Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť. Rim 1:17

Spravodlivosť Božia. Obsahuje dva prvky. Prvá je spravodlivosť podľa práva, kde Boh súdi človeka za jeho skutky a život. Táto spravodlivosť, je pre človeka smrťou a jeho koncom, lebo zo skutkov a života, môže počuť iba jeden ortieľ – odsúdený.

Druhá spravodlivosť Božia je v tom, že Boh sám dodržal skutky a život miesto človeka, vo svojom Synovi, Ježišovi Kristovi a daruje túto spravodlivosť tomu, kto verí v Syna.

Józue bol Božím nástrojom, bol pokračovateľom Mojžišovho diela po jeho smrti. Prorokovi Zachariášovi bolo ukázané vo vytržení, ako to s Józuem prebehlo po fyzickej smrti. Józue bol Veľkňazom, čo je varovanie pre dnešných kňazov a kazateľov, aby neupadli do falošnej viery, že ich povolanie im niečo zaručuje.

Potom mi ukázal veľkňaza Józuu, stojaceho pred anjelom Hospodinovým, a satan stál po jeho pravici, aby ho obžaloval. Zach 3:1

Józue v našich očiach bol veľkým Božím poslom, no aj tak, zo svojho života nemohol byť spasený a oslávený pred Bohom. Preto keď je Józue postavený pred Boha, kde stojí vedľa Anjelovho Hospodinovho, z druhej strany je jeho žalobca – satan, aby na neho žaloval!

Pozrime sa v Písme, ako stál Józue pred Bohom? Keď čítame dnes takzvané životopisy katolíckych svätých, myslíme si, ako sú na tom dobre. Tie príbehy zachádzajú až do gnostických príbehov, ktoré radi počúvajú deti. Vráťme sa do reality. Ak nebol Józue na tom dobre, beda nám, ktorí sme nevykonali ani percento pre Boha to, čo vykonal Józue, ktorý vyvádzal Boží ľud z púšte do zasľúbenej zeme. Napriek tomu zo svojich skutkov Józue na tom dobre byť nemohol. Písmo píše:

Józua bol oblečený v špinavých šatách, keď stál pred anjelom. Zach 3:3

Tu sa musíme zamyslieť a zastaviť sami nad sebou. Ak sa postavíme raz pred Všemohúceho Boha s tými našimi skutkami, pobožnosťami, modlitbami, snahami sa Bohu zapáčiť a z druhej strany, vedľa Anjela Hospodinovho sa postaví satan, ktorý bude ukazovať na naše skutky a prešľapy, budeme tam stáť rovnako ako otrhanci, ako bezdomovci, ktorí sa celý život nikdy neumývali. Budeme tam stáť ako tam stál Józue, ktorý bol Božím miláčikom, i tak tam stál v špinavých šatách. Tie špinavé šaty sú jeho aj naše skutky!

Sú to naše roztržité modlitby, čítania Písma, návštevy zhromaždení cirkvi. My si myslíme, koľko sme sa Bohu zapáčili, keď sme prišli k službám pre Boha, pritom vôbec nevieme, že si tým iba viac a viac špiníme naše duchovné šaty. Prečo? Lebo nemilujeme Boha na 100%, neprišli sme do chrámov kvôli Nemu, ale kvôli sebe, svojim dobrým bodom, pozeráme kto je ako oblečený, ako si kto kľakne, čo hovorí pastor či kňaz. Celá naša pobožnosť je úbohosť, iba čo viac nám zašpinila odev, s ktorým sa máme postaviť pred Boha.

Ideme na nejaké cirkevné stretnutie a jediné čo nás zaujíma je náš dobrý pocit, že sme sa zúčastnili, že sme nejaký desiatok dali Bohu, pritom si nechávame 90% našej sebeckosti – pozrite sa na mňa – JA som sem prišiel, pozrite na moju zásluhu. Ale takto spása nie je vôbec postavená.

Katolík príde do spovednice, na omše, k eucharistii, na krížové cesty, pobožnosti, litánie, adorácie a to hlavné, čo si odtiaľ odniesol je – JA som sa zúčastnil a poteší si takto svedomie.

Ako teda spása stojí? Pozrime sa do videnia Zachariáša:

Ten povedal tým, čo stáli pred ním: Vyzlečte ho z tých špinavých šiat!

Boh naše skutky, náš život, naše modlitby, pobožnosti nielenže neprijíma – On ich z nás vyzlieka! Všetku našu spravodlivosť, ktorou sme sa chceli pred Bohom obhajovať, od z nás dáva dolu! Všetky naše púte, čas strávený bľabotaním ružencov a litánií – Boh strháva a odhadzuje čo najďalej! Na tomto by sme prehrali svoju spásu! Ak si chcete nechať svoju pobožnosť, ktorou sa pred Bohom budete obhajovať – zostane na vás špinavý šat, odporný a zapáchajúci, kde všetky tie modlitby a pobožnosti sa točili okolo vás a keď ste sa aj modlili, mysleli ste na tisíc iných vecí ako na Boha! Vaše srdce pri tom nebolo pri Bohu a tak On hovorí – ctia ma síce perami, ale ich srdce je odo Mňa ďaleko!

Koľko ľudí práve toto považuje za spasenie! Ja niekam chodím, spovedám sa, modlím sa modlitby rapotania – ale to všetko Boh musí vziať od vás, aby ste prešli bránami neba!

Mnohí ľudia si myslia, že ich skutky sú akoby baranidlom, ktoré prerazí nebeskú bránu. Čím viac skutkov som mal, tým sinejšie a väčšie baranidlo mám v ruke a ľahko prerazím bránu nebeskú. Absolútne nie! Ježiš nám predsa povedal, že je iba jeden hlavný skutok, od ktorého sa budú odvíjať ostatné skutky, z ktorého budú vyvierať a to:

Skutkom Božím je veriť v Toho (Syna), ktorého On poslal. Jn 6:29

My neprejdeme nebeskou bránou, kde naše skutky budú prerážať bránu, my prejdeme iba s jedným skutkom – s vierou v Božieho Syna. Za nami skutky pôjdu, nie pred nami – za nami – aj to iba skutky z viery.

A tak budeme raz stáť pred Bohom a prosiť, plakať, kľačať, nariekať – Bože Všemohúci, odním odo mňa všetky moje skutky, ktorými som sa chcel dostať do neba, strhni zo mňa tieto moje špinavé a smradľavé šaty, lebo beda mi, ak mi ich necháš. Boh ti ich strhne, iba v prípade, ak máš jeden jediný skutok – vieru v Krista, len v Krista a LEN v Krista!

Józue túto vieru mal, i keď bol v období starozmluvnom. Veril v Boha, veril v Božie zasľúbenia, ktoré v sebe zahrňovali aj Mesiáša, teda nášho Pána Ježiša Krista. Veriť že Boh je, že existuje, to je dosť málo. My musíme veriť v Božie zasľúbenia a nielen to, po príchode Pána musíme veriť, že skrze Neho máme odpustenie hriechov – LEN skrze Neho a že iba On je cesta, pravda a život. Že spoliehanie sa na Pána čo vykonal na Golgote, je tou spásonosnou vierou, keď Ježiš za nás odžil spravodlivý život a túto spravodlivosť nám Boh pripočítal, alebo inak povedané – obliekol nás do nej! Tak to totiž Písmo charakterizuje.

Preto Zachariášovo videnie ďalej hovorí:

Jemu (Józuemu) povedal: Pozri, sňal som z teba tvoju vinu a oblečiem ťa do slávnostného rúcha. Zach 3:4

Boh sňal z Józueho rúcho jeho vlastných skutkov a života ktorý prežil, lebo v každej oblasti, mal myšlienky, slová a skutky poznačené hriechom, kde vmiešaval svoje ja, výhody ktoré má z toho čo robí, aby sa zapáčil Bohu ako niekto, kto v sebe má ničo svojho, čo by Boh ocenil.

O tomto rúchu tu je povedané – sňal som tvoju vinu! Tvoje modlitby, kostol a všetko okolo toho, plus tvoj mizerný život – to všetko som z teba sňal, lebo som tam našiel vinu za vinou, hriech, za hriechom!

A teraz prichádza spása – oblečenie do slávnostného rúcha.

Toto rúcho nie je naše! Naše špinavé rúcho leží pohodené na zemi, pripravené k hodeniu do ohňa. Toto rúcho, ktoré sme dostali, je rúcho nezaslúžené, je to rúcho milosti, kde sa Boh na nás pozerá s láskou.

Nová zmluva hovorí o konkrétnom rúchu a to – spravodlivosti Kristovej. Kristus nielenže vykúpil svoj ľud spod hriechu, ale ho aj zaodel svojimi skutkami, svojim životom. Do neba sa nič nečisté nedostane hovorí písmo. Katolíci vymysleli očistec, kde sa človek bude očisťovať. Ale písmo hovorí inak – Boh nás zaodeje rúchom života svojho Syna, ktoré je bez jediného hriechu a v tomto rúchu môžeme ísť ako čistí do neba.

Preto správne reformované katechizmy učia, že človek ktorý uveril, získa Kristovu spravodlivosť, získa rúcho Kristovej spravodlivosti. Text zo Zachariáša končí takto:

Položte mu na hlavu čistý turban! Vtedy mu položili na hlavu čistý turban a obliekli mu šaty. A anjel Hospodinov stál pri tom. Zach 3:5

Satan na každého z nás bude žalovať a ak sme nemali vieru – pravú vieru v Krista, zostanú na nás špinavé šaty a Boh dá diablovi za pravdu. Ale čo môže povedať diabol nato, keď vás sám Boh oblečie do odevu Kristovho? Zamĺkne a nebude mať v ústach jediného slova proti.

Tu si musíme položiť otázku – čo je to vlastne viera? Verím že Boh je, že existuje! Toto je viera dnešného sveta, dnešného kresťanstva. Ale Písmo varuje:

Ty veríš, že Boh je jeden. Dobre robíš. Aj démoni veria, ale sa desia. Jak 2:19

Diabol vie najlepšie že Boh je – ale toto ho nedovedie ku spáse. Ku spáse potrebujeme vieru v zasľúbenia a aplikovanie si tejto viery na nás samotných. Aj diabol vie a verí, že sa zasľúbenia Boha naplnia. Ale on to nemôže na seba aplikovať, lebo nie sú určené jemu. Tie zasľúbenia sú určené ľuďom, ale ľudia ich neaplikujú na seba, pretože im neveria, ak ich vôbec poznajú, keďže cirkvi ich dnes ani nevyučujú v plnosti. No naša neviera, nemôže zrušiť Božiu vernosť a preto Pavol napísal:

Veď čo, ak sa niektorí aj stali nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Rim 3:3

Božie zasľúbenia sú kameňom našej viery. Počnúc sľubom vykúpenia, ustanovenia božieho ľudu, príchodom Mesiáša, cez zmluvy, ktoré Boh dal ľudstvu. No je tu druhá viera a to viera v pravdivosť Božieho slova, pravdivosť Boha. Boh vo svojom slove hovorí:

Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil. Ef 2:8-9

A tu vylúčime takmer celú katolícku cirkev, ktorá v toto Božie jasné ustanovenie podmienok spasenia odmieta. Tridentský koncil preklial toto slovo, ale aj každého, kto by takto učil. Tento verš totiž úplne vylučuje naše skutky a ako sme videli v príbehu o Józuovi, je to učenie správne.

Ale ani mnohí kresťania z iných cirkví a denominácií, neveria takto v spásu. Boh tu jasne stavia proti sebe naše skutky a Jeho milosť. Tieto dve veci nijako nemôžu existovať spolu.

O čo sa teda diabol dnes usiluje je to, že sa snaží zbaviť cirkvi tohto základného Pavlovho učenia. Darí sa mu to dobre a to cez zľahčovanie Božieho slova, tiež cez ekumenizmus. Mnohé denominácie sa chcú spájať, zvlášť s RKC, ktorá nepozná základné učenie o spáse. Čo z toho vzniká je to, že tie cirkvi a denominácie, ktoré sú vtiahnuté do ekumenizmu, strácajú vieru v spasenie z milosti a postupne prechádzajú na myšlienky nič nehovoriacej spásy cez skutky, sviatosti, omše, pobožnosti, spovede.

Aby diabol mohol žalovať na ľudí, nesmú veriť v spásu len z milosti, len z viery, len skrze Krista. Preto náboženstvá majú tisícich prostredníkov. Evanjelium je tak zahmlené, diabol môže žalovať a ľudia nebudú oblečení do spravodlivosti Božej, lebo neverili, že Kristus za nich všetko vykonal! To je tá nevera, ktorá ale nezruší Božiu vernosť.

Písmo hovorí o malom stádočku, ktoré uverí v spásu presne podľa Božieho slova a nikdy sa jej nepustí. Na to je potrebná otvorená myseľ a srdce a my môžeme iba prosiť, za dar svetla. Pretože evanjelium je mocou Božou nielen na spasenie, no pre tých ktorí neuverili, na zatratenie…

Amen…