Cudzoložná žena

Azda jeden z najznámejších príbehov novej zmluvy, z evanjelií nášho Pána, je príbeh o cudzoložnici. Poďme sa hlbšie zamyslieť nad týmto príbehom, poďme do zdroja – do Božieho slova.

Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu, pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku Jn 8:3

Toto máme radi. Postavíme niekoho do stredu a obžalujeme ho. Tento človek urobil toto a tamto, zaslúži si trest. My máme radi obžalovať človeka nielen podľa práva, ale aj kvôli našim sympatiám. Ak niekoho nemáme radi a niečo urobí zlé, okamžite sa zasadzujeme za odsúdenie bez toho, či je daná vec pravdivá. Ako zvykneme povedať – čakal som, že to tento človek urobí, neprekvapuje ma to, bola to len otázka času.

A zase naopak – sme schopní prehliadať prestúpenia tým, ktorí sú nám blízki, sympatickí. Vtedy hovoríme – určite tento skutok, tamten človek nevykonal, jednoducho tomu neverím, celé je to podvod, nastražili to na neho.

Ak sa zamyslíme nad svojimi cirkvami, tu konáme rovnako. Vidíme napríklad katolícku cirkev, kde my sami sme katolíkmi a tak dobre vieme, koľko ľudí dala zabiť v histórii, cez prenasledovanie inovercov,  križiacke vojny, inkvizíciu až po moderné politické procesy, kde dokonca vlastných veriacich cirkev nechala zmasakrovať – tu si povieme – to cirkev nemohla urobiť, tie čísla sú prehnané. A keď sa dostaneme do kúta dôkazov, potom schválime dokonca tieto obludnosti a povieme – Amen – dobre že sa tak stalo!

Kristovo učenie je niekde utopené a zničené. Aj dnes sa môžeme dočítať od úžasných katolíckych historikov, ako bolo správne, že križiacke výpravy boli uskutočnené, pretože moslimská viera by sa údajne dostala do Európy. Týmto je úplne udupané Kristovo učenie, ktoré nám jasne hovorí o tom, že kresťania nie sú z tohto sveta, že tu nemajú vytvárať hierarchie, kráľovstvá, územné celky – ale že ich domovom je nebo, že keď ich bijú po pravom líci, majú nastaviť ľavé, že majú pre Krista zomierať. Majú sa modliť za nepriateľov, aj keď ich zabíjajú, ako to robil Štefan, prvý mučeník a samozrejme náš Pán na kríži. Majú dobrorečiť tým, ktorí ich prenasledujú, lebo čo také človek extra robí, keď dobrorečí priateľom? To robia aj pohania – takto nás Pán učí. A tu sa vytvára úplne odlišná viera od Kristovho učenia.

Kde je viera rannej cirkvi a kde viera cirkvi zdeformovanej?

V tomto našom príbehu, v strede stojí cudzoložnica, ktorú privádzajú farizeji, zákonníci, teda tí ľudia, ktorí ju chcú odsúdiť, podľa zákona Mojžišovho. Tento zákon je dobrý, je svätý, je správny – Boh cez tento zákon hovorí, že kto ho bude plniť, bude z neho večne živý. V preklade – kto naplní celý zákon do poslednej bodky, bude z tohto zákona spasený a nebude potrebovať Spasiteľa. A židia privádzajú túto ženu, ktorá zákon prekročila viditeľne a zjavne, stavajú ju pred Krista a to nielen preto, aby odsúdili ju, ale hlavne preto, aby chytili v slove a skutku Ježiša, ktorého po tento čas, nijako nedokázali podchytiť v reči.

Ježiš prichádza na tento svet s evanjeliom. Ako málo kresťanov vie, čo to evanjelium je. Väčšina kresťanstva dnes zastáva Mojžišov zákon, nepoznajúc evanjelium. Mojžišov zákon je nekompromisný sudca, pritom absolútne spravodlivý, ktorý za každé jedno pošmyknutie v otázkach desatora, bez mihnutia oka človeka odsudzuje. Tu sa ukazuje tvár Boha, ako spravodlivého Sudcu, ktorý bude aj spravodlivo súdiť, neprižmúri oko ako sudca skorumpovaný, ale všetko – do posledného hriechu odsúdi.

Keď pozeráme na stredovekú cirkev v čase pred reformáciou, cirkev mala túto vidinu o Bohu, o prísnom sudcovi. A nielen o Bohu, ale aj o Ježišovi, ktorý sa maľoval s prísnou tvárou, kde ukazuje jedným, aby išli napravo do raja a druhým, aby išli naľavo do pekla. Nie je divu, že v cirkvi sa objavujú falošné učenia o prostredníkoch, akými sú Panna Mária a svätí. Ježiš je vykreslený rovnako ako Boh – nekompromisne prísny a preto Panna Mária je tá, ktorá má obmäkčiť srdce Syna – preto sa ľud cez ňu utieka k Ježišovi, z ktorého majú kresťania des a strach. Až podnes sa zachoval tento obraz, kde sa hovorí – Ježiš Kristus je prostredník medzi Bohom a nami – toto je správne, ale teraz pozor – ale medzi Kristom a človekom je Panna Mária. Tu sa ukazuje úplne iná viera, akú učili apoštoli a ranná cirkev. Ale chápeme to, pretože Kristus je vykresľovaný ako tvrdý Sudca podľa práva, preto sa ľud obracia na Jeho Matku.

Tu ide o nepochopenie Písma, nepochopenie evanjelia a preto je nutné, nanajvýš nutné, aby sa tento obraz o Bohu rozbil a znovu namaľoval obraz pravého čistého učenia.

Ježiš prichádza zvestovať evanjelium. Čas vlády zákona sa blíži ku koncu. Ježiš hovorí, že neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť. A On to aj urobil – ako jediný ho naplnil – Písmo hovorí:

Koniec zákona je totiž Kristus, aby sa spravodlivosti dostalo každému veriacemu. Rim 10:4

Cudzoložnica nemá nárok nato, aby nebola odsúdená podľa spravodlivosti Boha, podľa zákona Mojžišovho, podľa desatora. Bola prichytená pri ťažkom hriechu a teraz je iba otázkou času, aby bola ukameňovaná. Toto je stará zmluva, zmluva zákona. Zákon nás obviňuje, odsudzuje, zatracuje. Nie preto, lebo by bol zákon zlý ale preto – lebo sme MY ZLÍ! Zo zákona nemáme šancu na spasenie, zo zákona sa nenarodil na tejto zemi po páde Adama človek, s výnimkou Krista, ktorý by ho naplnil. Jedno prestúpenie prikázania stačí nato, aby sme boli vylúčení zo spásy.

Židia sa chvastali, že majú zákon, že ho dostali od Boha, ale oni ho nedostali preto, aby sa ním chválili že ho majú, že ho čítajú, ale oni ho mali naplniť. Pavol to hovorí v liste Rimanom:

Lebo nie tí sú spravodliví pred Bohom, ktorí zákon počúvajú, ale tí budú ospravedlnení, ktorí ho plnia. Rim 2:13

Ktorí zákon plnia? Kto zákon naplnil? Nikto! To je reálna odpoveď! Pavol píše:

Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom… Rim 3:19

Ktorí sú tí, čo sú pod zákonom? Všetci ľudia, ktorí sa narodia – narodia sa pod zákon. Do príchodu Krista, všetci ľudia sa rodili pod zákon a tak zákon bol ich vychovávateľom, no tým pádom aj katom. A preto tu Pavol píše, že celý svet je pred Bohom vinný, pretože každý človek sa narodil a mal dodržať zákon, ale žiaden človek to nedokázal! Tak Pavol napísal, že rovnako pohania (Gréci) a židia sa rodia pod zákon, ktorý nedodržia a tento zákon odhaľuje, že nikto nie je spravodlivý:

Veď práve sme obvinili Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného… Rim 3:9-10

Nikto nie je spravodlivý znamená, že nikto neobstojí pred súdom zo svojich skutkov, to jest – zo zákona.

Cudzoložnica rovnako ako aj samotní židia, sú pod zákonom a majú byť právoplatne týmto zákonom odsúdení. Tento prípad ukazuje na hriech zjavný. A tu sa musíme opýtať – keď zákon nás odsudzuje, čo nás môže spasiť? Odpoveď je – spása je možná len v Kristovi, ktorý zákon dodržal za nás, za nás sa stal hriechom, za nás sa stal obetou.

Stará zmluva rovnako napriek zákonu ktorý židia majú, určuje spásu skrze vieru v Boha. Nie skrze zákon. Všetci spravodliví starozákonní ľudia, boli spasení skrze vieru v Boha, niektorým bol dokonca Ježiš vykreslený ako Spasiteľ budúceho veku a oni uverili v Boha, že pošle Mesiáša – Vykupiteľa.

Nová zmluva už nie je nejasná, nejasné vykreslenie Mesiáša, nová zmluva Mesiáša ukázala ako Slovo, ktoré sa stalo telom, ktorého sme sa mohli dotýkať – reálne a jasne.

Príchodom Ježiša sa evanjelium začne odkrývať. On sám ukazuje a naznačuje mnohé veci ohľadom spásy, bez skutkov, z viery. Preto tak ostro napadá židov za ich vieru, lebo je pokrytecká. Oni by mali napĺňať zákon čo nedokážu, pritom sa tvária, že to robia. Ale Ježiš im ukazuje ich falošnosť v tom, že prekročenie zákona nemusí byť iba viditeľné, stačí ak v srdci človek cudzoloží, zákon rovnako porušil, ak sa hnevá na blížneho – v srdci ho zavraždil! Zákon absolútne nemôže človeka spasiť! Zákon sa premieňa na prekliatie, ak sa nedodržiava! Zákon vyplavuje náš stav pred Bohom – sme zlí hriešnici!

Ježiš je zhmotneným evanjeliom, od zákona nás oslobodzuje. Pamätáme si, ako obraňuje trhanie klasov cez sabat, ako uzdravuje ženu cez sabat a učí, že sobota je pre človeka, nie človek pre sobotu. Pán Ježiš hovorí, že radšej mali židia porušiť odvádzanie desiatkov, ako rušiť spravodlivosť medzi ľuďmi, milosrdenstvo medzi sebou a vernosť Bohu. V mnohých svojich rečiach Pán Ježiš naznačuje, že je tu iná cesta k spaseniu, ako cez zákon – milosrdenstvom a láskou Boha.

Ale teraz pozor – aby sme neupadli do omylu. Milosrdenstvo a lásku Boha – LEN – cez svojho Syna Ježiša Krista. Len v Synovi je Boh náš Otec, je láska. Keď počúvame tie refrény – Boh je láska, Boh je láska, pohania aj keď neveria, tak si v srdci hovoria – ak aj bude posledný súd, Boh je láska a preto ma nemôže odsúdiť. Toto je omyl! Boh je láska len cez a skrze svojho Syna! Mal si Syna? Som k tebe láskavý – hovorí Boh. Ale ak si nemal Syna – o akej láske Boha to tu meleš? Ak si nemal Syna, si pod zákonom, budeš prísne súdený do posledného hriechu podľa desatora!

Posuňme sa ďalej v príbehu:

Mojžiš (nám) v zákone prikázal takéto ukameňovať; čo povieš Ty? Jn 8:5

Vidíme tú pokryteckosť týchto ľudí. Majú v zákone ukameňovať cudzoložnicu, mali ju teda vziať, podľa zákona ju vyviesť za mesto a tam ju uhádzať kameňmi. Bolo by to podľa práva a ani Boh by to nebral ako hriech vraždy. Ale títo pokrytci idú za Ježišom. Prečo? Lebo počuli a videli, ako vykladá zákon a takto Ho chcú obžalovať. Ježiš hovorieva o milosrdenstve, o zhovievavosti, o láske – čo povie teraz?! Už si mädlia ruky

– Teraz toho Ježiša chytíme!
– Keď povie, aby sme ju ukameňovali podľa zákona, obviníme ho, že lásku o ktorej často hovoril a učil, rovnako zhovievavosť a milosrdenstvo iba predstieral.
– Ale ak povie, aby sme ju nechali tak – poprie Mojžišov zákon a my ho obviníme, že napadol našu vieru a postavíme ho pred súd!

Toto bolo myslenie židov, ktorým sa táto cudzoložnica hodila v tomto čase, aby Ježiša podchytili. A písmo sa o tom aj takto zmieňuje:

Ale to povedali, aby Ho pokúšali a mohli obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Jn 8:6

Ježiš nikdy nepísal – nenapísal ani jeden spis. Tu píše do prachu. Čo asi tak píše? Z komentárov k tejto časti vyberám toľko, kde napríklad Augustín k tomuto hovoril, že tu Ježiš robí rozdiel medzi starou a novou zmluvou. Prstom do prachu robí pomyselnú čiaru, ktorou predeľuje starú a novú vieru.

Iní teológovia hovoria o Ježišovej nezaujatosti, akoby Ježiša nezaujímala ich hašterivosť a dokazovanie si svojej pravdy, akoby bol duchom neprítomný. On si ich skutočne vôbec nevšíma, píše si prstom po zemi – je to akoby opovrhoval ich pokrytectvom, s ktorým za ním prišli. Oni sa ho vypytujú a On si stále píše po zemi – absolútny nezáujem. Ale keď dlho do neho dobiedzajú, postaví sa a povie im jednu krátku vetu – my si to celé pozrime:

Keď sa však neprestávali spytovať, vzpriamil sa a riekol im: Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí po nej kameňom. Jn 8:7

A tu je rana do čierneho! Zákon neobviňuje iba viditeľné hriechy, ale aj skryté. Zákon neobviňuje iba túto ženu, ale obviňuje celý svet, ako správne napísal Pavol v liste Rimanom. Ak sa niekto chce ospravedlniť zákonom, sám seba poslal k odsúdeniu. Zákon platí pre všetkých, ale všetci zhrešili.

Tu vidíme genialitu Boha, Jeho Syna, ktorý dobre vidí do sŕdc týchto ľudí a presne vie o čo im ide. Vie že Ho chcú podchytiť v reči, ale Jemu ide o spásu. On chce aby pochopili že zákon k a ž d é h o človeka bez výnimky odsudzuje. Tí ktorí sa bijú do pŕs, že nestačí iba viera, ale aj zákon, teda skutky zákona treba dodržiavať – končia ako títo farizeji. Zákon ktorý by im mal pomôcť na poslednom súde, ich uvrhne do pekla, lebo ho prekročili a neustále prekračovali.

Ježiš presne vie, čo sa stalo v srdciach týchto ľudí. Presmeroval ich spravodlivosť naproti tejto žene, na ich spravodlivosť a tak zisťujú, že sami sú priestupníkmi zákona. Ježiša akoby unavovali, nemal síl ich prísne karhať, ako to urobil v iných prípadoch, iba sa vrátil naspäť k svojmu nezáujmu o tieto ich žabo-myšacie doťahovania a tak čítame:

A zase sa (Ježiš) zohol a písal po zemi. Jn 8:8

Ježiš im tu dáva čas, aby premýšľali a oni to aj robia. Držia v rukách kamene a premýšľajú o sebe.

Je iné, keď vás niekto obviní, že porušujete zákon z ľudí a je iné, keď vás obviní sám Boh. Ak by vám niekto známy povedal, že prekračujete zákon, nahneváte sa, alebo to vezmete ako žart. Aj mnohí kazatelia hovoria ľuďom, že sú hriešni, že prekračujú neustále zákon, a oni to prepočúvajú s tým, že sa sami na zákon spoliehajú, pretože si hovoria – ale koľkokrát som zákon dodržal a snažím sa.

Ale keď sám Boh človeku povie, že je hriešny, že zákon nedodržal, nech sa zamyslí nad sebou, je to akoby šíp vystrelený do srdca. Kto je z vás bez hriechu – inak – kto z vás zachoval celý zákon do bodky – nech prvý hodí kameň. Má nato právo. Je len pochopiteľné, že ich nástraha na Ježiša zostala bez úžitku:

Keď to počuli, odchádzali po jednom, počnúc od starších, takže zostal sám a žena, ktorá bola v prostriedku. Jn 8:9

Keď všetci odišli, žena zostáva sama s Ježišom. Tak sa jej Ježiš akoby prekvapivo pýta, akoby tam ani nebol, akoby si kreslil do prachu zeme kvetinovú záhradu a bol prekvapený, kde sa to všetci vyparili, keď tu nikto nie je, iba On a tá odsúdená žena.

Ježiš sa vzpriamil a riekol jej: Žena, kde sú? Nikto ťa neodsúdil? Jn 8:10

A teraz sa ukáže Boží majestát Krista. Nikto nemá právo snímať hriechy, iba Boh. Nikto nemôže povedať v tak závažnej situácii, kde je niekto pristihnutý pri ťažkom hriechu, aby sa mu hriech nepočítal – len Boh. Ježiš tu jasne potvrdil, že Bohom je. On ženu neodsúdil.

Tu je kontrast medzi zákonom a evanjeliom. Zákon nekompromisne odsudzuje človeka na smrť a je sa čo diviť tým, ktorí sa na tento smrtonosný zákon odvolávajú a namýšľajú si, že zákon im pomôže ku spáse. Ale Boh, v Kristovi a len v Kristovi, odpúšťa hriechy, napravuje životy, očisťuje srdcia – v Kristovi je láska Boha k nám. A tu samotný zhmotnený Boh vo svojom Synovi, priamo nesúdi túto ženu podľa zákona, ale jej odpúšťa tým, že ju prepustil. Tu je to dokonca bez viery tej ženy. Vieru predchádza Božia milosť. Najprv sa Boh zmiloval a potom žena dostane vieru.

Tá žena nevie kto tento Ježiš je, nevie prečo ju pred Neho postavili. V počiatku si mohla azda aj myslieť, že keď prišli židia za Ním, že on ju odsúdi strašnejším spôsobom. Mohla dostať ešte väčší strach ako mala, keď ju predvádzajú pred tohto, pre ňu neznámeho človeka. A jej strach sa stupňuje s tým, že ten človek neodpovedá, ale si píše ako bezprízorný do zeme. Kto to je? Nejaký boss? Veď sa správa ako blázon – myslí si žena!

– Tento mi to naloží, to som dopadla.
– Keby ma boli radšej hneď ukameňovali, ako ma poslali za týmto podivínom! Ten bude chcieť, aby mi narezali končatiny a do nich sypali soľ.

Ale keď videla táto žena priebeh toho, čo sa stalo, zostala zaskočená. Stojí tam sama, zviazané ruky a Ježiš sa jej pýta, či ju nikto neodsúdil.

– Mám povedať nikto? – myslí si žena! – Čo keď si to rozmyslí tento posledný a začne ako šialený hádzať po mne kamene?

Ale príbeh končí takto:

Odpovedala: Nikto, Pane! Nato jej povedal Ježiš: Ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš. Jn 8:11

Ona spoznáva v Ježišovi moc a autoritu. Až teraz v plnosti chápe svoj stav, že hriech je ohavnosť, že mala zomrieť, že mali právo ju zabiť, ale tento človek jej dáva milosť. Ona Ho chce poznať, chce sa mu poďakovať, chce Ho nasledovať. Je toho hodný – zachránil ju. Dostáva od Boha dar – vieru. Verí v tohto Ježiša, chodí od toho dňa za ním a keď počuje, že je to Boží Syn, lebo sa to iba šepká medzi ľudmi – ona v plnosti tomu verí. Lebo videla nemožné – ako tento človek, jednou vetou odstavil najmocnejších mužov Izraela. Dal jej milosť, zbavil ju smrti. Ale dobre si pamätá na Jeho slová – už viac nehreš!

– Už nie môj Pane, už nikdy nebudem hrešiť, určite nie cudzoložstvom – hovorí si žena v srdci.

Toto je evanjelium. Zákon nás nedokáže spasiť, ale Kristus áno. Len Kristus. Keď si kresťania začali pridávať k viere rôzne cesty k spaseniu, skutky ktoré musia vykonať, svätých ktorých musia osloviť aby im pomohli ku spáse – všetko sú to bludy. Kristus sám je cestou a dverami k večnému životu. On nepotrebuje nikoho a nič, aby sa k nemu pridal. Keby pri tomto príbehu bol vedľa Ježiša Peter alebo Ján a radili by Ježišovi čo robiť, iba čo by všetko spackali! Nič nepridávaj ku Kristovi ohľadom spásy – nič vonkajšie a nič svoje. Neexistuje totiž človek, vec či úkon, ktorý by mal pomôcť Kristovi. Boh cez Izaiáša nás varuje:

Ja som Hospodin, to je moje meno; svoju slávu inému nedám, ani svoju chválu modlám. Iz 42:8

On nikomu nedá svoju slávu! Žiadnemu inému človeku a beda, ak sa budeš utiekať k stvoreným ľuďom! Komu Boh dáva svoju slávu je Kristus a prečo? Lebo Kristus je Boh! Preto tiež utekaj od Jehovistov a podobných bludárov, ktorí považujú Ježiša iba za človeka.

V tomto príbehu sme najviac videli, ako milosť Boha zákon prevyšuje. Všetci sa rodíme pod zákon a ak takto odídeme z tohto sveta, že sme sa na zákon spoliehali, zákon nám bude katom a vyženie nás do brán pekla. Ale cesta spásy je v Kristovi, v Kristovi a LEN v Kristovi. Nikto na svete nemohol túto ženu vytrhnúť z práva zákona, lebo zhrešila – žiaden učeník, svätec, žiadna modlitba, pobožnosť – LEN Boh skrze Krista! Lebo Boh pôsobí vo svete dvojako.

Starý zákon pozná Boha trestajúceho, karhajúceho, pretože tu Boh uplatňuje svoje absolútne právo – odplata za hriech je smrť! Boh dal svetu zákon a chce, aby svet zákon dodržiaval a keď to svet urobí, Boh ich bude milovať. Ale svet zákon nedodržal a Boh musel použiť zákonité právo – spravodlivosť.

Nový zákon je tiež o zákone, naplnení zákona. Ježiš neprichádza zákon zrušiť a povedať – je koniec, už zákon nemusíte dodržiavať. Ježiš prichádza nato, aby zákon naplnil, vylial svoju krv na očistenie sŕdc tých, ktorí v Neho uveria. Tí, ktorí v Krista uveria ako v toho, ktorý za nich dodržal zákon, ktorý ich očistil od hriechov, ktorý ich vykúpil spod prekliatia zákona – tých Boh miluje nekonečnou láskou. Spúšťačom Božej lásky k nám, je viera – dôvera v Krista a jeho zástupnosť za nás. Na tých ktorí uverili,  Boh neuplatňuje trest a bič zákona, na nich uplatňuje milosť, milosrdenstvo, zhovievavosť, odpúšťa im hriechy, uzdravuje ich a chce ich priviesť do svojho domova – nebeského kráľovstva.

Sú dve cesty vo svete – cesta kde je človek pod zákonom, alebo pod milosťou. Nie je možné byť pod zákonom aj pod milosťou. Je tu buď, alebo. Mnohí pohania konajú veľké skutky, ale neveria v Krista a tak sú pod zákonom a to nikdy neobstoja, ako táto žena – cudzoložnica, ale tiež ani ako židia, ktorí ju tam priviedli a Boh im ukázal na vlastné srdce, ktoré bolo pokrytecké a rovnako plné hriechov. Tí židia, ak v Krista neuverili, zostali naďalej vo svete skutkov a zákona, nikdy spasení neboli. Ale táto žena, ktorá dostala od Boha milosť, ku spáse prišla.

Na tomto príbehu nám Boh chcel ukázať na Krista. Kristus je jediná šanca na spásu, odpustenie, milosť. Naproti tomu náboženstvo, viera v skutky, viera v zákon – priťahuje kamene, ktoré na nás budú hodené, aby sme naveky zomreli, ďaleko od tváre Boha, na mieste tak strašnom…

Amen…