Môže mať kresťan istotu spasenia? Môže sa potešovať tým, že na konci života ide do neba? Táto téma je tu vďaka jednej kresťanke, ktorá prešla obrátením ako dospelá, išla najprv do rímskej cirkvi, uverila v Božie slovo a stala sa kresťankou a pripojila sa ku kresťanom. No téma – istota spasenia – s tým sa ešte nestretla a nie je sama. Veľa ľudí je prekvapených keď sa povie – istota spasenia alebo inak – istota, že po smrti človek bude v nebeskej vlasti.

V prvom rade je potrebné povedať, že istota spasenia nie je možná bez viery. Pavol keď píše, aby sme dobehli beh, tak nehovorí o behu skutkov. Pavol hovorí o behu viery:

Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. 2Tim 4:7

Zachovať pravú kresťanskú vieru, položenú na Slove Boha, to bol cieľ Pavla a to aj dobre vedel, že bez viery nie je možné sa páčiť Bohu. Aj keď k tejto téme existuje jasné biblické učenie, ktoré je založené na Božom vyvolení, obrátení, viere, zachovaniu vyvolených – tieto veci budú neskôr podrobne vysvetlené. Tu sa skôr chcem zamerať na ten najjednoduchší model – istota z Božieho slova.

Ako som sa tak modlil na touto vecou v zbore, nad bibliou v ruke, padli mi oči na verše z listu Rimanom. Tam sa píše o viere Abraháma. Pavol chváli vieru Abraháma a k tomu dodáva:

O zasľúbení Božom (Abrahám) nezapochyboval v nevere, ale utvrdil sa vo viere, vzdával Bohu slávu a pevne bol presvedčený, že Ten (Boh), kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť. Rim 4:20-21

Toto som si vybral ako pilotný verš. Každý kresťan musí prejsť obdobím, kedy slová Boha zapísané v biblii, sa mu udomácnia v srdci a uverí pevne a neomylne. Na počiatku je to len čítanie Písma, potom viera rozumová, až potom prichádza viera, ktorá sa zapíše v srdci a tou už sotva kto môže pohnúť.

Abrahám nemal Písmo, ale počul Boha hovoriť priamo  – mal tak Božie slovo.  Jemu dal Boh zasľúbenia, že bude mať potomstvo zo syna a tohto potomstva bude nezmerne veľa. A tu je jadro toho všetkého. Abrahám uveril tomu, čo mu Boh povedal! Uveril to nielen rozumovo – že je to jedna z alternatív a možno to Boh vykoná – ale uveril v srdci. Túto vieru mu Boh počítal za spravodlivosť!

Veď čo hovorí Písmo? Abrahám uveril a počítalo sa mu to za spravodlivosť. Rim 4:3

A tu ho Pavol chváli za jeho vieru. Abrahám nezapochyboval o Božom sľube!

Ako sme na to my – kresťania? Veríme Bohu a Jeho Slovu? Bezvýhradne ako Abrahám? O tomto je totiž istota spasenia. Nie na nás stojí spasenie, nie na nás stojí istota spásy, ale celé to stojí na Bohu. My vo svojej spáse nemáme nič, čím by sme Boha utešili, ale celá spása stojí na Slove, ktoré nám Boh dal. Veríme tomuto slovu? Bezvýhradne dôverujeme Hospodinovi?

Pozrime sa na zasľúbenia, ktoré nám Boh dáva a podľa toho zistíme, či Bohu dôverujeme a to až tak, že sa spoliehame výhradne Len a Len na Neho.

Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. Mk 16:16

Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený. Toto je jedným z najjasnejších zasľúbení, ktoré kresťania dostali. Ak si uveril – budeš spasený. To hovorí Boh smerom k nám. Ako je to možné, že kresťania si neprisvojili túto pravdu za svoju? Niektoré cirkvi dokonca majú vo svojich učeniach takú vec, že nikto si nemôže byť spasením istý, že ide o pýchu a povýšenectvo. Viete ale čo toto znamená? Že človek nemá vieru! Potom na takého kresťana nemôže platiť to čo o Abrahámovi:

O zasľúbení Božom (Abrahám) nezapochyboval v nevere, ale utvrdil sa vo viere, vzdával Bohu slávu a pevne bol presvedčený, že Ten (Boh), kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť. Rim 4:20-21

Abrahám uveril v Božie zasľúbenie a aplikoval ho na seba. My sme dostali rovnaké Božie zasľúbenia a nie jedno,  ale my hovoríme – kto by takto veril, ten je plný pýchy! Je to presne naopak, ako to hovorí Božie slovo!

Boh od nás požaduje vieru. Vieru v Jeho Syna, ale aj vieru v Jeho slovo, v jeho hrozby, ale aj v Jeho zasľúbenia. A práve v momente, kedy mi pochybujeme o Slovách ktoré nám Boh v Písme zanechal – dopúšťame sa nevery a je to aj vidno v našom kresťanskom živote. Boh práve to, že Abrahám uveril v Jeho slovo – mu počítal za spravodlivosť. Pozrime sa nato:

Abrahám bol pevne presvedčený, že Ten (Boh), kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť. Preto sa mu to počítalo za spravodlivosť. Rim 4:21-22

Teraz si položte otázku: čo vám bude Boh počítať za spravodlivosť? Mnohí povedia, že konajú skutky, že konajú mnohé veci pre Pána. Boh ale nehľadá ľudí s veľkými skutkami. Všimnite si to prosím v Písme! Ježiš ak niečo chváli, tak je to viera v Boha. Farizejom nechváli ich pobožnosti, ich modlenie sa na ulici, ani nikoho iného. Jediné nad čím vie Ježiš žasnúť je viera – to je jediná pochvala, ktorú Ježiš udeľuje. A tiež aj keď niekoho vylieči tak mu nehovorí, že je dobré že prišiel, ale že uveril. Preto Ježiš často dokončuje – tvoja viera ťa uzdravila.

A Pavol toto veľmi dobre vie, že neexistuje človek pod slnkom, na ktorého by mohol ukázať a povedať – tvoje skutky sú obdivuhodné! Tak aj na Abraháma keď Pavol ukazuje tak hovorí:

Lebo ak Abrahám bol ospravedlnený zo skutkov, má sa čím chváliť, ale nie pred Bohom. Rim 4:2

Pred Bohom sa NIKTO nemôže chváliť svojim životom a svojimi výkonmi! Ľudia ak sa chvália skutkami, tak to robia sami pred sebou – ľudia sa pýšia pred ľuďmi. Ale pred Bohom, ani jeden náš skutok nemá cenu (okrem jedného opísaného nižši). Abrahám sa môže chváliť len vierou, a nie výkonom. Je pravda, ako píše Jakub, že skutky vychádzajú z viery. No väčšina kresťanov dáva skutky pred vieru, alebo prekrýva vieru. A predsa Boh jeden skutok berie ako skutok dobrý – pozrime sa že ktorý:

Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho (Ježiša), ktorého On (Boh) poslal. Jn 6:29

Vidíme to jasne? Jediný skutok ktorý Ježiš chváli, je viera v Boha, ktorý poslal Jeho – Ježiša na svet.

Pozrime na iné zasľúbenie a porovnajme si ho, či mu veríme. Sám Boh nám ho dal a je na nás, aby sme ho aplikovali na seba:

A tak ospravedlnení z viery máme pokoj s Bohom skrze svojho Pána Ježiša Krista. Rim 5:1

Ospravedlnení sú tí, ktorým Boh zmazal dlžobný úpis, prijal ich za Synov, obliekol ich do svätého rúcha a stará sa o ich posväcovanie. Ako ty môžeš byť ospravedlnený a povedať to isté čo Pavol? Jedine tak, že uveríš Božiemu zasľúbeniu! Aké je to zasľúbenia? Z viery v Ježiša Krista, máme pokoj s Bohom Otcom. To je celé.

Abrahám by toto prijal za vieru a všade by sa chválil, že má istotu spásy, lebo verí zo srdca Bohu, ktorý dal takéto zasľúbenie. Rovnako obrátený kresťan sa chváli týmito veršami a hovorí, že má istotu spásy. No človek, ktorý neverí v tieto zasľúbenia, nemá vieru v Krista a nemá ani istotu spasenia. Lebo na neho platí verš o Abrahámovi ktorý by znel opačne asi takto:

O zasľúbení Božom pochybujem, nie som utvrdený v takejto viere, tým pádom nevzdávam Bohu slávu a nie som pevne presvedčený, že Ten (Boh), kto dal zasľúbenie, môže ho aj uskutočniť. Rim 4:20-21

Boh za nás zomrel a dokázal nám lásku v čase, kedy sme my ešte neverili. Ja som uveril až v 36 rokoch. No Kristus za mňa dávno zomrel a dokazoval mi lásku aj v čase, kedy som kresťanom ešte nebol. Keď si rekapitulujem život, tak vidím, ako ma Boh zázračne viedol a chránil ešte v čase, kedy som bol pohanom. No akonáhle som uveril – o čo väčšiu istotu z Božej záchrany musím mať teraz, keď už nie som na strane nepriateľstva proti Bohu, ale som Božím vyznávačom?

Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. O čo skorej budeme teda zachránení od hnevu skrze Neho, keď sme teraz ospravedlnení Jeho krvou?! Rim 5:8-9

Neveriť v Božie zasľúbenia je ťažký hriech. Je to vzbura a jasná nevera. Napriek tomu, že by som chodil na všetky možné pobožnosti aj 10 hodín každým dňom – Boh mi tieto skutky nepočíta, pretože nemám prvý a hlavný skutok – veriť v Toho, ktorého Boh poslal – to jest – Krista a neveril by som v zasľúbenia, ktoré mi Boh cez svoje Slovo dal.

Tu si musíme položiť otázku. Ako chce byť kresťan spasený, keď neverí v Božie zasľúbenia a Boh zase neprijíma skutky kresťana k spáse?

Niekto predstúpi pred Boží súd a bude vykazovať svoje životné námahy pre zbor, ako sa modlil, koľko kľačal na kolenách, ale Boh mu povie, že toto ho nezaujíma. Bude od neho chcieť vieru, bude od neho chcieť ten jediný skutok – vieru. Čo mu tento človek ukáže? Skutky Boh už neprijme. Teraz mu má ukázať vieru. Ale akú?

Boh sa ho opýta – veril si čo som zapísal vo svojom slove? Vieš prečo si dnes tu na súde? Pretože kresťania tu nie sú, iba pohania a neverci, ktorí sa tvárili ako veriaci. A on sa poobzerá a bude sa diviť, že tu naozaj nie je ani jeden kresťan. Bude sa pýtať – prečo tu kresťania nie sú. A Boh mu povie – lebo som im dal zasľúbenie:

Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život (prítomný čas) a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Jn 5:24

Nejde na súd…

Boh mu povie – vidíš čo som napísal – kto počúval čo hovorím, zachovával to v srdci a veril v toto slovo ktoré hovorilo o Božom Synovi – vôbec nejde na súd, ale rovno prechádza zo smrti do večného života.

A ten človek si povie, že to nie je možné, že on takýto verš nikdy ani len nevidel a keby ho aj bol videl, chýbala by mu Abrahámová viera – viera ktorá pevne verila v Božie sľuby. On veril v učenie ktoré vymysleli ľudia, rôzne pobožnosti a výkony, ale absolútne neveril v Slovo Boha!

Môže mať teda kresťan istotu že pôjde po smrti k svojmu Pánovi? Samozrejme že áno. Iba jednu podmienku Boh ustanovil – vieru.

Proti tomuto sa niektorí oháňajú, že ak človek verí že je spasený, už nič nemusí konať. Ono je to presne opačne. Človek nedokáže dosť ďakovať Bohu, keď zistí, že je Božím dieťaťom, že Boh ho v tom utvrdil.

A ten istý Duch spolu s naším duchom osvedčuje, že sme Božie deti. Rim 8:16

Vedieť že ste Božie dieťa, je dar nad všetky dary. Mnohí ľudia túžia po osobných zjaveniach, kde by im Boh potvrdil vieru. V takom prípade ide o neveru, lebo Boh všetky zasľúbenia zapísal do svojho Slova. Veď Pán povedal, že aj keby neviem kto mal aké zjavenia, ale by neveril v zákon a prorokov – čo prestavovalo napísané Slovo Boha v starej zmluve – nič mu to neosoží.

Pavol napísal:

Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Rim 10:9

Tu je ďalšie zasľúbenie. Vyznať ústami a uveriť srdcom. Ľudia tu majú dosť veľký problém – vyznať ústami Pána problém nie je. Ale uveriť srdcom. Čo to znamená? Uveriť v zástupnosť Krista za nás, zato čo pre nás vykonal a všetko to mať uchované v srdci – nie iba v hlave.

Ale ak sa modlíš s Písmom a často by si sa modlil zato, aby ti Boh otvoril srdce, aby si prijal Ježiša do svojho života, do svojho domu, do svojich situácií – Boh to urobí. Ak by to neurobil, dal by ti hada miesto ryby! Ale on povedal zase inde, že ti nepodá škorpióna, keď ho prosíš o chlieb. Pretože on je ďaleko lepší ako ty!

Takže aká je prekážka toho, že by si nemohol uveriť Kristovi v srdci a vyznávať ho verejne ako svojho Pána? Ak toto robíš, čo ti zasľubuje tento verš? Budeš spasený! Ak povieš, že to také jednoduché byť nemôže, alebo že mi nejaký iný kresťan povedal že to takto nejde – ide o obyčajnú hrubú neveru.

My sa svojimi skutkami do neba nedostaneme, ani keby sme konali skutky zlaté. Boh ani od nás totiž skutky nepožaduje, pretože spravodlivý život odžil Kristus miesto nás a tak skutky nám Boh pripisuje Ježišove. Ale čo od náš Boh žiada je viera. Pretože tým urážame Boha, keď neveríme v zástupnosť Jeho Syna za nás!

Keby ste vy dali v roli Boha svoje jediné dieťa za spásu sveta, vyžadovali by ste rovnako vieru v túto obetu. Ak by ľudia túto obetu odmietali a zaliečali by sa vám čo dokázali v živote – akí protivní by boli vo vašich očiach. Ako by ste videli svojho Syna umučeného za nich a oni by neprijali túto obetu, ale by falošne na vás žmurkali svojimi zásluhami. Ako by ste ich nenávideli ako odporných pokrytcov!

Viera je nádej v Bohu. Pavol ale hovorí, že táto nádej je hmatateľnejšia a väčšia, ako to čo vidí pred sebou. Nádej však nie je zavesená vo vetre, ale je pevne podchytená zasľúbeniami. A práve vieru v tieto zasľúbenia Boh berie za spravodlivosť a daruje tak veriacemu život.

Preto učenie o istote spasenia bolo základným učením rannej cirkvi. My vidíme, že niektorí od viery odpadli a preto spásu nedosiahli. Lebo jediný skutok k našej spáse, je dobehnúť beh viery.

Spurgeon povedal, že viera je potrubie ktoré vedie k Bohu. Toto potrubie keby sa niekam inam odvrátilo ako od Boha, nemôžeme ho nazvať funkčným, ako keď sa viera kresťana obráti inam ako je Božie slovo – k slovu ľudskému a ľudským výmyslom – tak táto viera je bez sily a moci. Nie je napojená na zdroj, na Boha, ktorý cez vieru vlieva silu. Ale ak sme týmto potrubím napojený na Boha, nie je možné si myslieť, že toto nestačí a žiť v akejsi neistote či strachu. Skutky tu nehrajú rolu. Skutky vychádzajú z viery. Abrahám skutky mal, tie ktoré vyvierali z viery. No Boh tieto skutky nejako nehodností – čo on hodnotí, je viera samotná.

Samozrejme istota spasenia je učením oveľa hlbším a teologicky komplexnejším. Tu sme chceli vyložiť len jednu vec – istota spasenia jednoduchou detskou vierou v Božie sľuby ktoré sú v Písme, aplikovanie týchto sľubov na seba. Aby sme boli ako Abrahám, ktorý uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.

Kto spozná že je Božím dieťaťom, ten bude pre Boha oveľa viac pracovať, teda je absolútna lož, že istota spasenie robí človeka tŕpnym, vlažným.

Hovoriť o istote spásy nie je pýchou, ako to neobrátenci hovoria, je to presne naopak – je v tom hlboká pokora pred Bohom čo pre nás On vykonal, je to chválenie sa Bohom, je to prechod od nás, nášho ega, našich skutkov, ku oslave, obdive a chvále Boha.

Pretože celá istota závisí len a len na Bohu a nie na nás. Žalárnik sa pýta Pavla priamu otázku: čo mám robiť, aby dosiahol spásu?

Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? Sk 16:30

Odpoveď Pavla nie – že spasenie  je v skutkoch, v našich silách, v našom živote – odpoveď istoty spasenia je v Bohu SKRZE vieru:

Odpovedali mu: Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! Sk 16:31

Je to príliš jednoduché? Práve v tom je ten vtip. Boh nám nedáva žiadne zložité podmienky k našej spáse. Preto hovorí, že máme byť ako deti. Dieťa uverí rodičovi, v tichosti sa ho chytí za ruku a kráča nevie kam, lebo rodič to predsa vie.

Takúto vieru od nás Boh žiada. Pochybnosti pramenia z nášho ega, našej dôležitosti všetko skomplikovať. Boh od nás nepožaduje nič zložitého a ťažkého. Naopak – viera je tak jednoduchá, že skôr sa jej poddá dieťa ako dospelý. Aj preto Pán hovorí:

Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského. Mt 18:3

Máš istotu spasenia milý čitateľ? Vieš kam pôjdeš po smrti? A keď to vieš, máš dôkaz – Božie slovo – ktoré ťa v tom utvrdzuje? Alebo sa spoliehaš na skutky, ktoré ťa nikdy do neba nedovedú a tým pádom máš zo smrti strach?

Veríš Bohu čo ti hovorí? Lebo On ti hovorí skrze ústa Apoštola:

Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Gal 3:26

Je to v tvojom živote tak, že vieš že si Syn Boží v Kristovi Ježišovi? Lebo ak si Syn, nikto ťa nevytrhne s Ježišovej ruky. Lebo je to Boh, kto garantuje tvoju spásu. Preto Ježiš hovorí:

Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky. Jn 10:28

Veríš tomu? Veríš Kristovi? Veríš Bohu? Veríš Jeho slovu?

Ak nie – prehodnoť svoju vieru, pretože pravdepodobne väzíš v náboženstve a nie v živote večnom…

Amen…