Mnoho ľudí ovláda Písmo sväté veľmi dobre, ale zostáva to iba v oblasti hlavy. Poznajú verše, poznajú krížové odkazy na tieto verše, no aplikácia Božieho slova do ich života, to je jedna veľká bieda. Je to dané tým, že toto slovo nespadlo do oblasti srdca.

Každý kto bol v biblickom kresťanskom zbore, kde sa ľudia modlia svojimi slovami k Bohu dobre vedia, že drvivá časť kresťanov sa odvoláva v modlitbe na Písmo. Preto často počujete v týchto zboroch modlitby ktoré začínajú takto:

Pane Bože, ty si vo svojom slove povedal… zasľúbil… Tvoje slovo nás poučuje takto… veď Ty ku nám hovoríš v tomto verši toto…

Pre obráteného kresťana, ktorý uveril a začal aplikovať Božie slovo sám na sebe, sa stáva Božie slovo živým, sa stáva pokrmom duše. Veď žalmista napísal:

Rád splním Tvoju vôľu, Bože môj, a Tvoj zákon v hĺbke srdca nosím. Ž 40:9

Zákon, ktorý žalmista nosí v srdci, je Slovo, ktoré Boh dal človeku. On však toto slovo neponecháva iba v oblasti hlavy, ale ho spúšťa dolu do srdca a tam ho uchováva ako vzácny poklad. Toto slovo ho potom formuje a mu radí, v závažných situáciách v jeho živote, aby neskĺzol z cesty spasenia.

Čítať si bibliu je vždy užitočné, ale zvlášť je to lepšie v tom prípade, keď si nielen Písmo čítame, ale sa spolu s ním aj modlíme. Práve modlitba, dokáže človeku Písmo stiahnuť smerom dolu, k srdcu.

Už samotný prístup k Písmu by mal ukazovať na našu bázeň pred Bohom. Pohania hľadajú v Písme senzácie a chcú cez Slovo dokonca Boha obviňovať. No rovnako pristupujú k Písmu aj veriaci, ktorý považujú Bibliu iba za knihu plnú príbehov a nepresností. Spurgeon povedal, že keby neveril v neomylnosť Biblie, nikdy by nevyšiel na kazateľňu! Načo chodiť na kazateľňu, keď Slovu Boha veríme iba spolovice, alebo veríme v toto Slovo, iba ako súhrn poučných príbehov, o ktorých máme pochybnosti, či sa vôbec stali.

Slovo Boha – či je zapísané priamo, alebo bolo povedané pred tým ako sa zapísalo – by malo vzbudiť v človeku bázeň. Pozrime sa na Józua, keď videl, ako oproti nemu stojí nejaký muž.

Keď Józua bol pri Jerichu, začal sa pozorne dívať a videl, že oproti nemu stojí akýsi muž s taseným mečom v ruke. Józua podišiel k nemu a prihovoril sa mu: Patríš k nám, alebo k našim nepriateľom? On odpovedal: Nie; som vodcom voja Hospodinovho; práve teraz som prišiel.

Józue pochopil, že vodca Hospodinov mu chce niečo povedať od Boha. Teda Józue vedel, že bude počuť Slovo Boha z úst nebešťana. Pozrime sa ako Józue zareagoval:

Vtedy Józua padol na tvár k zemi, klaňal sa mu a povedal: Čo chce povedať môj pán svojmu služobníkovi? Joz 5:13-14

Toto bol postoj Józua keď mal počuť Slovo Boha! Ako my pristupujeme k Slovu Boha, ktoré už máme dnes kompletne zapísané v Biblii? Tiež s chvením a trasením otvárame Slovo od Boha, padáme ako podťatí? Pozrite, ako sa Boh pozerá nato, keď ide zvestovať svoje slovo?

Vodca voja Hospodinovho povedal Józuovi: Zobuj si obuv z nôh, lebo miesto, na ktorom stojíš, je sväté. A Józua tak urobil. Joz 5:15

Pre Boha keď zvestuje Svoje Slovo, sa aj zem aj miesto stáva svätým! Rovnako keď Mojžiš stál pri horiacom kríku, z ktorého Boh hovoril, mal si dať dolu obuv, pretože to miesto bolo sväté! Až takto Boh berie vážne svoje slovo. Ale ako vážne berieme Božie Slovo my?

A tu sa dostávame k jadru tohto článku. Čítať Božie slovo je užitočné, ale modliť sa spolu s Božím slovom a nechať sa v srdci ním napĺňať, je ešte lepším krokom. Tu sa presunieme k praktickej časti – ako to robiť? Boh ku nám hovorí cez Bibliu, pretože to je Jeho odkazom pre nás. Používa k tomu Ducha Svätého, aby nám z litery vytiahol život. Vezmime si jednoduchý verš:

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Rim 5:1

Ak tento verš prebehneme, nebudeme mu ani len rozumieť. Ak sa nad ním budeme zamýšľať, prídeme nato, čo obsahuje. Ale až modlitba nám otvorí srdce,skrze Ducha a tento verš na seba aj budeme aplikovať!

Modlitba s Písmom, bude veľmi zvláštna pre ľudí, ktorí vôbec nikdy neaplikovali na sebe Slová Boha. Preto človek, ktorý sa nikdy nemodlil s Písmom v ruke, bude vyzerať ustráchaný. Jeho modlitba bude možno takáto:

Naozaj Pane, máme pokoj s Bohom, skrze vieru v Pána Ježiša Krista? Môžeme byť Pane takto ospravedlnení pred Bohom Otcom? Skrze vieru?

K tomu môže pridať, že jeho cirkev alebo denominácia učí niečo iné. My sa ale bavíme o Slove Boha a tak o ľudskej reči sa tu ani nebudeme v tomto posvätnu baviť.

Toto vyššie – toto akési modlenie – ani nie je modlitba, toto je pochybnosť. Veľa ľudí by sa nejako takto modlilo, pretože by pochybovali o tom, že Božie slovo je absolútna pravda! No inak sa bude modliť kresťan, ktorý je znovuzrodený a dostane sa k tomuto istému veršu. Pozrime sa nato:

Chválime Ťa Bože, pretože nám vo svojom Slove hovoríš, ako sme ospravedlnení. Ďakujeme ti, že si nám dal vieru, pretože je to práve viera v Tvojho Syna, ktorá nás činí spravodlivými pred Tebou. Aké vysoké sú Tvoje cesty Pane, nad tými našimi! Chválime Ťa a velebíme Ťa zato, že si vôbec poslal svojho Syna na tento hriechom skazený svet, medzi týchto vlkov, akými sme my – ľudia. Ďakujeme ti za pokoj, ktorý nám Tvoj Syn vydobyl.

A takto by sme mohli ďalej pokračovať v chválach Boha na tento verš. Nie je to preto, lebo sme sa naučili nejakú modlitbu, ale preto, lebo sme čítali Slovo Boha a aplikovali ho na sebe! Ak Božie slovo poznáme, je to pre nás dobre. Ale ak tento istý verš premodlíme, dostaneme ho tým do srdca, budeme ho nielen poznať, ale sa naň aj spoliehať!

Lebo príde diabol a bude hovoriť – spasenie nie je také jednoduché, musíš vykazovať to alebo tamto, mať skutky, ovocie, nadľudské výkony a potom sa tvoje skutky budú vážiť na váhe a podľa toho obstojíš. Ale my keď máme premodlené toto Slovo tak diablovi povieme – mýliš sa! Je napísané, je povedané! Z viery máme pokoj s Bohom, z viery v Božieho Syna!

Ak tie verše nosíme iba v hlave, diabol nemá veľkú prácu, aby nám ich vyzobal ako havran, aby ich napadol, aby sme pochybovali. Ale ak Božie slovo nosíme v srdci, potom je u nás ukryté, ako v najlepšom trezore. Tak môžeme spolu so žalmistom vyznať – Tvoje slovo som ukryl vo svojom srdci!

Božie slovo je plné právd, zasľúbení, pomoci, ale aj karhania, či varovaní. My ľudia máme radi zasľúbenia a pomoc, ale už neradi počúvame o karhaní a kritike. Ale práve zasľúbenia spolu so sebou nesú aj karhania, alebo výstrahy, aby sme sa im najprv vyhli a až potom si nárokovali na zasľúbenia. Preto ak sa modlíme s Božím slovom, narazíme nielen na to dobré, čo sa nám páči, ale aj na verše ktoré neradi počúvame. No ak sme féroví a vieme sa modliť za verše spásne, musíme sa vedieť rovnako modliť aj s veršami ktoré nás ostro karhajú.

Pán Ježiš veľmi ostro karhá farizejov takto:

Vreteničie plemeno, ako môžete hovoriť dobré, keď sami ste zlí? Lebo z plnosti srdca hovoria ústa. Mt 12:34

Ak sa modlíme spolu s Písmom a ideme verš za veršom, nemôžeme sa tomuto nijako vyhnúť. Povieme si – toto sa nás netýka, to Pán Ježiš napomína niekoho iného. Ale obrátený kresťan sa dá poučiť a chce sa vyvarovať farizejstva a preto predstúpi v modlitbe pred Boha Otca v mene Pána Ježiša Krista takto:

Ó môj Pane drahý. Ako ostro vystupuješ proti farizejom a ako si ja sám uvedomujem, že moje srdce je rovnako zlé, ako bolo ich. Aj moje ústa klamú, podvádzajú, hovoria falošne, zaliečajú sa, ohovárajú blížnych, pritom samého seba chválim do neba! Častokrát sa tento kus hliny, nafukuje až nad tvoj Svätý trón. Odpusť mi Pane a vlož toto do môjho srdca ako výstrahu, pretože moje ústa toto hovoria tak, ako si ma v tomto verši sám odhalil, sťaby odraz v zrkadle – že z plnosti môjho srdca vyteká zlo a špina. Stvor mi srdce čisté, Ó môj Pane, lebo to nie farizejom hovoríš, ale mne samému. Korím sa pred tebou, lebo Ty si Svätý a ja som nečistého srdca a falošných perí človek!

Ak takto a podobne sa budeme modliť spolu s Písmom, samotné Slovo Boha nám bude odhaľovať našu falošnosť a ohavnosť nášho srdca. Tu už nepôjde o to, aby sme to aplikovali na farizejov spred 2000 rokov, ale aby nás toto Slovo, ktoré je aj dnes živé – ostro karhalo! Duch Svätý bude pri nás a pôjdeme hlbšie, ako by sme si mohli myslieť.

Ján zapísal do evanjelia toto:

Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do všetkej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo počuje; a bude vám zvestovať aj budúce veci. Jn 16:13

A opäť by sme sa mohli modliť skrze tento verš, aby sme ho dostali hlboko do srdca, ale my ho chceme iba okrajovo vyložiť. Pán Ježiš odchádza z tohto sveta, no zasľubuje Svätého Ducha, ktorý uvedie učeníkom do pravdy. Ako? Skrze Božie slovo! Duch Svätý bude počuť od Boha slovo a bude ho zvestovať, pritom nebude hovoriť sám od seba. Dnes toto Slovo máme kompletne zaznamenané v Biblii. Dnes Duch Svätý skrze otvorenú bibliu, nám zvestuje rovnaké veci, ako ich zvestoval apoštolom v čase, kedy sa Slovo Boha ešte len zapisovalo, čo sa týka novej zmluvy. Vrátane budúcich vecí, lebo v Písme je veľa vecí, ktoré sa ešte nestali.

A teraz vám ukážem, že modliť sa s Božím slovom môže byť pre mnohých problém. Verš pre ženy, ale aj chlap si bude musieť rovnako toto aplikovať na seba. Tak príde biblická žena k listu Timotejovi a tam číta:

A podobne, aby sa ženy cudne a zdržanlivo ozdobovali slušným odevom, nie umelým účesom a zlatom, perlami alebo drahocenným rúchom… 1Tim 2:9

Ak si žena toto prečíta, jedným uchom to vletí dnu a druhým von. Zachytí sa to v mysli, ale iba okrajovo. Ale teraz je na každej žene, aby sa spolu s Písmom modlila – povedzme takto:

Drahý Pane! Tento verš ma veľmi usvedčuje a aj mám strach sa modliť ho. Lebo dobre viem, že túto modlitbu prijmeš a ja ňou budem viazaná. Ó Môj Bože Svätý, ty vieš, že sa rada ozdobujem šminkami, že si rada maľujem nechty, pery, milujem náušnice. Nemám silu sa tohto vzdať. Ale ty ma tu karháš a chceš, aby som sa modlila s týmto veršom a ja to dávam do tvojich rúk, aby si mi pomohol k tomu, že by som bola ženou čistou pred Tvojou svätou tvárou. Uvedomujem si totiž, že je vo mne pýcha, pretože chcem dobre pred ľuďmi vyzerať, v skrytosti srdca sa mi páči, keď sa muži za mnou obzerajú, potešuje ma to, keď sú ku mne ľudia milí a priateľskí kvôli môjmu výzoru. Pane, ale chcem vziať svoj kríž a nasledovať Ťa a preto dobre viem, že nasledovať Teba znamená – poslúchať Ťa a preto sa prestanem okrášľovať fyzicky, ale sa v tichosti budem zaodievať tak, ako hovorí druhá časť tohto verša:

Ale sa zaodievajte dobrými skutkami, ako sa patrí na ženy, ktoré sa priznávajú k bohabojnosti. 1Tim 2:10

V jednom biblickom zbore, kde ľudia poznali tieto modlitby z Písma, sedeli mladé ženy, ktoré mali šedivé vlasy. Každého to prekvapilo. Dnes si ženy vlasy farbia a tu – 30 ročná žena, sa o vlasy nestarala farebným náterom, iba čo aby ich mala pekne umyté a očesané. Dnes je takýto prístup fanatizmom nielen pre svet, ale aj pre väčšinu kresťanov. Ale toto hovorí Božie slovo a keď sa ho tie ženy modlili, tak ich Boží Duch usvedčoval, až napokon sa poddali. A aké ovocie Ducha zato potom zožali, to by vedeli rozprávať ich srdcia.

A príde povedzme iný verš, ktorý sa chceme modliť:

Nijaké mrzké slovo nech vám nevychádza z úst, ale len dobré, aby budovalo, kde treba, a poslucháčom prinášalo požehnanie. Ef 4:29

Aj tu príde modlitba, aby sme hovorili vľúdne, rozumne v Kristovi s vierou a ponaučením. Ale vždy za tým musí byť jedno – porúčať to Bohu, lebo my sami sme slabí, aby sme niečo zmohli. Veď náš Pán hovorí:

Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť. Jn 15:5

Bez Krista sme slabí – nič nedokážeme.

A tak Peter nám píše:

Ale ak aj trpíte pre spravodlivosť, blahoslavení ste. Nebojte sa ich ani sa neľakajte. 1Pt 3:14

A tu sa musíme modliť akí sme slabí, ako sa poddáme hneď svetu, keď nariadi nejakú bezbožnosť a my skôr zaprieme Krista, akoby sme sa mali postaviť za Neho. Dnes kresťania trpia na východe a potešujú sa týmito veršami. Modlia sa – ďakujeme ti Pane, že si nás povolal k sebe a že aj keď trpíme, my nezúfame, pretože ty nás potešuješ tým, že sme blahoslavení. Preto sa neľakáme ani nebojíme, lebo sa spoliehame na Teba a Tvoje slovo, ktoré je tak živé a mocné. Posilňuj nás svojim Duchom, nedaj nám zaprieť Teba Kráľa Kráľov, daj nám silu svedčiť.

My na západe počujeme ako sa niekto posmieva z viery a mlčíme. Lebo tieto verše nemáme premodlené a nemajú miesto v našom srdci. Myslíme si, že nám nemusia dokonca patriť, že to si necháme na čas, keby sme boli pre vieru prenasledovaní. Ale utrpenie Kresťana je vždy, keď verejne vyzná svoju vieru. A preto sa nemodliť aj za takéto verše k Pánovi, aby nás posilňoval svojim Duchom, je veľká chyba.

Toto bol krátky úvod a snáď aj návod, že Božie slovo spolu s modlitbou je ešte mocnejšie, ako keď sa len číta. Biblický kresťania sa dokážu modliť týmto spôsobom, pritom nič nie je na tom ťažkého. Je potrebné vzývať Ducha Svätého, aby nám odkryl verše z Písma a aby nám otvoril ústa a srdce, kde by sme premodlené Slovo uchovali.

Boh ku nám hovorí skrze svoje Slovo a jeho najsilnejším Slovom, bol vlastný Syn, Ježiš Kristus. A Slovo sa telom stalo. Slovo nášho Pána je mocné a veľmi silné. Spomeňme si na ženu, ktorá mala krvotok niekoľko rokov, ako sa Pána iba dotkla:

Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! Lk 8:46-48

Z tohto krátkeho príbehu, máme nekonečnú studnicu modlitieb, kde iba jedným dotykom, nás môže Pán uzdraviť a to nielen na tele, ale hlavne na duši. Ak padneme pred Ním na kolená a vyznáme, čo nás trápi a sužuje, On je verný nielen k tejto žene, ale aj k nám. A keď budeme hlbšie a hlbšie o tejto veci rozjímať, tak prídeme k tomu, že v tomto malom príbehu je skryté celé evanjelium. Ako sa dotkneme Pána, alebo sa On dotkne nás, alebo z blata si urobí hmotu, ktorá nám vráti zrak, budeme vidieť, budeme slobodní od hriechu. Tu nám Božie slovo ukazuje aj na duchovnú časť a to – ako Božím dotykom je možné získať spásu a vykúpenie. Tvoja viera ťa uzdravila milý čitateľ, ak veríš Bohu a jeho Slovu a modlíš sa cez toto Slovo.

Choď v pokoji…

Amen….