Vzal Ho aj Simeon na ramená, chválil Boha a povedal: Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie. L 2, 28

Simeon je starý, vidí pred sebou smrť, ba cíti ju na celom svojom tele, vo všetkých údoch, ako sa zo dňa na deň vždy viac približuje; veď tak sa starí ľudia každým dňom strácajú.

Ale to ho neznepokojuje, želá si, aby sa to čím skôr stalo, nebojí sa a netrápi, že zomrie, ale práve naopak, smrť mu je vítaná, lebo videl Spasiteľa; inak by človek nemohol nájsť radosť a pokojné srdce pri myšlienke na smrť.

Na to chcel zbožný Simeon upozorniť každého a chcel nás priviesť k tomu, aby sme museli vyznať, že potrebujeme Spasiteľa, aby sme Ho prijali, Spasiteľa, ktorého sme si my nevybásnili, ale ktorého ustanovil sám Boh. Lebo v tejto veci sa nesmieme klamať: je nutné, aby sme dostali pomoc. Veď preto je tu to malé Dieťa. Boh, nebeský Otec, Ho sám vystrojil, aby nám pomohlo. Kto má tohto Spasiteľa, toto Božie spasenie, ten môže mať tichosť a pokoj v srdci.

Ale záleží na tom, aby sme s týmto milým starcom Simeonom otvorili oči, aby sme videli toto Dieťa, vzali Ho do náručia s vrúcnou láskou srdca, aby sme na Ňom zakladali svoju radosť, dôveru, potešenie. Lebo ak sme si v srdci istí a pevní, že toto Dieťa je Boží Spasiteľ, vyplýva z toho, že budeme spokojní a že sa nebudeme báť ani hriechu a smrti, lebo proti týmto veciam máme Spasiteľa.