Dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Iz 9, 5

Toto Dieťa nám je dané nato, aby nám naplnilo srdce. Keď sa Mu srdce vierou odovzdá, zistí, že On je láskavý Ježiš. Takto sa srdce pozdvihne k Otcovi, ktorý je taký milostivý, že nám dal toto Dieťa, aby prebývalo v našom srdci. To sa nedá ani pochopiť ani vysloviť, že niečo také tesné, ako je naše srdce, môže pojať do seba taký veľký poklad.

Takto sa vždy nanovo deje ten veľký div, a tak získava naše srdce potechu, radosť, láskavosť, oslobodzuje sa od strachu a dosahuje pokoj zočivoči každému súženiu, ktoré môže na človeka zaútočiť. Kde toto Dieťa raz je, tam aj zotrvá. Naše srdce a to Dieťa sa už nemôžu rozísť. Čo by potom ešte mohlo nášmu srdcu spôsobiť bolesť?

Ale pravdou je, že srdce nemôže prijať toto Dieťa a pocítiť Jeho láskavosť, ak sa najprv nezbaví každej radostí, ktorou nie je Kristus. To Dieťa neznesie, aby srdce prijalo do seba niečo iné; jedine Ono chce prebývať v srdci.

Musíme sa vzdať všetkého, čo je v našich očiach dobré: rozkoš, túžba po majetku, sláva, vlastný život, zbožnosť, múdrosť a všetky naše cnosti. Keď sa vzdáme toho všetkého a oslobodíme sa od toho, potom príde to Dieťa. Ale Ono prinesie so sebou všetko, čo bude umŕtvovať nášho starého Adama.

Tomuto Dieťaťu musíme dať dušu, ktorá je vyprázdnená a čistá od všetkého iného. Preto nikto nie je pre toto vhodnejší ako ten, kto má mnoho biedy, zármutku a trápenia, kto sa neženie za svojimi túžbami, a kto pri tom všetkom ostáva tichý a ochotne znáša protivenstvá. Kristus sa ti nikdy nestane milým a príjemným, ak ty najprv nezatrpkneš voči sebe samému. Kto toto všetko nepozná, ten ostane vonku.