Ježiš náš Osud. Láska, sex, manželstvo, muž, žena, lesbicizmus, fenimizmus, homosexualita

Naše právo na lásku

Túto tému som už sformuloval aj takto: „Môže byť láska hriechom?” Ide tu o otázku pohlavnosti, ktorá nás všetkých dosť zamestnáva. Začnem témou „naše právo na lásku!” Poviem vám k tomu niečo vážne a dôležité.

1. Bezhraničná bieda

Najnápadnejšou skutočnosťou našej doby je, že ľudia ešte nikdy neboli takí opustení, ako dnes. Pritom sme ešte nikdy nežili tak tesne vedľa seba ako v súčasnosti. A predsa hoci sme natlačení jeden k druhému ako sardinky, ešte nikdy sme neboli takí osamelí ako dnes.

Raz mi istý 16ročný chlapec povedal: „Nemám nikoho!” Odpovedal som: „Netáraj nezmysly! Veď máš otca!” „Ach, ten starý?”, odpovedá, „príde domov popoludní o piatej, trochu ponadáva, naje sa a zase odíde.” „A tvoja matka?” „Tá je až po uši zahĺbená do práce, nemá sa kedy o mňa starať!” „A čo spolupracovníci?” „Sú to kolegovia, nič viac. Nemám nikoho, komu by som sa mohol vyžalovať.” To mi povedal 16ročný chlapec! Ale také osamelé nie sú len deti. Manželky často žijú smrteľne osamelé pri svojich manželoch a naopak. Manžel ani netuší, čo prežíva jeho manželka. A manželka ani netuší, čo znepokojuje jej manžela. A toto sa nazýva manželstvom! A tak sme všetci len osamelí ľudia!

Keď dnešní filozofi hovoria o osamelosti súčasného človeka, vždy nájdu pozorné uši. Človek doslova volá po vyslobodení z osamelosti. A pozrite, táto túžba sa spája s najsilnejšou mocou vášho života s pohlavným pudom. A zrazu sa trhajú hrádze: pätnásťročný si hľadá priateľku, ktorá ho vyslobodí z osamelosti. Manžel, ktorý žije so svojou ženou a je úplne sám, flirtuje so sekretárkou, aby ho možno vyslobodila z osamelosti. Mladý vysokoškolák, jeden z 11 000 alebo 20 000 študentov a v podstate strašne sám, sa spojí so študentkou, ktorá je práve taká osamelá ako on. Túžba po vyslobodení z osamelosti sa spája s najsilnejším pudom v živote, s pohlavným pudom, takže dnes žijeme v šialene presexualizovanom svete. A túto okolnosť, že človek v sexe hľadá vyslobodenie z osamelosti, využívajú šikovní obchodníci, napríklad filmoví producenti a spisovatelia. To znamená, že už ani jeden film nie je bez posteľnej scény! Ani jedna kniha bez rozpadu manželstva!

Keď tak človek pozoruje túto snahu flirtuje sa, bozkáva sa…, má pocit, že to všetko je jedno „dulci jubilo”, jasná radosť.

Jedno mladé dievča mi povedalo: „Pán farár, máme proste celkom iné predstavy ako naši starí otcovia. Máme novú morálku, novú etiku!” Skoro som bol v pokušení úctivo zdvihnúť klobúk, keby som nejaký mal, a odpovedať: „Klobúk dolu!” Ale keď je už človek tak dlho farárom vo veľkomeste ako ja, už neverí veľkým slovám. Zo skúseností viem, že táto „oslava zvukov” je len fasádou, za ktorou sa skrýva nekonečná bieda. Mladí muži a mladé dievčatá, ktorí žijú v zamotaných vzťahoch, sa nevedia vyrovnať sami so sebou. Manželstvá, ktoré trvajú v neustálom pokrytectve alebo sa rozpadnú. Nekonečná bieda! Všetci vieme o tejto biede. Nehovorím o ľuďoch všeobecne, ale o nás.

Pred rokmi som mal podobnú prednášku v jednom malom mestečku, v Lipperlande len pre mladých. Keď som vošiel do sály, pomyslel som si: „To je peklo!” Chlapci, dievčatá, cigaretový dym! Niekoľko chlapcov práve vyťahovalo fľaše pálenky. Niekoľko dievčat sedelo chlapcom na kolenách. „Tu mám hovoriť?! Chlapče, chlapče!”, myslel som si. Potom som začal vetou:

„V oblasti pohlavnosti vládne do neba volajúca bieda!”

Akoby v tom okamihu niekto vytiahol všetky rolety. Ešte stále vidím jedného chlapca, ako odtisol svoje dievča. Toto ho zasiahlo. Nastalo hrobové ticho. Musel som si pomyslieť: „V prvom okamihu to vyzeralo, akoby to všetko bolo radosť a nadšenie, ale predsa len je pravda, že v oblasti pohlavnosti panuje nekonečná bieda!”

2. V čom tkvie tá bieda?

Tá bieda má svoj základ v jednej skutočnosti, totiž v tom, že už ani nevieme, čo je skutočne dobré a čo zlé. Hovoríme, že v tejto oblasti už dnes máme na veci nový pohľad! Pravdou však zostáva fakt, že hriech je skutočnosť. Keď zhreším, moje svedomie je zaťažené. To je realita. Bieda sa začína tým, že už ani nevieme, čo je skutočne dobré a čo je skutočne zlé. Dovoľte mi teda, opýtať sa celkom surovo: je pohlavný styk pred manželstvom OK — alebo je to niečo zlé?

V problémovom manželstve vykonané cudzoložstvo je nutnosť alebo je to zlé? Je lesbická láska medzi dievčatami hriech alebo ani nie? Homosexualita muža s druhým dospelým alebo s chlapcom alebo špinavé veci medzi chlapcami, je to hriech či ani nie? Je sebaukájanie a rozvod hriechom alebo nie? Čo je vlastne dobré a čo je zlé? Tu sa začína tá bieda! Tisíce románov to opisujú tak, akoby to bolo mimo oblasť dobra a zla, ako keby sa táto otázka dala vylúčiť, však?

„Nebyť kamarátom to je zlé, ale tieto oblasti nemajú nič spoločné so zlom alebo dobrom.”

Zoberte si niektoré moderné filmy: Veľký detail bozkov, opona padá a potom tiene za oponou. To patrí jednoducho k tomu, akoby to bolo mimo hraníc dobra a zla. Je to správne? Co je zlé a čo je dobré?

Ešte sa pamätám, keď som sa ako mladý muž prebudil k sebapoznaniu, že ma najviac trápila otázka: „Co je dovolené a čo nie?”

Aby sme mohli nájsť na túto otázku správnu odpoveď, najprv sa musíme opýtať: „Kto vlastne rozhoduje o tom, čo je dobré a čo zlé? Kto má vlastne na to právo?”

Raz predo mnou stál takýto párik: ona s vymaľovanými očami, on trochu labilný mladý muž s prstami žltými od cigariet. Hovorím: „To, čo sa s vami deje, vidno aj na tisíc honov!” Slečinka mi vysvetľuje: „Co by s nami bolo, pán farár? Medzi nami sa predsa nič nedeje!” Odvetil som: „Moment! Kto má vlastne právo povedať, či sa tu niečo deje alebo nie?”

Áno, kto tu vlastne povie, čo je dobré a čo zlé?

Cirkev? Nie! Ani ja by som sa nepodriadil.

Ako mladý človek som vo svojom živote v žiadnom smere neuznával nadradenosť farárov a teraz som jedným z nich. Kto môže určiť, čo je dobré a čo zlé? Teta Amálka? Alebo moje vlastné svedomie? „Nasledujem vnútorný hlas!” Hm, hm! Kto má vlastne právo povedať, čo je dobré a čo zlé?

Pozrite sa, teraz sme dospeli k jednému veľmi dôležitému bodu. Ak existuje živý Boh, ktorý je Pánom sveta, má právo povedať, čo je dobré a čo zlé! Ak Boha niet, tak si robte, čo chcete! Tiež nevidím nijaký zmysel v tom, aby som bol mravný kvôli tete Amálke.

Každý človek je tu postavený pred otázku: Je Boh alebo nie?

Poznám ľudí, ktorí sa vyváľajú v každej špine, ale tvrdia: „Ja tiež verím.” Hlúposť! Ak existuje Boh, tak Jeho vôľa platí aj v oblasti pohlavnosti. Musíte sa rozhodnúť! Môžete Boha zo svojho života vylúčiť, ale potom na to aj zomriete! Nemôžeme hovoriť do svojho štyridsiateho piateho roku, „žijem bez Boha!” a myslieť si, že neskôr budeme starí a pobožní. To sa nedá! „Hľadajte Boha pokiaľ Ho možno nájsť”, píše sa v Biblii a nie, „kedy sa vám zachce”. Opakujem ešte raz: „Ak niet Boha, môžete si robiť, čo chcete. Keď však Boh žije, má právo povedať, čo je dobré a čo zlé. Je to jasné, však?

Poviem vám: Boh skutočne žije! Boh skutočne žije! A keď sa ma opýtate, odkiaľ to tak stopercentne viem, odpoviem vám: pretože sa zjavil v Ježišovi! Rád by som vám to vštepil do srdca: Odkedy prišiel Ježiš, je každá ľahostajnosť voči Bohu alebo popieranie Boha nevedomosťou alebo zlomyseľnosťou! Boh žije! A pretože Boh žije, má právo povedať, čo je dobré a čo zlé! Môžete Ho zo svojho života vylúčiť, môžete povedať: „Máme iné morálne zásady!” ale ručím vám za to, že raz budete musieť vydať pred Bohom počet zo svojho života!

Je úžasne oslobodzujúce, keď dôjdete k poznaniu, že Boh rozhoduje, čo je dobré a čo zlé. Hovorí nám to celkom zreteľne a jasne vo svojom Slove, v Biblii.

Raz sa ma jeden muž celý prekvapený opýtal: „Aj také veci sú v Biblii napísané?” Odpovedal som mu: „Áno, aj tie sú tam napísané! Boh dáva úplne jasné poučenia o tom, čo je v oblasti pohlavnosti dobré a čo zlé!”

Sledovali ste ma? Musíme sa pýtať: „Čo vlastne o tejto oblasti hovorí Boh?” Teraz z Biblie poviem len podstatu.

3. Čo hovorí Boh?

a) Boh schvaľuje sexualitu

Je jedna báseň od Tucholského, v ktorej vysvetľuje niečo ako: Od pása nahor som kresťan a od pása nadol som pohan. To je nezmysel! Biblia hovorí: „Boh stvoril človeka — stvoril ho ako muža a ženu.” A Boh nás stvoril aj s našou sexualitou! Preto tu o tom hovorím otvorene. Nie je to oblasť tabu. Boh ma stvoril ako muža a vás, mužov, tiež. Buďme teda mužmi a nie pajácmi!

Boh vás stvoril ako ženy. Teda buďte ženami!

Tá kŕčovitá snaha žien, aby boli ako muži a naopak, je predsa chorobná. Pochopte! Buďte predsa skutočnými ženami! Buďte ozajstnými mužmi! „Boh stvoril človeka muža a ženu”, a nestvoril ešte nejaké tretie pohlavie. Boh schvaľuje našu sexualitu. Viem to. Tu nemusíme nič potláčať. Do stvoreného sveta patrí aj celé to napätie z toho, že existujú muži a ženy.

Sme však padlé stvorenia. Svet už nie je taký, aký vyšiel z Božích rúk. A práve preto je táto dôležitá a delikátna oblasť pohlavnosti v takom veľkom nebezpečenstve. Preto Boh túto oblasť ochránil.

b) Boh sexualitu chráni manželstvom

Boh schvaľuje sexualitu a chráni ju manželstvom. Manželstvo nie je spoločenská zmluva, ale Božie nariadenie.

Istý americký psychiater, ktorý o tejto oblasti napísal obsiahlu knihu a vôbec nie je kresťan, hovorí: „O celej tejto otázke niet výstižnejšej vety než to, čo je v Biblii: „Boh stvoril človeka — stvoril ich ako muža a ženu.” A pokračuje: „Nie som kresťan, ale ako psychiater tvrdím, že jedine správne je — manželstvo.”

Pochopte! Verné manželstvo nie siedme, ôsme, deviate alebo desiate „manželstvo” filmových hviezd z Hollywoodu! To je tiež jedno zo šialenstiev našej doby a poukazuje to na celú našu bezmocnosť, že takéto „manželstvá” sa považujú za ideálne. Boh stvoril manželstvo ako inštitúciu manželstvo lásky a vernosti.

Teraz vám dám malú prednášku o manželstve: Vy, milé ženy, nie ste dosť dobrými ženami tým, že svojim mužom varíte dobré jedlá a prišívate odtrhnuté gombíky.

Vy, muži: nestačí, že svojim ženám dávate peniaze na domácnosť a ďalej sa o ne vôbec nestaráte. Podľa Božej vôle má byť manželstvo vyslobodením z osamelosti. Vy, ktorí ste zosobášení, povedzte, je vaše manželstvo také? Azda by bolo dobré porozprávať sa a povedať si, „kam sme sa to vlastne dostali? Naše manželstvo malo byť vyslobodením z osamelosti!” Boh na počiatku hovorí: „Nie je dobré byť človeku samotnému; urobím mu pomoc.” Pochopte! Vyslobodenie z osamelosti!

Na tomto mieste rád rozprávam jeden veľavravný príbeh. Keď som bol ešte malý chlapec, mali sme ísť so sestrou k príbuzným do Stuttgartu na svadbu. Bola to prvá svadba, na ktorej som bol a všetko bolo veľmi zaujímavé. Do kostola sa išlo na kočiaroch a potom bola v hoteli veľká hostina. Na konci jedálneho lístka bolo napísané „zmrzlinová bomba”. Sedeli sme so sestrou na konci stola a mali sme len jedinú túžbu, aby už konečne prišla tá zmrzlinová bomba. Nekonečne dlho neprichádzala, pretože stále znovu a dlho rozprával nejaký ujo. Tieto príhovory boli pre nás strašne nudné. A predsa som si jeden z nich zapamätal.

Jeden ujo, ktorý chcel byť veľmi vtipný, sa postavil a povedal: „Moji milí slávnostní hostia! Hovorí sa, že v nebi sú pripravené dve stoličky, ktoré sú určené manželom, ktorí ani na sekundu neľutovali, že sa zobrali.” A vzápätí pokračoval: „Ale tie stoličky sú dodnes prázdne.” A v tom momente ho prerušil môj otec. Cez celú spoločnosť zavolal na moju matku, ktorá sedela na druhom konci stola: „Mami, tie stoličky dostaneme my!”

Bol som malý a neporozumel som hlbokému zmyslu týchto slov. Do môjho srdca však vstúpila radosť, pretože som cítil celé to zázračné teplo rodičovského domova. Je také aj vaše manželstvo? Tak to Boh totiž zamýšľal!

Keď som sa ženil, istý starý kolega nám veľmi pekne rečnil na slová Písma: „Urobím mu pomoc, ktorá by bola ,okolo neho’.” Povedal: „Nie panovníčku, ktorá by nad ním vládla. Nie otrokyňu, ktorá by ležala pod ním pri jeho nohách. Ani nie pri ňom ako vedľajšia vec. Ale pomoc, ktorá je vôkol neho.” Chce sa mi teraz zaspievať veľkú oslavnú pieseň na manželstvo. Chcel by som mať na to čas.

Hlboko na mňa zapôsobilo, keď sa môj otec pozrel pri striebornej svadbe na svoju manželku a povedal: „Počas tých dvadsiatich piatich rokov ťa mám každým dňom radšej!” Myslel som vtedy na všetky manželstvá, v ktorých za dvadsaťpäť rokov postupne všetko ochladlo. Hrozné! Sú mnohí, ktorí by svojmu partnerovi mali povedať: „Ty, musíme začať ešte raz od začiatku!” Dá sa to!

Teraz to tretie. Mnohí mladí povedia: „Vôbec nemyslím na sobáš.” Ako je to s nami? Môžeme si robiť, čo chceme? Tým chcem povedať, že…

c) Boh chce čistú mladosť

Viem, dnes to znie smiešne. Myslíte si, že Boh sa riadi módou? Nie je to môj výrok. To hovorí Božie Slovo.

Chcel by som to niečím podložiť. Pozrite sa, v Biblii je takáto veľkolepá myšlienka. Hovorí sa tam o jednom mládencovi, Izákovi. Otec pre neho nechal jedného dňa vyhľadať manželku. Izák ide na pole a modlí sa, pretože je presvedčený, že Boh mu privedie manželku. A už teraz je verný žene, ktorú ešte ani nepozná. Vy, mladí muži, ktorí ešte vôbec nemyslíte na ženenie, môžete byť presvedčení, že Boh vám v pravý čas dá to pravé dievča! A tomu dievčaťu máte byť už teraz verní! Aj naopak: Milé dievčatá, buďte verné tomu, koho ešte nepoznáte! Je to biblická myšlienka. Boh chce čistú mladosť!

Raz mi istý lekár psychiater vysvetľoval: „Som presvedčený, že dievča je v podstate schopné skutočne milovať len raz. Jeho srdce je skutočne prebudené len raz. Ak malo dievča sedem milých, je tak to doslova vyjadril pre manželstvo zhovadené. Vydá sa za siedmeho a myslí stále na toho prvého, ktorého mala rada.” Odpovedal som: „Zaujímavé! Ako psychiater ste dospeli k tým istým pravdám ako hovorí Božie Slovo.”

Musíme teda povedať celkom jasne: Predmanželský pohlavný styk, lesbická láska, homosexualita, cudzoložstvo, rozvod, to všetko sú hriechy, za ktoré sa budete musieť zodpovedať pred tvárou svätého Boha!

Tu by som vlastne mohol skončiť. Viem, akou veľkou pomocou bolo pre mňa, ako mladého človeka, keď som pochopil, čo je Božia vôľa a že Boh rozhoduje o tom, čo je dobré a čo zlé. Bol by som však smutný, keby som tu prestal a nepovedal vám ešte niečo dôležité.

4. Ako prekonať túto biedu

V Biblii je jeden nádherný, vzrušujúci príbeh: Ježiš, Syn živého Boha, je uprostred ľudí. Zrazu nastáva hrozný rozruch. Uvoľňujú miesto. Zmes ľudí kňazi a zberba privádzajú peknú mladú ženu. Vidím ju zreteľne pred sebou v natrhnutých šatách. Vlečú ju pred Ježiša a hovoria: „Pane Ježišu! Túto ženu sme pristihli pri cudzoložstve s cudzím mužom. Boží zákon hovorí, že cudzoložník má byť odsúdený na smrť. Stále si taký milosrdný, Pane Ježišu, ale proti Božej vôli nebudeš určite nič namietať. Chceli by sme teraz počuť z tvojich úst, že táto žena musí byť ukameňovaná!”

Ježiš sa na tú mladú ženu pozrie a odpovie: „Áno, Boh to berie veľmi, veľmi vážne a podľa Božej vôle má byť odsúdená na smrť.” Na tvárach už vidieť škodoradosť. Niektorí už dvíhajú kamene, aby cudzoložnicu ubili kameňmi. Ježiš však pokračuje: „Ešte moment! Ten z vás, kto je celkom a úplne bez hriechu — v myšlienkach, slovách a skutkoch — nech prvý hodí kameňom!”

Potom sa Ježiš zohne a niečo píše do piesku. Rád by som vedel, čo písal, ale to už v Biblii nie je. Po dlhšom čase sa narovná a hľa, celé priestranstvo je prázdne, iba tá žena tu ešte stojí. V Biblii je napísané: „Odišli obviňovaní svojím svedomím.”

Dovoľte mi opýtať sa vás všetkých: „Smel by do tej ženy ako prvý hodiť kameň niekto z vás lebo je v tejto oblasti celkom čistý — v myšlienkach, slovách a skutkoch? Mohol by si hodiť prvý kameň?” Nikto, však? Teda sme tu zhromaždením hriešnikov, áno, to skutočne sme.

Vidíte? Títo ľudia urobili jednu veľkú chybu. „Odišli obviňovaní svojím svedomím.” Mali to urobiť opačne. Mali povedať: „Pane Ježišu! Musíme sa postaviť vedľa tej ženy. Ty si ju nezatratil, pomôž aj nám!”

V sexuálnej biede dnešného sveta nepoznám inú pomoc ako Ježiša. A keď to tak hovorím, hovorím to ako ten, ktorý žil z Ježišovej pomoci. Nehovorím teórie, keď hovorím o Ježišovi. On bol životom môjho života a je ním až do tejto chvíle. Ani sám farár nie je neutrálny, tiež je len muž. Potrebuje Spasiteľa tak isto, ako vy. Zakúsil som obe stránky Ježišovej záchrany, aj to, že…

a) Ježiš odpúšťa vinu

Ani farár, ani kňaz, ani anjel vám nemôže odpustiť vaše hriechy. Neodpustiteľnou vinou je prvá nečistá myšlienka a každý pád. A tak sa so svojimi vinami blížite k večnosti, na Boží súd — ak predtým nenájdete Ježiša a nevyznáte Mu hriechy, aby vám odpustil. Ježiš je jediný, ktorý môže odpustiť naše hriechy.

Postavte sa v duchu pred Ježišov kríž a povedzte Mu: „Teraz Ti predkladám všetky svoje hriechy mladosti. Priznávam sa Ti ku všetkým svojim nečistým pomerom. Nechcem nič zamlčať!”

Vzhliadnite potom k Jeho krížu a povedzte: „Tvojou som krvou draho kúpený, Tys’ spásou mojou, ty len sám. Niet spravodlivosti, niet vo mne neviny. V Tebe mám svoj liek jediný!”

Počujete? „Krv Ježiša Krista, Božieho Syna, očisťuje nás od každého hriechu.” Aké oslobodzujúce slovo!

Ako sedemnásťročný vojak som bol dosť vyobracaný v mlyne špiny. Zrazu som sa prebudil a pri pohľade na cestu plnú špiny som sa spýtal: „Kto zoberie zo mňa moju premárnenú mladosť?” A tu som pochopil: „Ježiš zlikviduje moju minulosť. Ježiš mi odpustí viny!” Obrátil som sa k Nemu a teraz už bez Neho nechcem žiť.

Raz som o tom rozprával na veľkom zhromaždení v Dusseldorfe — že Ježiš odpustením vín likviduje minulosť. Keď už po skončení zhromaždenia všetci odchádzali, zrazu som zbadal, ako sa cez odchádzajúci dav ku mne predieral jeden vysoký elegantný pán. Konečne stál celý vzrušený predo mnou a spýtal sa: „Je to pravda, čo ste povedali, že existuje odpustenie previnení?” „Áno,” odpovedám, „vďaka Bohu! Z toho žijem!” Tu mi odpovie:

„Som psychiater. Pozrite, ku mne prichádza mnoho ľudí s duševnými chorobami. Majú komplexy. Ale oni nevedia, čím trpia. Väčšinou sú to staré viny, na ktoré sa už ani nevedia alebo nechcú presne rozpamätať. Musím s nimi dlho spolupracovať, aby som tieto staré príhody dostal z ich podvedomia do vedomia. Ďalej som však už bezmocný. Môžem priviesť starú vinu na denné svetlo, klamstvo, zvadu, nezdržanlivosť. Ale často som si v pochybnostiach pomyslel: „Keby som tak mohol tú vinu aj úplne odstrániť!” A preto sa vás pýtam, pán farár Busch, naozaj existuje niekto, kto môže odstrániť viny? Je to pravda alebo nie?” Na to som mu opäť šťastne potvrdil: „Vďaka Bohu, áno!” Pritom mi došlo, akú máme v Novej zmluve neslýchanú a veľkolepú zvesť: Ježiš odpúšťa viny!

A ďalej…

b) Ježiš rozväzuje putá

Raz som povedal veľmi peknej mladej sekretárke: „Slečna, kráčate do pekla! Váš pomer k šéfovi je hrozný. Nerobte predsa nešťastným toho muža a jeho rodinu!” Tu mi s bolesťou v tvári odpovedala: „Neviem sa z toho dostať! Mám ho totiž rada!” „Áno”, odvetil som, „ale ten muž má predsa ženu a deti! Ste krutá!” Opäť povedala: „Neviem sa z toho dostať!” Pritom som cítil, ako sama pociťuje utrpenie z toho pomeru, ktorého putá nevie roztrhnúť. Bol som šťastný, že som jej mohol povedať: „Pozrite sa, my naozaj nemôžeme roztrhať reťaze hriechu, ale v Biblii stojí:,Keď vás Syn Boží vyslobodí, budete skutočne slobodní.’ Volajte Ježiša! On vie roztrhať aj takéto temné zväzky!”

Veľmi rád spievam verš piesne:

„Ježiš prichádza, putá už pukajú, povrazy smrti v dvoje sa trhajú” a ako farár vo veľkomeste som neraz zažil, ako sa putá smrti trhali! „Náš záchranca prichádza! On, Boží Syn, nás skutočne vyslobodí! Vynáša k sláve z hriechu a hanby: Ježiš prichádza, putá už pukajú!”

Na tomto mieste našej sexuálnej biedy a závislostí je jasné, že Spasiteľa a Vykupiteľa potrebujú mladí aj starí. Môžeme zakúsiť, že Ježiš dáva nádherné a úplne reálne vykúpenie! Potrebujete Spasiteľa, inak bude vaša existencia veľmi biedna!

5. Svet túži po „agapé”

Musím ešte niečo dodať. Mnoho dievčat hovorí: „Už máme štyridsať a ešte sme sa nevydali. Ako je to teda s nami?”

Pozrite sa, som stopercentný pacifista, pokojne sa k tomu priznávam a stal som sa ním vlastne vďaka osloveniu biedou takýchto dievčat. V druhej svetovej vojne padlo päť miliónov mladých mužov. Znamená to, že piatim miliónom dievčat bolo odopreté najvyššie želanie ich života, aby urobili šťastným jedného muža, že päť miliónov dievčat musí kráčať cestou života osamelých. Potrebujem ešte viac dôvodov proti vojne?

Mali by ste si niekedy ujasniť, čo znamená pre náš národ táto mĺkva bieda piatich miliónov dievčat! Tí muži, ktorých chceli obšťastniť, ležia na bojových poliach. Chcel by som tým dievčatám povedať: „Preboha, nekradnite teraz hriešnym spôsobom to, čoho sa vám nedostalo! Nevkrádajte sa do cudzích manželstiev!

Je to prúd nebezpečenstva a pokušenia, čo vniklo do nášho národa.” „Áno, ale čo s nami?”, pýtajú sa. Tu odpovedám: „Keď už ste tak vedené, povedzte na to svoje ,áno’. Nemusíte byť bezpodmienečne chudery, aj keď ste sa nevydali!”

Biblia hovorí o nevydatej žene menom Tabita. Bývala v meste Joppe, v dnešnej Jaffe. Pri jej smrti bol práve nablízku apoštol Peter. Zavolali ho. Petrovi sa až dych zastavil, keď vstúpil do izby, v ktorej zomrela. Pomyslel si: „Určite tá stará panna leží na svojom smrteľnom lôžku celkom opustená!” A tu, hľa, plná izba! Je tu vdova, ktorá hovorí: „Túto sukňu mi ušila Tabita!” Jeden slepec dosviedča: „Bol som taký opustený. A každé nedeľné popoludnie od tretej do štvrtej Tabita prichádzala a hodinu mi predčítala. Bola to najsvetlejšia hodinka môjho života!”

Sedeli tu malé deti viete, také, čo im ešte z nosa tečie sopeľ — a zvestovali: „Sme deti s kľúčikmi na krku. Nikto sa o nás nestaral. A potom prišla Tabita a ujala sa nás!” Zrazu si Peter uvedomil: „Tabita mala omnoho bohatší život ako mnohé vydaté ženy, ktoré zatrpkli pri nudnom partnerovi!”

My máme pre lásku len jedno slovo. V gréčtine sú však pre lásku dve slová. A Nová zmluva je napísaná po grécky. Láska, o ktorej sme hovorili predtým, je v gréčtine „eros”. Z toho je aj slovo „erotika”. Druhé slovo pre lásku je „agapé”. To je božská láska, ktorú môžem dávať ďalej.

Vy, mladé dievčatá, ktoré ste sa nevydali, povedzte svojej ceste „áno” a naplňte svoj život láskou „agapé”! Svet túži po takejto láske.

Môžem to zopakovať ešte raz? Boh určuje, čo je dobré a čo zlé. Boh hovorí: Čistá mladosť, verné manželstvo. A keď nás nevedie do manželstva, potom ide o prijatie tejto cesty.

6. Láska, na ktorú nemáme právo

Nakoniec by som ešte raz chcel povedať niečo o Ježišovi. Téma znie: „Naše právo na lásku!” Na jednu lásku právo nemáme, tú dostávame zdarma. Je to láska Ježiša Krista. Sme hriešnici. Potrebujeme Spasiteľa. Poviem vám moje osobné svedectvo.

Počas Tretej ríše som opäť raz sedel vo väzení pre svoju vieru. Navštívil ma väzenský farár a povedal mi: „Vaše vyhliadky sú strašne bledé.” A odišiel. A ja som zostal opäť sám vo svojej cele. Bola veľmi úzka. Celkom hore bola malá škáročka svetla. Bola zima a mrzlo. Ach, celá atmosféra, do ktorej som sa dostal, bola taká bezútešná. Bolo mi smutno za ženou, za deťmi, za službou, za mojimi mládencami, veď som bol ich farárom. A tak som sedel bez nádeje, že sa odtiaľ niekedy dostanem.

Keď nastal večer, prepadlo ma bezhraničné zúfalstvo. Neviem, či vás niekedy v živote prepadlo skutočné zúfalstvo. Bola to však chvíľa — nemôžem o tom svedčiť inak — keď do mojej cely vstúpil Pán Ježiš!

On žije! Môže chodiť cez zatvorené dvere. Urobil to a pred oči mi postavil svoju smrť na kríži, kde pre mňa, hriešneho, zomrel. A moje uši počuli Jeho slovo: „Ja som dobrý Pastier. Dobrý pastier kladie za ovce svoj život.”

V tej chvíli prešiel z Ježišových rúk na mňa taký prúd Božej lásky, že som to skoro neuniesol, bolo toho na moje srdce skoro priveľa. A pochopil som: To je tá láska, ktorú si nezasluhujeme, na ktorú nemáme právo, ktorá nám bola darovaná.

Táto Ježišova láska je otvorená aj pre vás! Prečo nechávaš tento prúd lásky pretekať mimo seba? Ona chce preniknúť až do jadra tvojho srdca!

Amen…