1. Veríme a vyznávame, že kanonické spisy svätých prorokov a apoštolov oboch zákonov, sú skutočným slovom samotného Boha a že majú dostatočnú hodnovernosť nie z ľudí, ale v sebe samých. Lebo Boh sám prehovoril k otcom, prorokom a apoštolom a až dosiaľ hovorí k nám skrze sväté Písma.

2. A v tomto svätom Písme nachádza obecná kresťanská cirkev najplnšie vyložené, všetko to, čo sa vzťahuje ako na spasiteľnú vieru, tak na správne riadenie Bohu ľúbeho života. Z tej príčiny Boh zreteľne prikázal, aby sa k nemu – nič nepridávalo ani neodoberalo!

Nesmiete pridať nič k tomu, čo vám dnes prikazujem, ani z toho ubrať, ale budete zachovávať príkazy Hospodina, vášho Boha, ktoré vám dávam. Dt 4:2

Tak teda veríme, že z týchto Písem je treba, čerpať pravú múdrosť a zbožnosť, ako i nápravu a spravovanie cirkvi a poučenie pre všetky povinnosti zbožného života, konečne dokázanie článkov viery a zavrhnutie, alebo vyvrátenie všetkých bludov, ale tiež všetky napomenutia, ako hovorí apoštol:

Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, 2Tim 3:16

A opäť: – Toto tí píšem — hovorí k Timoteovi apoštol — aby si vedel, ako sa treba správať v dome Božom (2 Tim. 3, 14).

A ten samý hovorí zase k Tesalonickým: Keď ste od nás prevzali slovo Božie, prijali ste ho nie ako slovo ľudské, ale ako, slovo Božie, ktorým tiež v pravde je (1. Tes. 2, 13).

Lebo sám Pán v evanjeliu riekol: Veď nehovoríte vy, ale hovorí vo vás Duch vášho Otca (Mat. 10, 20). Kto poslúcha vás, poslúcha mňa. Kto s vami pohŕda, so mnou pohŕdá (Lk 10,16; Ján 13. 20).

3. Keď potom dnes toto slovo Božie v cirkvi riadne povolaní kazatelia zvestujú: veríme, že zvestuje sa vlastné slovo Boha a veriaci ho prijímajú, a nie je treba iné slovo Božie ani vymýšľať, ani z neba očakávať; a zrejmeje treba dávať pozor na zvestované slovo a nie na duchovného pastiera, ktorý ho zvestuje, ktorý i keď by bol zlý a hriešny, predsa slovo Božie ničmenej zostáva pravé a dobré.

4. A nemyslíme, žeby toto zovňajšie kázanie preto sa malo považovať za neužitočné, lebo vyučovanie v pravom náboženstve závisí od vnútorného osvietenia Ducha svätého, ako je napísané : Nebudú učiť viac jeden každý blížneho svojho. Všetci zaiste znať ma budú (Jer. 31, 34).

A inde: …tak ani ten kto sadí, ani ten, kto zalieva, nie je nič, ale Boh, ktorý dáva vzrast (1. Kor. 3, 7).

Lebo, ačkoľvek nikto nemôže prísť ku mne, leda keď ho pritiahne Otec (Ján 6, 44) a Duch svätý vnútorne ho osvieti: predsa však vieme, že Boh, áno, chce, aby Jeho slovo bolo i verejne zvestované, žeby Boh bol mohol skrze Ducha svätého, alebo službu anjela poučiť Kornélia, i bez práce apoštola Petra: predsa však odkazuje tohoto na Petra, o ktorom anjel hovorí: Tento povie ti, čo by si mal činiť (Sk. 10, 6).

Lebo totiž ten, ktorý z vnútra osvecuje, darujúc ľuďom Ducha svätého, ten samý nariadil svojim učeníkom hovoriac: Choďte po celom svete, kážte evanjelium celému stvoreniu (Mk. 16,15).

S tej príčiny kázal apoštol Pavol vo Filipis predavačke purpuru Lýdii Slovo zvonku, z vnútra však Pán otvoril onej žene srdce (Sk. 16. 14). Ten samý Pavol po krásnom myšlienkovom postupe uzatvára: Tedy viera je z počúvania, počúvanie potom skrze slovo Božie (Rím. 10, 17).

Uznávame však pritom, že Boh môže ľudí osvietiť tiež bez vonkajšej služby, ktorých chce a kedy chce: to je v jeho moci. My však hovoríme o bežnom, obvyklom spôsobe vyučovania ľudí, ako to nám dal Boh ako v prikázaní, tak i v príklade.

5. Odmietame preto všetky kacírstva Artemona, manichejcov a valentiánov, Cérdona a marcionitov, ktorí zapierali pôvod Písma svätého: buď niektoré z nich neprijali, buď zfalšovali a porušili.

6. Pritom ovšem netajíme, že niektoré knihy Starého zákona starí prehlásili za apokryfy, iní za cirkevné, lebo i keď chceli, aby v cirkvách boly čítané, však nechceli, aby bolo ich použité k utvrdeniu niektorej vieroučnej pravdy. Ako i Augustín v knihe De civitate Dei (O meste Božom, De civitate Dei 18, 38) pripomína, že Knihy kráľovské prinášajú mená a knihy niektorých prorokov, ale pridáva, že tieto nie sú v kánone a že k zbožnosti tie knihy, ktoré máme, nám postačujú.