Vysvetlenie viery

Chcem ešte uviesť niekoľko príkladov, aby som lepšie vysvetlil, čo je viera. Hoci Svätý Duch môže sám pomôcť čitateľovi poznávať, je mojou povinnosťou a radosťou odhaliť toľko svetla, koľko len môžem a prosiť Otca nebeského, aby otvoril slepé oči. Veľmi si prajem, aby si si aj ty, môj čitateľ, vyprosoval od Pána Boha to isté.

Zachraňujúcu vieru môžeme porovnať s ľudským telom. Ona je oko, ktoré vidí, vníma veci, ktoré sú vzdialené. Ním môžeme vidieť slnko a najvzdialenejšie hviezdy. Podobne si vierou približujeme Pána Ježiša. Hoci je ďaleko v nebi, vchádza do nášho srdca. Pozri na Pána Ježiša! Je to tak, ako spievame v jednej piesni: V pohľade na Ukrižovaného je pre nás život.

Viera je ruka, ktorá uchopuje. Keď naša ruka niečo pevne drží, robí presne to, čo robí viera, keď si privlastňuje Krista a Jeho vykúpenie. Viera hovorí: „Pán Ježiš je môj!” Keď viera počuje o krvi odpustenia, volá: „Prijímam ju na svoje očistenie.” Viera si úplne privlastňuje odkazy a zasľúbenia Pána Ježiša. Právom, lebo kto verí, je dedičom Pána Ježiša Krista. On sám seba a všetko, čo má, daroval každému veriacemu. Priateľ, prijmi to, čo ti pripravila a ponúka milosť! Keď to urobíš, nebudeš zlodejom, lebo Pán Boh sám ti ponúka: „Kto chce, nech si zadarmo naberie vodu života” (Zj 22, 17). Kto môže získať poklad jednoducho tak, že ho uchopí, je v skutočnosti nerozumný a hlúpy, keď zostane chudobný.

Viera sú ústa, ktoré prijímajú Krista ako pokrm. Skôr ako nás môže pokrm nasýtiť, musíme ho prijať. Jedenie a pitie je celkom jednoduchá vec. Pokrm berieme ochotne do úst a dovolíme, aby vošiel do nášho tela. Telo ho prijalo a absorbovalo. Pavel hovorí v liste Rimanom: „Blízko teba je slovo, v tvojich ústach” (Rim 10, 8). Všetko, čo teda máš urobiť, je pokrm zhltnúť a prijať do seba. Kiežby len ľudia mali hlad!

Lebo, kto je hladný a vidí pred sebou jedlo, nepotrebuje, aby ho niekto poučoval, ako má jesť. Ktosi povedal: „Daj mi nôž, vidličku a šancu o ostatné sa už postarám.” Naozaj, srdce, ktoré je hladné a smädné po Kristovi, potrebuje len vedieť, že On je nám darovaný a hneď Ho prijme. Ak je to tak pri tebe, neváhaj prijať Pána Ježiša. Nikto ti to nemôže vyčítať, lebo: „Všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími” (Ján L, 12). Pán Ježiš nikoho neodmietne, dá všetkým, ktorí k Nemu prídu, právo byť navždy Jeho deťmi.

Náš všedný deň je plný príkladov viery. Roľník zaseje dobré semeno do zeme a verí, že bude nielen žiť, ale že sa aj rozmnoží. Verí v zasľúbenie a zmluvu, ktorú urobil Boh s Nóachom: „sejba a žatva neprestanú…” a jeho viera je odmenená.

Obchodník uloží svoje peniaze v banke a verí jej čestnosti a schopnosti odolať krachu. Zverí svoj kapitál do cudzích rúk a je pokojnejší, ako keby mal peniaze pri sebe.

Plavec sa zverí vode. Celkom sa prenechá neseniu vodou. Nemohol by vôbec plávať, keby neskočil do vody.

Zlatník drží vzácny kov v ohni. Vyzerá to tak, že ho oheň hltavo strávi. Avšak z taviacej pece sa vracia naspäť očistený.

Všade kde pozrieš, vidieť pôsobenie viery. Vo vzťahu človeka k človeku alebo človeka k prírode a jej zákonom. Ako veríme v dennom živote, chceme veriť aj Pánu Bohu, ktorý sa zjavil v Kristu Ježišovi.

Ľudia majú rozdielnu mieru viery, vždy podľa stupňa poznania alebo podľa rastu vo viere. Niekedy nie je viera viac ako upnutie sa na Krista, ako pocit závislosti a pripravenosť byť závislý od Krista. Na brehu mora môžeš vidieť mušle, ktoré sú prisaté na skalách alebo na štrku. Ak ideš potichu, opatrne ku skalám a udrieš znenazdania palicou nejakú mušľu, odpadne. Keď to však skúsiš so susednou, tá je už v strehu. Počula úder, ktorý platil jej susedke a drží sa teraz celou silou na skale. Vtedy sa ti ju nepodarí zraziť. Keď to aj tak skúsiš, uvidíš, že ju skôr rozbiješ, ako odtrhneš od skaly. Mušľa veľa nerozumie, ale upína sa celou silou. Nemá potuchy o zložení skaly, je však na nej prisatá. Môže sa prisať a našla niečo, na čo sa dá upnúť. V tom spočíva celá jej múdrosť a robí to pre svoju záchranu. Život mušle závisí od toho, že sa pevne drží prisatá na skale.

Život hriešnika závisí od toho, či sa drží Pána Ježiša. Tisíce Božích detí majú len túto vieru. Vedia dosť, aby sa celým srdcom a celou dušou zavesili na Pána Ježiša a to stačí, aby mali teraz pokoj a vo večnosti istotu. Pán Ježiš je pre nich silný a mocný Spasiteľ, pevná a neotrasiteľná skala. Zavesili sa na Neho, aby žili a toto upnutie ich zachraňuje.

Keď sa človek spoľahne na iného človeka, uznáva jeho kvality verí mu. To je vyššia forma viery, viera, ktorá pozná dôvod svojej závislosti a podľa toho koná. Nemyslím, že mušľa vie veľa o skale a jej vlastnotiach. Čím viac však naša viera rastie, tým je chápavejšia. Slepec verí svojmu vodcovi, pretože vie, že tento vidí a vo svojej dôvere ide tam, kam ho vodca vedie. Ak sa nejaký človek narodil slepý, nevie, čo je to vidieť. Ale vie, že existuje schopnosť vidieť a že jeho priateľ ju má, preto mu podá dobrovoľne ruku a zverí sa jeho vedeniu. „Chodíme vierou a nie videním” (2Kor 5,7). „Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili” (Ján 20, 29). Nie je lepší príklad pre vieru. Vieme, že Pán Ježiš má zásluhy, moc a požehnanie, ktoré my nemáme, a preto sa Mu radostne zverujeme. Je pre nás tým, čím si my sami nemôžeme byť. Dôverujme Mu tak, ako nevidiaci dôveruje svojmu vodcovi. Pán Ježiš nikdy nesklame našu dôveru, lebo „sa nám stal múdrosťou od Boha, spravodlivosťou a posvätením i vykúpením” (1Kor 1,30).

Každé dieťa, ktoré chodí do školy, sa počas svojho učenia cvičí vo viere. Učiteľ ho učí v zemepise o tvare zeme, o veľkých mestách a ríšach. Dieťa nevie, či je to všetko pravda, ale verí svojmu učiteľovi a knihám. Takto urob aj ty s Kristom, ak chceš byť zachránený! Vieš, lebo ti to On hovorí, veríš, pretože On ťa uisťuje, že je to tak. Zveruješ sa Mu, pretože On zasľúbil, že budeš pre vieru zachránený. Takmer všetko, čo vieme, sme si privlastnili vierou. Keď bol urobený nejaký vedecký objav; považujeme ho za pravdivý. Prečo? Na základe autority známych vedcov, ktorí majú dobrú povesť. Nevideli sme ich experimenty a ani sme ich sami nerobili, ale veríme ich tvrdeniam. Tak to urob aj s Pánom Ježišom. Pretože On ťa učí pravde, buď Jeho žiakom a zver sa Mu! Pretože On urobil všetko pre našu záchranu, odovzdaj sa Mu a venuj Mu svoju dôveru. On je nekonečný a keď Mu budeš dôverovať, dokáže sa ako tvoj Majster a Pán. Keď Ho prijmeš a uveríš Jeho slovám, budeš zachránený.

Iná a ešte vyššia forma viery je tá, ktorá vyrastá z lásky. Dieťa dôveruje svojmu otcovi, pretože ho miluje! Požehnaní a šťastní sú ľudia, ktorí majú vrúcnu vieru v Pána Ježiša spojenú s hlbokou dôverou k Nemu. To je skutočné odpočinutie. Ľudia, ktorí milujú Pána Ježiša, sú Ním celkom očarení, tešia sa z Jeho poslania a sú uchvátení láskou a milosrdenstvom, ktoré On dokázal. Nemôžu nič iné, ako Mu cele dôverovať, pretože Ho veľmi obdivujú, uctievajú a milujú.

Uvediem jeden príklad na dôveru: Manželka vynikajúceho lekára ochorela na nebezpečnú chorobu. Bola však prekvapujúco pokojná, lebo jej manžel sa špeciálne venoval tejto chorobe a mnohých z nej vyliečil. Nebola znepokojená, lebo sa cítila dokonale bezpečná v rukách toho, ktorý je jej taký drahý a v ktorom sa tak dokonale spája lekárske umenie a láska. Jej viera je rozumná a celkom prirodzená; jej muž si túto dôveru v každom ohľade zaslúžil. Taká je viera, ktorú majú veriaci voči Kristovi. Neexistuje lepší lekár ako On.

Nikto nevie tak zachrániť ako On. My milujeme Jeho, On miluje nás, preto sa prenechávame Jeho rukám, prijímame, čo nám predpíše, a poslúchame všetky Jeho pokyny a príkazy. Cítime, že nám nemôže nariadiť niečo chybné, pretože On je Pánom nad našimi životmi. Veľmi nás miluje a nenechá nás zahynúť. Ani nám nespôsobí bolesť, ktorá by nebola potrebná.
Viera je koreňom poslušnosti. V živote máme mnoho príkladov na poslušnosť.

Kapitán dôveruje kormidelníkovi, že privedie jeho loď do prístavu. Turista sa zverí horskému sprievodcovi, ktorý ho vedie cez ťažký priesmyk. Ide chodníkom, ktorý mu vodca ukazuje. Chorý, ktorý dôveruje lekárovi, sa drží starostlivo jeho predpisov a pokynov. Viera, ktorá sa zdráha poslúchať Spasiteľove príkazy, nie je skutočná a nemá zachraňujúcu moc. Dôverujme Pánu Ježišovi, aby nás zachránil! Dáva nám pokyny, ako môžeme byť zachránení. Nasledujme tieto pokyny a budeme zachránení!

Milý čitateľ, nezabudni na to! Dôveruj Pánu Ježišovi a dokáž svoju dôveru tým, že urobíš to, čo On prikazuje.

Pozoruhodná je viera, ktorá sa zakladá na osvedčenom poznaní. Vyplýva z rastu v milosti. Verí v Krista, pretože Ho pozná a dôveruje Mu, pretože sa dokázal ako spoľahlivý a vieryhodný.

Jedna kresťanka mala obyčaj napísať si na okraj Biblie „s” a „v”, keď nejaké Božie zasľúbenie „skúsila” a „vyskúšala”.

Je ľahké dôverovať Vykupiteľovi, ktorého sme vyskúšali! Teraz to ešte nedokážeš, ale jedného dňa to tiež budeš môcť urobiť. Všetko sa musí raz začať. Časom tvoja viera porastie. Zrelá viera netúži po znameniach a zázrakoch, ale neohrozene verí. Pozri sa na vieru osvedčeného kormidelníka. Zodvihne kotvu a zanechá pobrežie za sebou. Pokračuje neúnavne a bez strachu vo svojom kurze, až jedného rána zakotví presne v prístave, do ktorého zamieril. Ako našiel cez morské hlbiny cestu, ktorá nie je ničím označená?
Dôveroval svojmu kompasu, lodnej mape, ďalekohľadu a hviezdam. Pod ich vedením, bez toho, že by videl zem, tak presne dodržiaval kurz, že mohol bez vyrovnávania dôjsť do prístavu. Je to podivuhodná vec, plavenie sa alebo cestovanie po mori bez toho, že vidíme cieľ.

V duchovnej oblasti je to tiež tak: Je požehnaním, keď opustíme breh videnia a cítenia a povieme „Zbohom” pocitom, znameniam, pokynom, povzbudzujúcim spojeniam a inému. Je nádherné byť ďaleko vonku na mori Božej lásky, dôverovať Pánu Bohu a čítaním Božieho slova dodržiavať „priamy kurz”. „Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili” (Ján 20, 29). Im „bude bohaté poskytnutý vchod do večného kráľovstva” (2Pt 1,11). Chceš aj ty, milý čitateľ, postaviť svoju dôveru, pre zásluhy Pána Ježiša, na Bohu? Ja verím a som zachránený! Poď so mnou a ver nášmu Otcovi a Záchrancovi! Poď hneď!