Keď sa Ježiš narodil v judskom Betleheme za čias kráľa Herodesa, ajhľa, mudrci od východu prišli do Jeruzalema a pýtali sa: Kde je ten narodený kráľ židovský? Videli sme totiž Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu pokloniť. Keď to počul kráľ Herodes, predesil sa a s ním celý Jeruzalem. Zhromaždil všetkých veľkňazov a zákonníkov ľudu a vypytoval sa ich, kde sa má narodiť Mesiáš. Odpovedali mu: v judskom Betleheme, lebo tak píše prorok: A ty, Betlehem, judská zem, nijako nie si najmenší medzi vývodiacimi mestami judskými, lebo z teba vyjde vodca, ktorý bude pásť môj ľud izraelský. Nato Herodes sa ich povypytoval na čas, kedy sa zjavila hviezda. A keď ich posielal do Betlehema, povedal: Choďte, dôkladne sa prezvedajte o tom dieťatku; a keď Ho nájdete, oznámte mi, aby som aj ja šiel a poklonil sa Mu. Oni vypočuli kráľa a odišli. A hľa, hviezda, ktorú videli na východe, šla pred nimi, až sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťatko. Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. A keď sa im vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny. Mt 2:1-12

Zjavenie Pána…

Len v rýchlosti si prebehnime dlhší text pred nami. Tento sviatok v cirkvi sa volal – Epiphania – Zjavenie Pána. Pán sa tu zjavuje verejne svetu. Neskôr sa tento sviatok začal nazývať aj sviatok troch kráľov, alebo troch mudrcov. My samozrejme nevieme koľko tých mudrcov bolo! Niekto vydedukoval z príbehu, že boli traja, lebo priniesli tri dary. Ale Písmo nehovorí koľko tých mudrcov bolo skutočne. Mohli byť najmenej dvaja a najviac – nevieme.

Ale tu sa nejdeme zaoberať počtom. Pozrime sa najprv, kam títo mudrci išli potom, ako ich hviezda priviedla do Izraela. Do Jeruzalema! Vedeli že sa narodí Kráľ – Vykupiteľ, azda to vedeli z čias, kedy bol Izrael v zajatí a ich predkovia sa stretli s Izraelskými proroctvami o Mesiášovi. Boh týmto mudrcom zapaľuje hviezdu, za ktorou idú a dá im vnuknutie, že tá hviezda ukazuje na narodeného Mesiáša. Oni neváhajú, berú všetko potrebné na cestu a niekoľko týždňov, ba aj mesiacov, sa trmácajú pešo za hviezdou, ktorá svieti na východe. Hviezda sa im pred Izraelom ale stráca a oni tak idú do Jeruzalema!

Ako vieme že im hviezda zhasla? Nevideli ju, keď išli k Jeruzalemu! Až potom keď vyšli z Jeruzalema, opäť ju zbadali a vtedy ich priviedla priamo do Betlehema. Ak by ju videli pred príchodom do Jeruzalema, že svieti nad Betlehemom, načo by sa tárali do hlavného mesta? Išli by priamo do Betlehema. Ale Boh túto hviezdu schoval a oni zostali načas v tme.

Toto je varovanie pre naše zmysly. My svojimi zmyslami pozeráme, počúvame, hmatáme, ochutnávame, a podľa toho posudzujeme. Títo mudrci stratili hviezdu z dohľadu a preto im zmysly jasne nahovárali kam ísť. Keďže prišiel Mesiáš, Kráľ sveta – bude v hlavnom meste Izraela, určite v kráľovskom paláci!

Pamätáme na Samuela, keď išiel vybrať budúceho kráľa. Ako si myslel, že kráľom bude ten mocný junák, alebo tamten a Boh priviedol mladučkého tinedžera Dávida, s píšťaľou v ruke, detskú veselú kopu a Boh Samuelovi povedal – Tento bude kráľom!

A takto isto idú aj mudrci do Jeruzalema. Stratili svetlo a preto logicky uvažujú podľa pravidiel tohto sveta – Mesiáš sa narodil v drahej izbe kráľovského paláca! Každý jeden človek by takto isto uvažoval ako oni. Hviezda niekam zmizla, no sme v Izraeli. Kam teda máme ísť? Do hlavného mesta – to dá rozum!

Samozrejme návšteva takýchto významných hostí, nedala v Jeruzaleme dlho čakať na odozvu. Niektorí vykladači sa domnievajú, že títo mudrci mali veľa koní, tiav, sluhov a preto vznikol taký zmätok v hlavnom meste. Ak by prišli nejakí nenápadní traja mudrci na troch ťavách, nikto by si ich nevšimol – Jeruzalem nebolo mesto tiché, tam bolo veľa ruchu a bola to križovatka medzi Afrikou, Európou a Áziou. Aj preto Boh vystaval tu svoj chrám, aby pocestní, ktorí prechádzali Jeruzalemom sťaby križovatkou troch kontinentov, mohli spoznať pravého Boha!

Podľa všetkého sa Jeruzalem celý zatriasol, keď títo mudrci do tohto mesta prišli. Každý videl ich bohatstvo, ich parádu, ich sluhov a počet koní a tiav. Inak by sa s nimi nikto neunúval. Veď obyčajných pocestných bolo v tomto meste ako šafranu. A tak niekto povedal samotnému kráľovi Herodesovi, že sem prišli nejakí boháči s veľkou družinou. A Herodes si ich dal zavolať. Z tohto musíme usúdiť, že nešlo o nejakú bezvýznamnú návštevu, keď si ich sám kráľ všimol. A oni v pravde povedali, že cestujú niekoľko mesiacov, lebo videli hviezdu nad Izraelom, lebo sa tu narodil Mesiáš – Kráľ!

Všimnime si odozvu! Predesil sa celý Jeruzalem! Ono by to malo byť opačne – zaradoval sa celý Jeruzalem. Konečne prišiel Mesiáš, poďme ho hľadať, ktorý to je a radujme sa, lebo prišiel vykupiteľ! Toto isté sa dnes týka cirkví. Keby dnes niekto povedal – prišiel Kristus v druhom príchode, čo by robili pastori, kňazi, biskupi, čo by robil pápež? To isté čo urobili ľudia v Jeruzaleme – predesili by sa! Príchod Boha na svet, vyplavuje špinu a hriechy na povrch.

Herodes sa musel triasť strachom a v srdci mu znelo – narodil sa kráľ – to znamená – ja už nebudem kráľom – moje kráľovstvo je ohrozené? Izraeliti ma vyženú a dosadia si svojho kráľa! Takto nejako premýšľa sebecké srdce a aj preto neskôr prichádza rozkaz, pobiť všetkých chlapcov od dvoch rokov dolu.

Ale čo duchovní tej doby? Počujú zvláštnu vec, že Boh posiela hviezdu, lebo sa narodil Mesiáš. Poznajú Písma a poznajú ich dobre. Vedia, že Mesiáš sa má narodiť v Betleheme. Ale čo urobia? Idú spolu s týmito mudrcmi do Betlehema sa presvedčiť, že sa narodil Vykupiteľ? Ani omylom! To isté by sa stalo dnes. Keby niekto priniesol zvesť, že Kristus sa vrátil a teraz prechádza Butánom na východe, kto by do Butánu išiel? Každý by nad tým mávol rukou a povedal by – to je kačica! Veď druhý príchod Pána by narušil chod a záležitosti našej cirkvi! Nikto by nemal záujem letieť do Butánu. Veď zasadá rada OSN, tam je pozvaný pápež, tam majú hľadieť naše oči a nie do nejakého zapadákova.

Títo znalci Písma sa ani len nepresvedčili, čo to mudrci hovoria a nechali ich, aby odišli. Herodes bol dôslednejší ako znalci Písma, lebo tí nad tým mávli iba rukou, ale Herodes uveril, že Mesiáš je na svete a preto dal zavraždiť toľko malých detí! Keby Herodes rovnako nad tým mávol rukou, nebol by vykonal také jatky.

Keď Mudrci vychádzajú z Jeruzalema – opäť vidia hviezdu, ktorá ich vedie do Betlehema. Radujú sa dvojakou radosťou. Počuli znalcov písma, že Mesiáš sa narodí v Betleheme a hľa – ide pred nimi opäť tá istá hviezda, ktorá sa nad Betlehemom naozaj zastavila. Proroctvo nie je vymyslené, je to všetko pravda!

A tu čítame verš: I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu.

Mnohí ľudia si myslia, že mudrci prišli krátko po tom, ako tam pred nimi boli pastieri. Preto aj betlehemy sa robia tak, že sú tam pastieri spolu s mudrcmi a klaňajú sa dieťatku. Ale my tu čítame, že mudrci vošli do domu! Mária a Jozef už dávno neboli v maštali. Už dávno skončilo sčítanie ľudu, všetci odtiahli a Betlehem zostal prázdny. Tam si Jozef najal dom a bývali tam počas prvých mesiacov po narodení Ježiša.

Niektorí vykladači celkom logicky hovoria, že mudrci mohli prísť za Ježišom v čase, keď ešte nedovŕšil dva roky. Teda Ježiš mohol mať niekoľko mesiacov, ale mohol mať už vyše roka! Keď sa totiž Herodes vypytoval mudrcov na ich cestu, im táto cesta mohla trvať niekoľko mesiacov, ba aj celý jeden rok. Herodes si vypočítal, že to dieťa dnes môže mať vyše roka a preto dal pre istotu zabiť, všetkých chlapcov tejto oblasti od dvoch rokov dolu. Keby Ježiš mal niekoľko týždňov, Herodes by dal zabiť deti od roka dolu. Ale on dáva zabiť deti od dvoch rokov dolu.

No nechajme tieto úvahy, ktoré majú v sebe aj logiku, ale nie sú podstatné pre našu spásu. Mudrci keď uvidia dieťatko, klaňajú sa mu až tak, že padajú na svoje tváre. Toto je viera! Uverili čo im Boh zjavil, išli pešo mnoho mnoho kilometrov, mnoho dní a našli Spasiteľa ako dieťa a padajú na tvár. Je to celé pravda a oni nepodstúpili túto cestu zbytočne.

Toľko poučení je v tomto príbehu – ako hľadať Spasiteľa, vytrvalo, aj niekoľko mesiacov, ako hľadieť na svetlo, ktoré nás k Nemu vedie skrze Písmo. Padnúť pred ním na tvár a kolená a vyznávať – Pán Môj a Boh Môj. Nepozerať kde sa narodil, v akom prostredí sa nachádza, lebo ten Jozefov dom bol zaiste skromným príbytkom. Nehľadieť na naše zmysly, ale počúvať Slovo Boha, aby sme nehľadali spásu v bohatstve a sláve, aby sme sa nedali pomýliť bohatstvom a parádou v zboroch a cirkvách, ako sa pomýlili mudrci, keď najprv vošli do Jeruzalema a tam hľadali Mesiáša.

Mudrci mu otvorili tri dary a my spolu s ním, sme vlastníkmi týchto darov, z viery.

Dal by sa rozobrať verš za veršom, lebo tento text obsahuje veľa bohatstva v sebe. Ale aj takýto pohľad z výšky, by mal naplniť naše srdcia úžasom, ako Boh predivne koná.

Ďakujeme ti Pane náš, že si skryl veľké veci a divy pred mocnými a odokryl si ich maličkým. Keď sa narodí významné dieťa v kráľovskej rodine, je okolo toho plno parády a pompéznosti, ale Ty si ukryl narodenie Tvorcu sveta a vesmíru tak dokonale, že ani znalci zákona neobjavili div, ktorý sa stal pred ich dverami. Takto ukrývaš Spasiteľa pred týmto mocným svetom, ktorý pozerá zmyslami a zmyslami aj posudzuje. Kristus je aj dnes skrytý pred zrakmi ľudí, zahmlený, zahádzaný falošnými vierami, filozofiami, názormi sveta. Ale Ty si Bože nás maličkých a slabých, priviedol k tomuto dieťaťu, ktoré držalo celý vesmír pohromade napriek tomu, že bolo pre naše zmysly také slabé.

Chválime Ťa Bože náš, v mene nášho Pána Ježiša Krista… Amen….