Séria prednášok o sexe, pornografii, masturbácii, cudzoložstve, smilstve. Prvý diel… Keďže veľa kresťanov má problém so sexualitou a jej ovládaním podľa biblického princípu, podľa Boha, bude sem postupne vkladaná kapitola za kapitolou o tejto citlivej veci…

Erik sa vrútil do mojej kancelárie a klesol na stoličku. „Ďalej už nevládzem! Som strašne nahnevaný na Boha!”

Syn veriacich rodičov, ktorý bol kresťansky vychovaný, spoznal veriace dievča a oženil sa s ňou. Teraz vyzeral ako hromádka nešťastia.

„Ach, áno,” začal som. „Prečo si nahnevaný na Boha?”
„Lebo som sa minulý týždeň dopustil nevery.”

Nastalo dlhé mlčanie. Potom som povedal: „Chápem, že je zrejme Boh nahnevaný na teba, ale prečo si ty nahnevaný na Neho?”

Erik mi začal rozprávať, že už niekoľko mesiacov pociťoval silnú príťažlivosť ku kolegyni zo svojej kancelárie a že tento pocit je obojstranný. A že priam útočil na Boha, aby ho uchránil pred hriechom nevery.

Spýtal som sa ho: „Prosil si svoju manželku, aby sa za teba modlila? Udržal si si odstup od tej kolegyne?”

„Nie, vlastne nie. Skoro každý deň sme spolu išli na obed.”

Začal som pomaly posúvať po svojom stole veľkú knihu. Erik sa pozeral, v jeho tvári sa zračila otázka. Kniha sa neustále blížila k hrane stola. Nahlas som sa modlil: „Pane, daj, aby táto kniha nespadla na zem – prosím, daj!”

Posúval som ju a modlil sa ďalej, až kým sa kniha preklopila cez hranu stola a s rachotom spadla na podlahu. Potom som povedal: „Erik, teraz som skutočne nahnevaný na Boha. Tak som ho prosil, aby nenechal knihu spadnúť – a teraz sa na ňu pozri! Je poškodená!”

Rozhodnutia, ktoré nás ruinujú

Ešte dnes počujem, ako tá kniha spadla na zem. Bol to obraz Erikovho života. Mladý, nadaný, Bohom požehnaný manželkou a malým dievčatkom, mal Erik pred sebou veľkú budúcnosť.
Jeho smutný príbeh sa neskončil onoho dňa. Išiel oveľa ďalej. Prepadol pohlavnej vášni.

Začal sexuálne obťažovať svoju vlastnú dcéru. Neskôr strávil niekoľko rokov vo väzení. Hoci svoje skutky oľutoval, musel žiť s horkými následkami, ktoré boli dôsledkom toho, že svoj život posúval tak dlho na „hranu”, až prevládol zákon gravitácie a zrútil sa.

Mnohí z nás kresťanov dúfajú, že nás Boh ochráni pred nešťastím a biedou, aj keď my budeme denne robiť malé, zdanlivo nedôležité rozhodnutia, ktoré sú hriešne a dovedú nás k väčším hriechom. (Prieskum medzi 1500 kresťanskými mužmi na konferencii hnutia proti promiskuite ukázal, že si polovica z nich v minulých týždňoch prezerala pornografiu.)

Aj Rút a Róbert vyrástli v kresťanskej rodine. Keď ich pastor, venujúci sa mládeži, varoval pred nebezpečenstvami predmanželského pohlavného styku, nechceli ho brať vážne. Filmy, ktoré pozerali, televízne programy, hudba – to všetko sa točilo okolo sexu. Jedného večera po mládežníckom stretnutí podľahla Rút Róbertovmu naliehaniu. Potom jej bolo zle; vôbec to nebolo také ako vo filmoch. A Róbert bol na ňu nahnevaný, lebo tak ochotne privolila…

Voľný pohlavný styk mužov a žien

Rút začala striedať partnerov a v hľadaní veľkej lásky sa oddala pohlavnej vášni. Nikdy ju nenašla; muži chceli vždy len jedno a potom si hľadali ďalšiu. Prestala chodiť na bohoslužby. Potom zistila, že je tehotná. Priateľka ju zaviedla na najbližšiu kliniku, kde robili potraty. Dnes má desivé sny o dieťati, ktoré usmrtila.

Rút sa mohla vrátiť ku Kristovi. On by jej odpustil. Ale jej srdce sa medzitým stalo takým rozorvaným a tvrdým, že už nemôže veriť. Pokúsila sa o samovraždu. Užíva drogy a je z nej prostitútka. Zažila viaceré znásilnenia. Nedávno absolvovala druhý potrat. Jej pohľad je mŕtvy; stratila nádej.

A Róbert? Zatiaľ študuje a stratil akýkolvek záujem o Boha. Stal sa ateistom. Mal viaceré sexuálne vzťahy. Cíti sa prázdny a v rámci hľadania veľkého šťastia skúša všetko.

Kresťanka Lucinda prišla k záveru, že jej muž nie je dosť romantický. Bol poriadny, pracoval, chodil do zboru, ale nebol „pán Nádherný”, akí sú vo filmoch. Začala chodiť s iným, za ktorého sa nakoniec vydala. Po rokoch, potom čo seba a svoju rodinu doviedla do nevýslovného utrpenia, sa vrátila späť ku Kristovi. Dnes hovorí: „Priala by som si, aby som mohla mať späť svojho prvého muža, ale už je neskoro.” Boh jej odpustil a ešte má s ňou nejaký zámer, ale za svoj ľahkovážny hriech zaplatila vysokú cenu.

Prorok Jonáš vo svojej modlitbe v bruchu veľkej ryby hovorí:

„Tí, čo sa pridŕžajú ničomných bôžikov, opúšťajú svoj prameň milosti” (Jonáš 2,9; SEP).

Bôžikom nemusí byť exotická soška, ktorú si niekto prinesie z africkej dovolenky. Bôžik – to je náhrada Boha. Bôžik je všetko, čo staviame nad Boha. Aby sme získali priazeň bôžika, začneme vyjednávať.

Kto alebo čo je určujúcim v našom živote sa okrem iného ukazuje v našom sexuálnom správaní (porovnaj Rimanom 1,18-32). Sexuálny hriech je modloslužbou, lebo stavia naše túžby na miesto Boha.

Kto sa k Bohu obracia chrbtom, aby sa obrátil k náhrade, ten je prehrávajúci a jeho strata je strašná. Prečo? Lebo je stvorený k tomu, aby svoju radosť nachádzal v Bohu, a nie v náhrade Boha. Zamieňa Božiu prítomnosť a Jeho požehnanie za niečo, čo síce môže veľmi bezprostredne vidieť, ochutnať, počuť alebo cítiť, ale čo ho nemôže nikdy uspokojiť.

Už ste to tiež urobili? Ja som to urobil. Hriešnik zamieňa to, čo má (alebo by mohol mať), za lož. Často sa lož stáva stále väčšou, a tiež aj riziko – a my posúvame náš život stále bližšie k priepasti. Aby sme uspokojili svoje hormóny alebo preto, že nás naša fantázia nenechá na pokoji, riskujeme svoju večnú aj časnú budúcnosť.

Je to hrozný obchod. Dohoda s diablom, avšak diabol nikdy nedodrží svoje sľuby. Každý deň predávajú mnohí veriaci muži a ženy svoje šťastie a svoju budúcnosť za misku šošovice dočasného sexuálneho vzrušenia. Ako drogovo závislí berú jednu dávku za druhou a zamieňajú hlboké uspokojenie bohumilého života za falošný pocit naplnenia, ktorý sa hneď zase stráca a vzbudzuje ešte väčší smäd.

Tak to bolo aj s Erikom. Premárnil lásku svojej manželky a svojej dcéry, úctu svojich príbuzných, priateľov, kolegov a spoluveriacich. Premárnil život s Kristom a nakoniec aj svoju slobodu.

S každým letmým pohľadom, ktorý rozpalúje našu túžbu, sa posúvame bližšie ku „hrane”, k okamihu, kde začína platiť zákon gravitácie a spôsobí zrútenie nášho života. Čo stratíme? Čo premárnime?

Kde by asi bola teraz Rút, keby zostala čistá? Miesto prostitútky, ktorú aj v snoch prenasledujú jej potraty a znásilnenia, mohla byť svetlom pre Pána Ježiša, ktoré by pre neho svietilo na univerzitnej pôde, plná radosti a nádeje. Aj Róbert mohol byť svetlom. Áno, len keby neboli raz…

A Lucinda? Aj ona premárnila svoje šťastie. Kto vie, čo všetko jej Boh chcel darovať? Čisté svedomie a vnútorný pokoj? Dlhé roky napĺňajúcej lásky s jej mužom? Úctu a lásku jej detí a vnúčat? Trvalý vplyv na mladé ženy, ktoré by videli jej príklad? Úlohu v zbore, ktorá by zmenila veľa ľudských životov? Nepredstaviteľne bohatú odmenu vo večnom živote?
Boh jej dokonale odpustil. Absolútne. Ale následky jej chybných rozhodnutí zostávajú a občas kalia jej radosť.

Mnohí z mojich čitateľov, ktorí musia žiť s takýmito následkami, možno stratili všetku nádej. Mnohí rezignovali v boji o čistotu, iní sa o ňu bojovať ani len vôbec nepokúsili. Potrebujeme Boží pohľad, ktorý nám ukáže, na akú cestu nás zajtra zavedie dnešné nastavenie výhybky.

Existujú príležitosti, ktoré sa nikdy nevrátia. Nemôžeme žiť v krajine „keby som len nebol”. Môžeme len uznať skutočnosti a potom s Božou milosťou urobiť nové kroky.

V C.S. Lewisovom Princovi Kaspianovi z Letopisov Narnie sa Lucy, potom čo nedodržala jeho pokyny, pýta leva Aslana (ktorý je obrazom Krista), ako by sa boli veci vyvíjali, keby ho bola skôr poslúchla. Veľký lev odpovedal: „Čo by sa bolo stalo, keby, dieťa?… Nie. To sa nikdy nedozvieme.”

Randy Alcorn – zakladateľ a riaditeľ misijnej služby (EPM) Eternal Perspektive Ministries