžia v duchovnej oblasti dosiahnuť viac. Ale toto nie je Dávidov príklad – on netúži po ničom veľkom, on je poctivý v malom.

Koľkí ľudia chodia do práce a tam sa len sťažujú – nekonajú poctivo a dobre veci v malom, ako by mohli dostať niečo väčšie? Alebo v oblasti duchovna – koľko ľudí sa modlí horlivo k Bohu? Boh nepotrebuje rapkajúcich modlitebníkov, alebo takých, ktorí si nenájdu čas a miesto. On túži po človeku, aby sa mu zveril za dverami svojej komôrky, kde si pre Boha nachádza stretnutia osamote a čas pre svojho Pána. Ak v tomto malom kresťan nedokáže byť verný a poctivý, ako by mal túžiť po úlohe kazateľa, po duchovnej obrode a raste?

Rovnako tak v rodine – manželka sa stará dobre a správne o domácnosť, varí s láskou, stará sa o deti, muž koná prácu pre rodinu poctivo a dobre, ako to robil Jozef. Toto vidíme u Dávida – on akoby všetko čo dostane za úlohu, konal z láskou a radosťou. Nech je nám v tomto vzorom. Príslovia akoby o Dávidovi hovorili:

Vidíš chlapca obratného vo svojej práci? Môže sa postaviť pred kráľov; nebude slúžiť u obyčajných ľudí. Prís 22:29

A naozaj – sám kráľ si Dávida vyžiadal a zamiloval si ho…

Otec Izaj mu ešte nakladá a určite dobre vie, že Dávid nevie sklamať a tak dostáva dodatočné inštrukcie:

Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny, pozri sa za svojimi bratmi, či sa im dobre vodí. Prines o nich správu. 1Sam 17:18

Dávid je na slovo poslušný:

Dávid vstal včasráno a ovce zveril strážnemu, zbalil sa a šiel, ako mu prikázal Izaj. Keď prišiel k vozovým hradbám, vojsko, ktoré sa zoraďovalo do šíku, prepuklo v bojový krik. 1Sam 17:20

Dávid prichádza na bojisko v čase, keď sa tam opäť naparuje Goliáš. On tam nešiel cielene kvôli boju, nejde tam preto, aby hľadal svoju slávu – on poslúcha otca, nesie jedlo bratom a veliteľovi, popri tom vidí, čo sa v oboch táboroch deje.

Vtedy Dávid zveril svoj výstroj strážcovi a bežal k bojovému šíku. Keď k nemu prišiel, pýtal sa svojich bratov, ako sa majú. 1Sam 17:22

Presne ako mu otec prikázal:

– Tak čo bratia, ako sa vám vodí? Otec chce nejaké správy od vás, preto ma za vami poslal.

A bratia mu niečo povedia, alebo aj nepovedia, alebo odvrknú – ale keď to otec chce – povedia Dávidovi to najnutnejšie, azda niečo aj o Goliášovi prehodia. A vtom, sám Goliáš vystúpi a hovorí to isté, čo každý deň:

Keď hovoril s nimi, práve vystúpil z bojového šíku Filištíncov predbojovník Filištínec menom Goliáš z Gatu. Vykrikoval tie isté slová ako predtým, takže to Dávid počul. 1Sam 17:23

Dávid mapuje situáciu a je zhrozený. Neobrezný filištínec uráža Boží ľud, preklína, nadáva, hreší, naparuje sa. Dávid má Božieho Ducha a tak sa ho reč Goliáša bytostne dotýka, ani nie tak po stránke fyzickej, ale po stránke urážky Jediného živého Boha. Tu sa rodí v srdci Dávida odveta a pomsta, za bohorúhačské reči – len si ešte trochu musí lepšie zmapovať situáciu.

Všetci Izraeliti sú preľaknutí, vrátane Saula, a tu mladík Dávid, sa v srdci rozohňuje a začína sa na ozrutného Goliáša pekne hnevať. On sa nestrachuje o svoj život, práve naopak – poriadne sa srdí nato, že je potupené meno Hospodinovo, jeho Boží svätý národ. Pokiaľ všetci muži vyčkávajú, Saul si nevie dať rady – Dávid vystupuje so smelou otázkou, ktorú žiaden Izraelita nepokladá:

Čo dostane muž, ktorý zabije toho Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha? 1Sam 17:26

Takto Dávid toto prehlasoval, až sa to dostalo do uší samotného kráľa Saula:

Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Saulovi a ten si ho predvolal. 1Sam 17:31

Dávid má Božieho Ducha, miluje Boha a nenávidí, keď ho niekto potupuje spolu s tým, že by potupoval Boží národ. On sa stane tým reprezentantom Izraela, ktorý sa Goliášovi postaví v súboji. Dávid môže povedať smelo to, čo povedal prorok Jeremiáš:

Ale Hospodin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ! Pred Jeho hnevom trasie sa zem; pohania nevydržia Jeho prchkosť. Jer 10:10

Ako by mohol pred týmto Bohom obstáť nejaký neznaboh, nejaký modloslužobník, ktorý vyznáva mŕtve modly. Dávid, ktorý iba mimochodom prišiel na bojisko, započul niečo, čo počuť nemal – pohanenie Izraela, pohanenie Hospodina. Teraz to nie je boj jeho bratov, ktorí sú vojaci, nie je to boj kráľa Saula ktorý je plný strachu z ozrutného Goliáša, ale tento boj je bojom mladučkého chlapca Dávida. Prečo? On si Boha urážať nenechá! Len pár okamihov nás delí od súboja, ktorý sa v písme dá nazvať kráľom súbojov.

O tom nabudúce…