O slobodnej vôli

Keďže vôľa človeka má štyri nerovnaké stavy a to: 1. pred pádom., 2. po páde, 3. po znovuzrodení, 4. po vzkriesení — hlavnou otázkou je len otázka o vôli a schopnosti človeka v druhom stave – to jest – po páde človeka do hriechu. A to, aké schopnosti v duchovných veciach má človek sám zo seba po páde našich prvých rodičov a pred svojím znovuzrodením? Či sa môže alebo nemôže chystať a pripravovať k Božej milosti svojimi vlastnými silami, ako ho Duch Svätý znovuzrodí? A či môže alebo nemôže prijať milosť, ktorú mu Duch Svätý ponúka v slove a vo sviatostiach?

Čisté učenie o tomto článku podľa Božieho slova.

1. Ľudský rozum a myseľ v duchovných veciach sú slepé, nič nechápu svojimi vlastnými silami, ako je napísané:

„Človek od prírody, pravda, nechápe veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba rozsudzovať” (1. Kor.2,14).

2. Vôľa po páde človeka sa od Boha nielen odvracia, ale je nepriateľom Božím, že túži a chce len zlé a to, čo je proti Bohu, ako je napísané:

„Výplod srdca človeka zlý je od jeho mladosti” (1.Mojž.8,21).

Tiež: „Telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu” (Rim.8,7).

Ako sa mŕtve telo nemôže samo oživiť, aby žilo telesným pozemským životom, tak ani človek, ktorý je pre hriech duchovne mŕtvy, nemôže povstať, aby žil duchovným životom, ako je napísané: „Oživil nás s Kristom, keď sme boli mŕtvi v prestúpeniach” (Efez.2,5).

A inde:

„Nie, že by sme boli schopní vymyslieť niečo sami o sebe, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha” (2. Kor.3,5).

3. Obrátenie teda spôsobuje Boh — Duch Svätý, nie bez prostriedkov, ale upotrebuje na to kázeň a poslúchanie slova Božieho, ako je napísané: „Evanjelium je mocou Božou na spasenie’ (Rim. 1,16).

Tiež:

„Viera povstáva z poslúchania Božieho slova” (Rim. 10,17)

Je to Božia vôľa, že máme poslúchať Božie slovo a nezapchávať si uši. Pri takom slove je prítomný Duch Svätý a otvára srdcia, aby ho počúvali, ako Lýdia v Skutkoch apoštolských 16. a tak obrátenie je z milosti a mocou Ducha Svätého.

Obrátenie človeka je jedine Božie dielo. Bez Božej milosti je naše „chcenie i bežanie”, sadenie, siatie a polievanie ničím, ak Boh „nedá vzrast”, ako hovorí Kristus:

„Bezo mňa nič nemôžete činiť” (Ján 15,5).

Týmito krátkymi slovami popiera, že by slobodná vôľa mala silu a všetko pripisuje Božej milosti, aby sa nik nemohol chváliť pred Bohom.. 1. Kor. 1,29; 2. Kor. 12,5; Jerem.9,23.

Negatíva, bludy, protivné, falošné učenia.

A tak zavrhujeme a zatracujeme všetky bludy, pretože sa protivia meradlu Božieho slova a to tieto:

1. Blúznenie filozofov, pomenovaných stoikmi, ako aj manichejcov, ktorí učili, že všetko, čo sa deje, musí sa tak diať a nemôže sa diať inak a že človek všetko robí z „donútenia”, i to, čo robí v zovňajších veciach a že je prinútený páchať zlé činy a skutky, ako sú: smilstvo, lúpež, vražda, krádež a im podobné.

2. Tiež zavrhujeme blud hrubých pelagiánov, ktorí učili, že sa človek môže obrátiť z vlastných síl a že môže veriť v evanjelium bez milosti a Ducha Svätého; že môže byť zo srdca poslušný Božiemu zákonu a tak si zaslúžiť odpustenie hriechov a večný život.

3. Tiež zavrhujeme blud semipelagiánov, ktorí učia, že človek vlastnými silami môže začať obrátenie sa, ale nemôže ho dokončiť bez milosti Ducha Svätého.

4. Tiež učenie, že i keď človek pred svojím znovuzrodením je so svojou slobodnou vôľou prislabý začať obrátenie sa a sám vlastnými silami sa k Bohu obrátiť a zo srdca zachovávať Boží zákon, predsa, keď Duch Svätý kázňou slova započal a mu v nej ponúkol svoju milosť, vôľa človeka svojimi vlastnými prirodzenými silami môže po istú mieru, i keď málom a slabo, prispieť, pomôcť a spoluúčinkovať, seba samého pripraviť a prispôsobiť na milosť a prijať ju a uchopiť a veriť v evanjelium.

5. Tiež, že znovuzrodený človek môže dokonale zachovať zákon Boží a dokonale ho naplniť a že také naplnenie je našou spravodlivosťou pred Bohom, ktorou si zasluhujeme večný život.

6. Zavrhujeme a zatracujeme aj blud entuziastov, ktorí blúznia, že Boh bez prostriedkov, bez počúvania slova Božieho, aj bez užívania sviatostí ťahá ľudí k sebe, osvecuje ich, ospravedlňuje a spasí.

7. Tiež že Boh pri obrátení sa a znovuzrodení úplne zničí substanciu a bytosť starého Adama a najmä rozumovú dušu a že v obrátení sa a znovuzrodení z ničoho stvorí novú bytosť duše.

8. Tiež, keď sa bez vysvetlenia hovorí, že sa vôľa človeka pred obrátením, v obrátení a po obrátení sa protiví Duchu Svätému a že sa Duch Svätý dáva tým, ktorí sa Mu úmyselne a zatvrdilo protivia. Lebo Boh pri obrátení robí z nechcejúcich chcejúcich a prebýva v chcejúcich, ako hovorí Augustín.

Čo sa týka výrokov starých i nových cirkevných učiteľov, ktorí hovoria: „Deus trahit, sed volentem trahit”, to je „Boh priťahuje, ale priťahuje chcejúceho”; tiež „Hominis voluntas in conversione non est otiosa, sed agit aliquid”, to je „Ľudská vôľa pri obrátení sa nie je nečinná, ale niečím prispieva”, — keďže sa takéto výroky citujú na potvrdenie prirodzenej slobodnej vôle človeka obrátení sa, ale proti učeniu o Božej milosti, súdime, že sa nezhodujú s formou zdravého učenia. A tak, keď je reč o obrátení sa k Bohu, treba sa im radšej vyhýbať.

Naproti tomu sa však správne hovorí, že Boh pri obrátení sa priťahovaním Ducha Svätého robí chcejúcich zo spurných a protiviacich sa ľudí a že až po takomto obrátení vôľa znovuzrodeného človeka nie je nečinná v každodennom cvičení sa v pokání, ale že spolupôsobí vo všetkých dielach Ducha Svätého, ktoré koná s nimi.

9. Vôľa človeka pri jeho obrátení sa chová pure passive, to jest čisto trpne, že celkom nič nerobí, treba chápať a brať „respectu divinae gratiae in aecidentis novis motibus”, to jest tak, že až keď Duch Boží počutým slovom uchopí vôľu človeka – spôsobuje nové narodenie a obrátenie sa. Potom, keď Duch Svätý toto spôsobil a pripravil a keď jedine svojou Božskou mocou a účinkovaním i zmenil i obnovil vôľu človeka, nová vôľa človeka býva inštrumentom, nástrojom Božieho Ducha Svätého, takže milosť nielen prijíma, ale aj spoluúčinkuje v skutkoch Ducha Svätého, ktoré potom nasledujú.

Takže pred obrátením sa človeka sú iba dve „skutočné” príčiny, totiž Duch Svätý a slovo Božie ako nástroj Ducha Svätého, ktorým spôsobuje obrátenie sa a ktoré človek má poslúchnuť, ale svojimi vlastnými silami mu nemôže veriť a ho prijať. To môže iba z Božej milosti a činnosťou Ducha Svätého.