„Vstúpte!” farár sa otočil k dverám. Trochu vzrušene vstupovala vyššia pani a hneď začala:
„Počúvam, že vraj nechcete konfirmovať moju neter?”

Poznámka – konfirmovanie znamená – prijatie do cirkvi za plnohodnotného člena. Konfirmáciou sa tiež potvrdzuje krst…

„Najprv sa posaďte,” upokojil ju farár.

„Tak. Teraz by som vám chcel celkom pokojne vec vysvetliť. Pozrite, vaša neter býva od smrti svojich rodičov iba pri vás – je veľmi duševne postihnutá. Chodí predsa do osobitnej školy pre menej nadané deti. Pokúšal som sa dieťa učiť, ale nenaučila sa ani jednu pieseň, o katechizme ani nehovoriac. A tu musíte pochopiť, že ja toto, tak slabo nadané dieťa, konfirmovať nemôžem.”

„To je všetko pravda,” prerušila ho žena, „ale teraz vám chcem povedať, že Boh toto úbohé slabé dieťa použil ako nástroj, aby premenil celý náš dom.”
„Ako sa to mohlo stať?” prekvapene na ňu pozeral farár.

„Neviem, či o tom viete. Vlastníme malý hostinec. Musím otvorene priznať, že u nás vládol zlý, ľahkovážny duch. Keď moja sestra pred rokom zomrela, prijala som jej dcérku do svojho domu. To úbohé dieťa som ľutovala. Tiež som nemala mnoho voľného miesta, ale dala som ešte jedno lôžko do veľkej komory, kde spávajú obe dievčatá, ktoré pracujú v hostinci. Vtedy sa stalo niečo mimoriadne. Keď to dieťa v prvý večer išlo s dievčatami spať, zložilo si ruky a modlilo sa jediným textom, čo vedelo spamäti ,Srdce čisté stvor mi, ó, Bože, a obnov vo mne ducha pevného!'(Žalm 51, 12)

Môžete si domyslieť, že sa jej obe dievčatá začali chichotať a posmievať. Ale malá si z toho nič nerobila. Zaspala. A v nasledujúce ráno sa pomodlila slovami svojho známeho verša znova. Opätovne sa obe z toho posmievali. Keď sa však malá večer znova modlila a jedno z dievčat sa začalo posmievať, povedalo druhé vážne:

,Ty, to dieťa má pravdu. To je to, čo nám chýba čisté srdce. O, Bože, to mi chýba. Pomodlím sa s ňou!’

A naozaj, dievča sa modlilo tiež: ,Srdce čisté stvor mi, ó, Bože, a obnov vo mne ducha pevného!’

Po troch dňoch sa modlila aj tá druhá o Ducha Svätého. A vy to viete, pán farár, lepšie ako ja, že keď niekto o Ducha Svätého prosí, On potom príde. Chcem len stručne poznamenať: moje dievčatá sa celkom zmenili.

,Čo sa to stalo, že ste teraz také iné?’ pýtala som sa. Vyrozprávali mi všetko a zdôraznili: ,Ak tu v dome bude vládnuť taký ľahkovážny duch, tak odchádzame.’

Nuž, vydesila som sa. Mali pravdu. Vtedy som sa začala aj ja tajne modlievať. A teraz je u nás všetko iné. Môj manžel má s nami každé ráno pobožnosť. Kde kedysi rozhodoval zlý duch, vládne teraz nový Boží Duch a to všetko sa uskutočnilo vďaka tomuto dieťaťu.”

Farár pozorne počúval.

„Milá pani,” povedal hlboko dojatý, „to dieťa konfirmované bude!”