Otázka narodenia Mesiáša bola ukrytá u Boha, zahmlená ľudským výkladom Písma. Čo učitelia zákona dobre vedeli bolo to, že sa Mesiáš narodí z Panny. Ale ako sa to stane, ako to prebehne? Každý človek, ktorý sa totiž narodí zo semena muža, sa rodí hriešny, pretože už toto semeno v sebe nesie hriech. Dávid napísal v žalme:

Hľa, v neprávosti som sa zrodil a v hriechu počala ma moja matka. Ž 51:7

Tento verš nehovorí o tom, že by manželské lôžko bolo hriešne – ba naopak – je to niečo posvätného. Tu sa hovorí o tom, že už hriešneho počala Dávida jeho matka, z lona už hriešny vyšiel. Prečo? Lebo sa narodil zo semena Adamovho a toto semeno nesie zo sebou hriech. Katolícky preklad Písma to vystihol najlepšie:

Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať. Ž 51:5

Otázkou pre znalcov zákona bolo to, že ako sa tento Mesiáš narodí, keď bude v rodokmeni Dávida, čo znamená, že bude počatý z mužského semena, ktoré nesie v sebe hriech. Rola ženy sa v Písme nespomína v tejto veci. Ľudia nie príliš znalý v Písme sa nazdávali, že Matka Ježišova Mária, keď bude hriešna, aj jej Syn by musel byť hriešny a preto sa vynašli gnostické učenia, o nepoškvrenosti, absolútnej čistote a bezhriešnosti Márie. Ale to je nepochopením Písma.

Tu sa totiž nesprávne vychádzalo z Jóbovho verša ktorý hovorí:

Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý? Jób 15:14

Tu sa jedného krásneho dňa niekto zamyslel a povedal si, že je logické to, keď sa niekto zrodí zo ženy a tá je hriešna, že aj jej potomok, novorodenec, musí byť hriešny. Preto sa z Matky Ježiša urobila nádoba nepoškvrnená a čistá. Ale ak by sme išli dozadu, zase narazíme na problém u samotnej Márii. Ona sa tiež narodila z lona ženy, takže tiež musí byť hriešna. Tak cirkev vynašla vec, že Mária aj keď sa narodila z lona ženy, Boh ju uchránil od dedičného hriechu. Takto sa na záplatu prišíva ďalšia záplata. Ale Písmo o tomto probléme jasne hovorí a je to úplne inak, ako si to človek vysníval. Tu nejde o ženu, ktorá je nádobou pre dieťa – ale ide o muža a jeho semeno.

Až keď Anjel prichádza za Máriou, zvestuje jej, že počne z Ducha Svätého, znalci zákona mali byť v strehu! Toto je to podstatné v zázračnom počatí Mesiáša. Nejde o Matku Ježiša, ale ide o semeno Adamovo, z ktorého nemôže byť Mesiáš splodený. Ak by bola Mária akokoľvek čistá, ale by počala zo semena muža, vtedy tu platí verš:

Čože je človek, aby čistý bol, koho žena zrodila, aby bol spravodlivý? Jób 15:14

Práve semeno Adama nesie v sebe hriech. A tak tu bol pre židov problém – buď Mesiáš bude hriešny ako ostatné ľudstvo, alebo sa narodí nejako zázračne. Oni to pred Jeho narodením ešte nevedeli, ale my to dnes vieme, že Mária počala z Ducha Svätého. Nie zo semena muža, ale z Ducha a preto bol Pán Ježiš ako jediný človek v histórii, zbavený dedičného hriechu, ktorý začal Adamovým semenom. Písmo nevynecháva okrem Pána Ježiša, žiadneho človeka, ktorý by bol uchránený od dedičného hriechu. Všetci ľudia sa narodili zo semena muža, ktoré je semenom Adama, okrem Pána a preto sú hriešni!

Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, Rim 3:23

Boh usvedčil celý svet z hriechu, zatvoril ho akoby do jedného hrnca a prikryl prikrývkou, aby sa nad ľudstvom zmiloval. Ak by sa našiel čo i len jeden jediný človek, ktorý by bol bez hriechu a to sa dá len tak, že by dodržal celý zákon – Boh by neposlal svojho Syna, pretože spása by sa dala dosiahnuť vlastnými silami. Ale taký človek sa nenarodil a nikdy nenarodí v tomto čase. Preto Pavol píše:

Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval. Rim 11:32

Preto vyznáva Mária vo svojom refréne Magificat toto:

„Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, Lk 1:46-47

Mária, Matka Ježiša, rovnako potrebuje Spasiteľa, ako každý jeden človek, a ona to na rozdiel od ľudí, ktorí nechápu evanjeliu, aj sama vyznáva. Ak začneme veriť odchylne učeniu inak, ako je zaznamenané v Písme, prídeme k odlišnej viere od tej, ktorú nám Boh zanechal. Dôkazy akými sú zjavenia neobstoja, lebo zjavením Božím, právoplatným je iba zjavenie Ježiša Krista, Slova, ktorým Boh stvoril spásu a vykúpenie.

Len traja ľudia sa nenarodili zo semena muža – Pán Ježiš, Adam a Eva. Adam a Eva však spadli do hriechu a všetci ľudia, ktorí sa z nich narodili prostredníctvom semena muža, boli rovnako hriešni. Zostal iba Pán Ježiš Kristus, ktorý sa narodil ako Adam – z neporušeného semena – z Ducha svätého.

Ale tu bol tiež problém. Ježiš mohol rovnako ako Adam zhrešiť! Nad týmto sa iba málo teológov zamýšľa, ale táto realita tu bola a hrozila. Adam a Eva, pred pádom do hriechu, boli na tom rovnako ako Pán Ježiš. Nemali v sebe tiaž dedičného hriechu, mali úplne slobodný výber. Adam a Eva po páde do hriechu, už tento slobodný výber nemali, hriech im zničil a zahmlil slobodu v oblasti duchovna a preto sa stali slepými.

Pán Ježiš dostal rovnaké štartovné ako Adam s Evou. Rovnako videl dobre nielen fyzicky, ale hlavne duchovne, nepoznal hriech, ako ho Adam a Eva nepoznali do času svojho pádu a neposlušnosti.

Pán Ježiš mohol však rovnako podľahnúť zvodom diabla, ako Adam s Evou. Ak by sa tak bolo stalo, človek by bol odsúdený na večné zatratenie. Tak ako v Adamovi všetci ľudia zhrešili, tak skrze Krista, tí ktorí uveria, sa stanú v Kristovi zachránení. Pavol to krásne vystihol takto:

Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi. 1Kor 15:22

Ak nad tým rozjímame, začneme vidieť, kam sa uberala cirkev, k akej odchýlke a čo hovorí Boh cez svoje slovo. Cirkev upriamila pozornosť na čistotu Ježišovej Mamy, zubami nechtami bráni túto nesprávnu dogmu, s ktorou Mária sama nemôže súhlasiť a tak im uniká základný kameň spasenia – Ježiš! On je ten, ktorý sa počal z Ducha svätého, bez semena muža, tým pádom slobodný bez hriechu, ktorý mal rovnakú štartovaciu pozíciu ako Adam, ktorú ju však musel uhájiť. Tu nejde o Máriu, tu ide o Ježiša! Ježiš berie vlajku Božiu a kráča životom bez hriechu, zavŕši život bez hriechu, nechá sa za nás zabiť a vyliať svoju krv, aby sme pod Jeho vlajkou kráčali do nebeskej vlasti. Spolu s Ježišovou Mamou, ktorá rovnako potrebuje Spasiteľa.

Pavol to píše vo svojom liste tak, že skrze Adama vošiel hriech do sveta a hriech priniesol smrť. Všetci ľudia zhrešili a všetci ľudia preto museli zomrieť – nielen fyzicky, ale hlavne duchovne, čo sa rovná peklo.

Preto ako skrze jedného človeka (Adama) vstúpil do tohto sveta hriech a skrze hriech smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. Rim 5:12

Natíska sa tu otázka. Keby Ježiša neboli zabili na kríži, žil by večne?

Tu nemôžeme porovnávať stav sveta pred pádom Adama a stav po páde. Pred pádom Adama, smrť nebola vo svete. Adam by bol žil večne, keby nebol zhrešil. Vedecky povedané – ani bunky v tele neodumierali, lebo neexistovala smrť. Ale tým, že Adam zhrešil, prišla do sveta smrť, starnutie, slabosť, choroba a spustili sa stopky času.

Pán Ježiš sa ale nenarodil do sveta ako Adam, do sveta kde nie je smrť. Pán Ježiš sa narodil do sveta, kde hriech, smrť, choroba sú denným chlebom. Pán Ježiš sem neprišiel ako Robocop, ktorého sa netýkajú vonkajšie okolnosti sveta. On sa narodil a bol si vedomý toho že sa tak narodí, do sveta, kde smrť je. Mohol sa narodiť aj tak, že by necítil bolesť, chorobu, nepodstúpil by smrť. Ale on práve preto, že prijal tento svet so všetkým okrem toho, že nepoznal hriech, nás zastupuje ako Ten, kto vie čo je to slabosť, choroba, bolesť, strach, smrť. List židom to presne vystihol:

Preto sa (Kristus) vo všetkom musel pripodobniť bratom (nám ľuďom), aby sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. Hebr 2:17-18

Tu musíme opäť a znovu jasať a nechať sa unášať tým, čo Boh pre nás urobil. On nielenže prišiel do tohto sveta ako chudobný, ako robotník, ako neznámy, ale on sem prišiel ako človek – skutočný Boho-človek, ktorý plne podlieha zákonom prírody, ktoré po páde človeka menia svoj charakter, kde vládne smrť a jej priatelia ako starnutie, choroba, slabosť. Ak by bol Ježiš chcel, bol by sem prišiel podľa práva tak, že by na neho nemali vplyv tieto veci. V podstate by nestarol, neunavil sa, nepoznal by bolesť a chorobu. Ale On chcel byť vo všetkom podobný nám, tak to píše list židom a preto neopovrhol ničím, čo na hriešneho človeka číha. Okrem hriechu, ktorý nepoznal, ale mohol padnúť do neho ako Adam, no chvála Mu – nepadol.

Druhá otázka je jednoduchšia. Či by Ježiš mohol skončiť v zatratení, keď prežil bez-hriešny život?

Tu je to dosť jasné – v duchovnej oblasti smrť nemala na Ježiša absolútne nárok, smrť samozrejme duchovná, večná, ktorá vedie k zatrateniu. Všetci ľudia zhrešili a preto všetci ľudia musia zomrieť. Smrť je však dvojaká – fyzická a duchovná. Pán Ježiš podstúpil fyzickú smrť, ale duchovná smrť ktorá vedie do pekla, tá na neho nárok nemala a preto ako jediný človek prešiel zo smrti do života.

Mária bola v požehnanom stave z Ducha Svätého Mat 1,18

Tu začal Advent, príchod Pána. Mária vedela o Božom Synovi a počas celého svojho života sa divila veciam, ktoré sa okolo Neho diali. Ona to však uchovávala v srdci a premýšľala nad tým. Vedel to aj Jozef, ktorý najprv chcel Máriu prepustiť, vedela to aj Alžbeta, ktorá porodila Jána Krstiteľa v pokročilom veku, keď ju Mária ešte v požehnanom stave navštívila, ako sa jej Ján pohol v bruchu.

Ale čo ostatný svet? Nikto netušil, že sa Boh onedlho vtelí do sveta. A keď sa aj vtelil, nikto sa o Neho nezaujímal. Svet sa o Neho nezaujímal ani potom, keď kázal. Ľudia čakali zázraky a divy, ale svoju spásu a hriech, si priznať nechceli. V jeden deň mu kývali palmovými listami, o pár hodín tí istí kričali – ukrižuj Ho ukrižuj. A potom Ježiš odchádza zo sveta a svet sa tvári, akoby nikdy nežil. Vrátane cirkví.

Svet sa stará o to svoje, obchody, biznis, čo budeme jesť, piť, kde sa zabaviť, ako si užiť, ako zarobiť a je jedno či poctivo, či podvodom. Len málo ľudí sveta má Krista, ktorý je novou Archou zmluvy. Potopa sa blíži. Iba Kristus, čoby Archa novej zmluvy, je záchrannou loďou pre nový svet.

Všetci sa smiali Noemovi, keď staval loď napúšti a varoval ich, že ak chcú prežiť, musia spolu s ním nastúpiť v určený čas do lode. Noe bol na smiech rovnako, ako je na smiech kresťan, ktorý hlása Krista. Každý mávne rukou a posmeškuje, až do dňa, kedy sa nezatvorí veko na arche, kedy sa Pán v druhom advente opäť nevráti na zem. A čo ľudia budú robiť?

Ľudia jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noe vošiel do korába. Tu prišla potopa a zahubila všetkých. Lk 17:27

Rovnako prišiel Boží deň na Sodomu a Gomoru. Čo robili tí ,,dobrí” ľudkovia v týchro mestách? To isté čo robili za čias Noeho:

Podobne, ako to bolo za dní Lota: ľudia jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali ale v deň, keď Lot odišiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubili. Lk 17:28-29

Takto príde aj Pán Ježiš. Všetko bude v poriadku, svet si bude žiť svoje bezbožné životy, bude sa starať o biznis, obchody, ľudia sa budú ženiť, vydávať, sadiť, starať sa o svoje domčeky, záhradky, jedlá, TV, hry a márnosti sveta. Druhý Advent už nebude o milosti, ktorá sa svetu dostala skrze Spasiteľa, čo prišiel svet spasiť. Druhý Advent bude o súde tohto Spasiteľa, kde tí, ktorí Ním opovrhli a neuverili Jeho slovu, budú súdení zo svojich skutkov a to bude ich najbiednejší deň v živote.

Ten slabý ukrižovaný Spasiteľ, príde s dvanástimi plukmi svojho nebeského vojska, vo veľkej sláve a nádhere. No týmto príchodom sa skončí čas milosti. Milosť zatvorí svoje dvere. Prichádza súd!

Nijako inak tomu nie je ani v súkromnom živote človeka. Smrťou prichádza Advent, kde my sami prídeme pred trón Baránka Božieho a budeme vydávať počet v deň nášho zosnutia. Beda nám, ak nás smrť nájde nepripravených, tak varuje Božie slovo.

Obráťme svoje oči na Spasiteľa a zanechajme nielen skutky tmy, ale aj svetské márnosti. Aby sme nezostali pred bránami tej veľkej lode, ktorú Noe staval. Darmo budeme hovoriť – chcel som vstúpiť, ale ešte som mal veľa povinností. To nič nebude platné. Obráťme sa už dnes, čiňme pokánie a hľaďme na Ježiša. Tak ako píše lisť židom:

Hľaďme s očami upretými na Ježiša, pôvodcu a zavŕšiteľa viery. Hebr 12:2a

Amen…