Ak pôjdeme do starej zmluvy, narazíme na mnohé verše, kde sa preklína človek. Preklínanie znamená v inom význame aj – zlorečenie. V súvislosti s Bohom, kedy sám Hospodin vyslovuje kliatbu, je kliatba vždy spojená s hriechom.

V knihe numeri čítame, ako zistiť či žena cudzoložila. Ak tak urobila, je sám Boh ju urobí kliatbou a nebude sa jej dobre vodiť. Toto prekliatie je spôsobené hriechom.

Kňaz nech zaviaže ženu zaklínajúcou prísahou a povie žene:… nech ťa Hospodin urobí kliatbou a hrozivou prísahou uprostred tvojho ľudu, kým Hospodin nespôsobí, že tvoje bedrá opadnú a tvoj život napuchne… Nm 5:21

Druhým prekliatím s ktorým sa stretávame v starej zmluve, je súdenie za hriech. Čítame o tom v Izaiášovi takto:

Preto kliatba zožiera zem a jej obyvatelia pykajú za svoje viny; preto miznú obyvatelia zeme a ostáva málo ludí. Iz 24:6

Tretím prekliatím od Boha je dopad hriechu na človeka. V Jeremiášovi čítame:

Budem ich stíhať mečom, hladom a morom a urobím, že budú na úžas všetkým kráľovstvám zeme, ku kliatbe a hrôze, k výsmechu a potupe u všetkých národov, medzi ktoré som ich zahnal. Jer 29:18

Novou zmluvou sa prekliatia od Boha končia. Boh v Kristovi ukazuje svoje láskavé a milosrdné srdce. Čas, kedy Boh necháva na samotných ľuďoch svoju spásu tým, že majú dodržiavať zákon, nová zmluva ukončuje. Prichádza Spasiteľ, ktorý za ľudí zákon dodržal a týmto končí aj čas preklínania. Tu už platí iná formulácia – kto uverí, bude v Kristovom kráľovstve, kto neuverí, ten bude na veky vzdialený od Krista a Jeho kráľovstva. Teda od skutkov, sa nová zmluva presunula smerom k viere. Podmienka spasenia už nie sú skutky, ale viera v Krista, ktorý skutky dodržal za nás. No prekliatie od priameho sa prenáša na nepriame. Už Boh nehromží, nevyhráža sa, už má iba jednu podmienku – vieru v Jeho Syna. Kto neuverí, ten je prekliaty preto, lebo si tak svojvoľne vybral. Kto by tiež učil iné evanjelium ako Pavol a Apoštoli, rovnako si sám na seba privádza prekliatie, pretože zabraňuje tomu, aby sa šírila pravá viera z milosti Božej.

Keď Ježiš prichádza na náš hriechom skorumpovaný svet, Izaiáš o Ňom predpovedá:

Nebude kričať, nezvýši hlas a nedá mu znieť na ulici; trstinu nalomenú nedolomí a tlejúci knôt neuhasí, opravdivé právo verne prinášať bude. Iz 42:2-3

V Ježišovi je spása, končí sa čas spasenia zo skutkov, teda čas, kedy si mal človek uvedomiť, že zo skutkov sa spasiť nemôže. Napriek tomu v mysliach ľudí, stále žije zlorečenie a preklínanie iných ľudí. A to dokonca v mene Boha, ktorý nič také cirkvi skrze Krista nielenže nenariadil!

V Evanjeliu čítame, že Ježiš poslal pred sebou poslov do Samaritánskej dediny, ale tí ich neprijali. Učeníci v zmysle starej zmluvy, chcú na túto dedinu zoslať oheň. Neuvedomujú si, že stará zmluva v tejto veci už skončila príchodom Krista. Boh už nebude súdiť tých, ktorí sú v Kristovi a tí, ktorí Krista odmietajú, sa odsudzujú sami! Tento text nám oznamuje toto:

Keď to videli učeníci Jakub a Ján, opýtali sa: Chceš, aby sme povedali: Nech zostúpi oheň z neba a zničí ich [ako urobil Eliáš]? Lk 9:54

Prekvapivá je odpoveď nášho Pána. On hovorí, že s takýmto postojom, nemajú Jeho Ducha. Jeho Duch nedolomí nalomenú trstinu, ešte viac nezlomí hriechom obťaženého človeka. Ale ak toto zmýšľanie nebolo Kristovho Ducha, je potom už iba duch satanov. Neutrálny duch nie je. Ježiš ich poriadne pokarhal za toto ich zmýšľanie:

Ale On sa obrátil a pokarhal ich: Neviete, čieho ste ducha. Lk 9:55

Boh už končí s trestami a vyhrážkami. Je tu možnosť spasenia pre každého, v osobe Jeho Syna. Na spásu je nutná viera. Preto Pán Ježiš odhaľuje Boží zámer, ktorý vtedy ešte učeníci nechápu, že svojou krvou a smrťou na kríži, vykúpi ľudský rod z najväčšieho prekliatia – pádu Adama. Ježiš neprišiel aby preklínal a súdil. Tento čas sa skončil. On prišiel zachrániť a spasiť mnohé úbohé duše, ktoré by nikdy spasené neboli.

Lebo Syn človeka neprišiel zatratiť ľudské duše, ale zachrániť. A odišli do inej dediny. Lk 9:56

S týmto veršom sa spája mnoho iných veršov, ktoré ho potvrdzujú. Jedným známym je napríklad tento:

Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. Jn 3:17

Tu ešte nie je celkom jasné, ako si počínať v otázke zlorečenia, alebo inak kliatby, ale Pán keď formuje cirkev, tam už dostávajú jasné inštrukcie a na to sa pozrime. Pavol píše v liste Rimanom:

Dobrorečte tým, čo vás prenasledujú, dobrorečte a nezlorečte! Rim 12:14

Pán Ježiš učeníkom hovorí:

Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov, dobrorečte tým, ktorí vás preklínajú, čiňte dobre tým, ktorí vás nenávidia, a modlite sa za tých, ktorí vás prenasledujú a vám sa protivia. Mt 5:44

Ježišov prístup k problému zlorečenia alebo preklínania je jasný. Nepreklínať, nezlorečiť, ale sa modliť za tých, ktorí tak činia. Sám to ukázal ako vzor, keď Ho pribíjali na kríž a on vyriekol tie známe slová:

Ježiš povedal: Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia. Lk 23:34a

Rovnako aj prvý mučeník Štefan, sa modlil za tých, ktorí do neho hádzali kamene. Ježiš vykladá starý zákon novým spôsobom. Preto hovorí, že nemôže liať nové víno do starých nádob. Tak zákon vykladá takto:

Počuli ste, že bolo povedané: Oko za oko, zub za zub. Ale ja vám hovorím: Neprotivte sa zlému! Naopak: Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nastav mu aj druhé, a kto sa chce súdiť s tebou a vziať ti spodné rúcho, daj mu aj plášť; a ak ťa niekto núti na míľu, choď s ním dve. Kto ťa prosí, tomu daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce požičať od teba. Mt 5:38-42

Pre Ježiša nie je miesto na odplatu, na pomstychtivosť, ale naopak – láskou všetko zlo premáhať. Doslova náš Pán chce, aby sme boli slabý pre svet a tak budeme silný v Ňom. Pavol to zhrnul v jednom verši takto:

Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný. 2Kor 12:10

Peter píše vo svojom liste, aby sme nasledovali Pána. Lebo svet nás bude prenasledovať a súdiť pre vieru v Krista. Ale sám Pán nás posilňuje tým, že nám dal svoj príklad:

On (Ježiš) nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi; 1Pt 2:22-23

Tu si je tiež dobré všimnúť, že pomstu a odplatu je dobré poručiť Bohu a nechať na Neho, aby on vykonal súd a nie my. Pavol to spomína vo svojom liste:

Nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. Rim 12:19

Peter k tomuto dodáva:

Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. 1Pt 3:9

Teda kresťan je povinný žehnať, súd odovzdávať Bohu, nesúdiť, ale všetko verne pretrpieť. Existuje však v novej zmluve prekliatie, ktoré nie je vyrieknuté priamo na osobu, ale na tých, ktorí neveria v Pána, alebo chcú zmeniť evanjelium. Na tých sa Pavol s veľkým hnevom obracia, pretože takto ľudia neprídu ku spáse. Pozrime sa nato do Písma. Pavol vo veľmi krátkom verši napísal:

Ak niekto nemiluje Pána, nech je prekliaty! Maranata! 1Kor 16:22

Čo tento verš v krížovom hľadí znamená? Veď kresťan preklínať nemôže, má sa toho strániť, sám Pavol to nariaďuje a tu – ten istý Pavol preklína tých, ktorí nemilujú Pána? Logicky týchto ľudí preklínať ani nie je treba, lebo sa sami prekliali, keď opovrhli Božou láskou a milosťou, ktorú im Boh v kríži pripravil. Pavol tu hovorí o skupine tých, ktorí neprijali spasenie z viery v Krista, pretože sú tým automaticky prekliati bez zdĺhavého súdu.

Nie je to preklínanie typu – preklínam ťa, si anathéma – absolútne nie. Pavol tu hovorí to, čo je napísané v pilotnom verši evanjelia – kto neuverí v Božieho Syna, bude zatratený – alebo inak, kto neuverí, bude prekliaty naveky.

Podobne sa Pavol zmieňuje aj o falošných učiteľoch, ktorí evanjelium milosti prekrúcajú, pretože tým bránia ľuďom, aby prijali Krista a žili skrze Neho. O nich tiež hovorí že sú prekliati a to ešte v závažnejšej veci – tvária sa ako kresťania, myslia si dokonca že sú kresťania, ale nemajú vieru v Krista. Miesto viery v Krista, v ktorej je sloboda, chcú títo falošní kresťania na ľudí vrhnúť jarmo otroctva a zákona. Preto napísal:

Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, – nech je prekliaty! Gal 1:8

Čo predchádza tejto veci, že je Pavol tak nahnevaný? To, že v Galatskom zbore uvalili židia na nežidov obriezku, bez ktorej údajne nemôžu byť spasenými. Podobne takto dnešné cirkvi uvalili zákony a nariadenia na ľudí, bez ktorých údajne nemôže byť spása, čím sa sami prekliali, pretože opustili lásku, Krista a vyhľadávajú svoje vlastné pobožnosti, aby tým uspokojili nielen Boha, ale hlavne seba.

Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku (Krista). Zjv 2:4

Také zbory a cirkvi i keď konali veľké veci, ich skutky nevyvierali z lásky k Pánovi, ale z lásky k sebe a svojmu systému, pod falošným plášťom, že je to konané pre Pána. Pavol to ale opäť nemyslí tak, že zhadzuje na niekoho zlorečenie – on tým iba hovorí, že ten človek, ktorý falošné učí, je pod zlorečením samotného Pána lebo tak sám koná, že miesto zvestovania evanjelia, on bráni aby sa evanjelium šírilo.

Toto je skôr výstraha od Pavla ako skutočné prekliatie. Pavol tu varuje, že ak ľudia neuveria v Krista a ak veria povrchne, na oko, svoj náboženský systém kladú pred Pána – sú prekliati nie preto, lebo ich preklial Pavol – ale preto – lebo sa sami oddelili do spásy.

Pre nás kresťanov a kresťanov ďalších vekov platí, že nemáme preklínať, zlorečiť, ale máme naopak dobrorečiť. Cirkev čoby služnobnica sveta, bola na to povolaná a bol to jej každodenný chlieb. Justín vo svojom liste píše, že židia tri krát za deň preklínajú kresťanov a Krista. Kresťanov preklínali aj pohania, Rimania a vôbec všetky spoločenstvá, kde žili. Kresťania naopak nepreklínali pohanov, ale sa za nich modlili, nech im Boh dá milosť obrátenia, pretože ak neprijmú Krista, vtedy sa na nich naplní Pavlovo varovanie o ich prekliatí.

Keď sa zo slúžiacej cirkvi, ako ju Pán založil a chcel mať, stala cirkev panovačná, prišli do nej aj preklínania, vojny pod falošnou nálepkou – sväté, prenasledovanie skutočných kresťanov, ktorí stáli na Božom slove. Boh už nemohol pozerať zmätok vo svete a vo viere, preto si povolal evanjelistov, ktorým evanjelium vyložil tak isto správne, ako ho Pavlovi. Prišla reformácia a znovuobjavenie spasenia skrze vieru, z milosti, cez Krista Pána.

Ako odpoveď z katolíckeho tábora prišiel koncil, ktorý preklínal, preklínal a preklínal. Nielen kresťanov, ktorí sa spoliehali na Krista, ale aj samotné slovo Boha. Samotné preklínanie a zlorečenie, je okultného razenia, nemá s cirkvou a kresťanstvom nič spoločného.

Preto kresťania majú reagovať na toto preklínanie dobrorečením, modlitbou za obrátenie, mnohých ľudí, v tomto systéme.

Jakub o ľuďoch neobrátených a takých, ktorí majú výzor kresťanov, ale nimi nie sú – píše, že ich prezrádza ich jazyk. Že tie isté ústa, ktoré na oko chvália Boha cez žalmy, o malú chvíľu preklínajú svet a všetkých, čo nie sú v systéme ľudského náboženstva, ale sa odtrhli z milosti a slúžia s vierou v Krista, v Ňom majú kňaza, Veľkňaza, mesiáša, Spasiteľa, Brata, Prostredníka a tak majú odpustené hriechy a sú svetlom pre svet, v hlásaní pravej viery.

Ale jazyk, (toto) nepokojné zlo, plné smrtiaceho jedu, nikto z ľudí nevládze skrotiť. Ním dobrorečíme Pánovi a Otcovi, ním preklíname ľudí stvorených na podobu Božiu; z tých istých úst vychádza dobrorečenie a preklínanie. Bratia moji, to nemá tak byť! Či z prameňa tým istým otvorom vyviera sladká a horká voda? Jak 3:8-11

Ak nás čokoľvek postihne, ak nám ktokoľvek ublíži a nahnevá – žehnajme mu, dobrorečme mu. Nedajme sa opiť falošným náboženstvom hnevu a nenávisti. Máme pravdu v Kristovi a my to vieme a preto vieme aj to, že pre svet a pre falošné náboženstvá, budeme tŕňom v oku.

Preto sa dajme viesť Božím slovom, ktoré nás usmerňuje:

Neodplácajte sa zlým za zlé, ani zlorečením za zlorečenie, ale naopak: žehnajte, lebo na to ste povolaní, aby ste zdedili požehnanie. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, nech sa odkloní od zlého a činí dobre, hľadá pokoj a usiluje sa oň; lebo oči Pánove hľadia na spravodlivých, Jeho uši pozorujú ich prosby, ale tvár Pánova je proti tým, čo zle činia. 1Pt 3:9-12

Amen…