Otče náš… Výklad modlitby Pána

Kto môže povedať – Otče náš? Kto si môže dovoliť povedať – Otec môj, Ocko, Otecko? Židia si to dovoliť nemohli. Židia sa Boha báli, mali pred Ním strach. Opačný extrém je to, keď si z Boha urobíme akéhosi deduška, alebo Aladina, ktorý nám splní naše priania. Tiež keď hovoríme – Boh je láska, Boh je láska a pritom sme tento verš vytrhli z kontextu. Neberieme zreteľ nato, že Boh láska je, ale pre hriešnikov je aj spravodlivým Sudcom, ako hovorili Izraelskí – Boh Hrozný vo svojom hneve! A toto nenájdeme len v starej zmluve, Zjavenie Jána rovnako hovorí o tom, aký hrozný bude hnev Boha v deň súdny.

Človek musí mať pred Bohom rešpekt, obdiv, pokoru, bázeň. Veď aj príslovia nám hovoria:

Bázeň pred Hospodinom je počiatkom poznania; blázni pohŕdajú múdrosťou a kázňou. Prís 1:7

Rovnako tak hovorí žalmista:

Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom; všetci sú rozumní, čo robia tak. Naveky trvá Jeho chvála. Ž 111:10

Izraelci sa Boha báli. V knihe vytrhnutia z Egypta – v Exoduse čítame:

Na tretí deň zrána začalo hrmieť a blýskať sa, ťažký oblak ležal na vrchu a zaznieval veľmi silný zvuk trúby, tak že sa strachom chvel všetok ľud v tábore. Ex 19:16

Strachom sa chvel všetok ľud. Keď Boh ukazoval svoju moc, tak ľudia sa ku Nemu báli čo len priblížiť:

Všetok ľud spozoroval hrmenie, blesky, zvuk trúby a dymiaci vrch; keď to ľud videl, zachvel sa od strachu a zostal stáť opodiaľ. Ex 20:18

Ale my čítame, že tento Mocný, Silný Boh, je našim Otcom. Ako je to možné? Stará zmluva vychovávala Izrael skrze zákon. Zákon bol daný ako svätá zmluva medzi Bohom a Izraelcami, ktorí ak zákon budú zachovávať, Boh bude ich štítom. Izraelci sa tomu potešili, ibaže časom zistili, že dodržať zákon nie je možné! A Boh to vedel a čakal do času, kedy si to konečne uvedomia, že zákon prestupujú všetci ľudia. Teda zákon bol nielen dobrým svätým predpisom, vychovávateľom, podľa ktoré má človek kráčať cestou života – ale – v novej zmluve je odhalený skutočný význam zákona, ktorý má v prvom rade usvedčiť človeka z toho, že je totálne hriešny a že sa nenájde nikto na zemi, kto by zákon dodržal.

Boh skrze zákon zapchal všetky ľudské ústa, pretože zákon každého človeka usvedčuje z prestúpenia. A o toto Bohu skrze zákon išlo. Pýchu človeka uzemniť, aby si uvedomil, že sám zo seba sa nijako k Bohu nedostane. Boh človeku skrze zákon predstavil cestu, ktorou má kráčať a to tak, že sa ani raz nepotkne a bude zachovávať desatoro do posledného bodu. Ale táto cesta bola pre človeka neschodná. Človek pádom Adama, nie je schopný zákon dodržať a tak cesta spasenie skrze samého seba, je pre človeka nezjazdná. Preto Pavol napísal:

Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom. Rim 3:19

Zákon skutočne celý svet uvrhol do viny, do hriešnosti, nastavil človeku zrkadlo, ako na tom reálne je, aby padol na tvár a vyznal – nedokážem Pane zákon dodržať – nemám na to potenciál.

V tomto čase prichádza sám Boh na svet, v ľudskom tele, aby miesto padlého človeka celý zákon zachoval a daroval mu svoju vlastnú spravodlivosť, ktorú Ježiš Kristus Pán odžil. Stará zmluva sa naplnila v novej. Ale nová zmluva už nie je tá istá, čo bola tá stará. Najlepší preklad – nový a starý zákon – nová a stará zmluva – je vyjadrený v preklade – starý a nový testament!

Boh končí celé svoje úsilie smerom k človeku tak, že spisuje nový testament, čo značí, že spisuje svoj posledný závet. Tým jeho závetom je Ježiš Kristus. Pokiaľ stará zmluva vyžadovala vieru v Boha, nový testament vyžaduje vieru v Syna. A tu sme v jadre tohto prvého oslovenia z modlitby – Otče náš. Ako sa stane Boh, ten mocný, Izraelský Boh, našim otcom, oteckom? Odpoveď je celkom jednoznačná – vierou v Jeho Syna! Pavol napísal Galaťanom:

Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. Gal 4:4-5

Ježiš prišiel, aby odžil miesto nás spravodlivý život. My sami nedokážeme prežiť spravodlivý život, ale Ježiš to dokázal. Boh nás zaodel Ježišovou spravodlivosťou! Do neba nesmie vôjsť nič nečistého – a je to tak. Ak chce človek vôjsť do čistého neba, nemôže tam prísť tak, že bude mať na sebe čo i len čiastočku špiny. Potom by nebo už čisté nebolo, ale by sa tam nachádzala špinavá smeť. Ale Boh nás zaodieva Kristovou spravodlivosťou! Naša spravodlivosť je taká, ako ju opisuje Izaiáš:

Všetci sme boli podobní nečistému a všetka naša spravodlivosť bola ako poškvrnené rúcho. Iz 64:5a

Náš odev, z našich vlastných skutkov, je iba poškvrneným rúchom. Niektoré preklady hovoria o ohyzdnom dotrhanom rúchu. Ale Izaiáš ukazuje človeka, ktorý je spravodlivý. Ale nie zo seba, je spravodlivý, lebo ho zaodel sám Boh:

Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot. Iz 61:10

Týmto rúchom nie je nič iné, ako rúcho spravodlivosti, ktoré nám vydobyl Pán Ježiš Kristus svojim vlastným životom.

Z Neho aj vy ste v Kristovi Ježišovi, ktorého nám Boh učinil múdrosťou a spravodlivosťou a posvätením a vykúpením. 1Kor 1:30

Preto nás varuje príbeh z Lukáša, kde sa na svadbu dostavil človek, ktorý nemal oblečené Kristovo rúcho, ktorý nestál v Kristovej spravodlivosti. On tam prišiel sám vo svojich skutkoch a to je rúcho ohavné a dotrhané. Nie je divu, že bol vyhodený von do tmy.

Tak sa vráťme naspäť k veršu ktorý hovorí:

Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. Gal 4:4-5

Ježiš nás svojim životom vykúpil spod zákona, pretože On zákon ako jediný dodržal a nám Boh pripísal spravodlivosť Kristovu. Čo to ale znamená? Dopovie nám to samotný verš:

A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Gal 4:6

Oslovenie Abba – znamená veľmi dôverný vzťah, dôverné oslovenie. Niečo ako – Ocko, Otecko. Pán Ježiš sa týmto oslovením modlí, napríklad v Getsemanskej záhrade:

A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty. Mk 14:36

A tu čítame tento verš. Ak veríme v Krista, dostávame Jeho rúcho spravodlivosti, Boh nás zaodieva do Krista, čím sa na nás pozerá ako na takých, ktorí dodržali zákon, dodržali desatoro a vkladá nám Ducha do srdca, s ktorým spolu hovoríme – Abba – Otče!

Stará zmluva nepozná niečo také, že by Izraeliti nazývali Boha intímnym meno Abba. To je pre nich rúhanie. Ale tu, v novom testamente, v poslednej záveti, nám Boh dáva takéto úžasné privilégium.

Pavol nás v liste Rimanom nás napomína, aby sme mysleli na to, že sme Božie deti, aby sme nemali strach vyznávať Krista ako Pána, bojovať za vieru:

Neprijali ste predsa ducha otroctva, aby ste sa zase báli, ale prijali ste ducha synovstva, ktorým voláme: Abba, Otče! Rim 8:15

Boží závet svetu sa udial v Jeho Synovi. Boh už neprijíma ľudstvo tak, že vyžaduje priame obrátenie sa na seba. Prišla totiž doba, kedy je slovo – Boh – používané v rôznych významoch. Hinduisti majú 300 000 bohov, ezoterici majú boha ako energiu, Moslimovia majú boha fatalizmu, židom zostal Boh starej zmluvy bez Krista, odmietli tak Boha vteleného. Preto závet Boží je v tom, že Boh Otec odovzdáva všetko Synovi, aby bolo jasne rozpoznateľné, ktorá viera v Boha je pre svet jediná a pravá.

Všetko mi odovzdal môj Otec, a nikto nepozná Syna, len Otec, ani Otca nikto nepozná, len Syn a komu by Syn chcel zjaviť. Mt 11:27

Boh Otec dokonca prenecháva Synovi súd:

A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. Jn 5:22-23

Toto je dôležité zvlášť dnes, kedy sa vytvárajú falošné odklony a predstavy o tom, ako Boha uctievať, či nestačí uctievať len Boha Otca. Mnohí ľudia hovorievajú, že Izrael je je našim starším bratom vo viere a že sa aj dnes máme čo od neho učiť. To všetko je blud a odklon od Písiem. Boh Otec všetko prenechal Synovi a VYŽADUJE, aby svet skrze Syna prichádzal ku Nemu.

Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja (Boh otec) ho ZATO vzkriesim v posledný deň. Jn 6:40

A preto ak Izrael dnes vo väčšine popiera Syna, nemôže mať ani Otca. Každý kto popiera Krista, neuctieva Otca i keď sa môže modliť k Bohu. Lebo platí:

Ktokoľvek popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca. 1Jn 2:23

A preto sa zamyslime nad tým, čo toto oslovenie – Otče náš – pre nás znamená. Znamená to, že sme vierou prijali Syna! Nie že sme vierou prijali Boha Otca. To bol starý testament, ale my sa bavíme o poslednom a konečnom testamente – novej zmluve – kto verí v Syna, má večný život. A kto verí v Syna, pre toho je Boh Otec skutočným Otcom, ktorého môže osloviť – Otče náš, Otče môj, Otec môj, Ocko.

Pre istotu sa ešte utvrďme v tejto pravde, ktorú dnes cirkvi zabudli a učia odklony. Boh a Syn sú jedno, spolu so Svätým Duchom. Ak niekto prichádza k Bohu bez Syna, Boh takého človeka neprijíma. O tom boli boje v cirkvi, boje o Boha v Trojici.

Kto vyznáva, že Ježiš je Syn Boží, v tom zostáva Boh a on v Bohu. 1Jn 4:15

Ježiš povedal: Ja a Otec sme jedno. Jn 10:30

Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? Jn 14:9

Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky. Jn 14:10

Ježiš povedal: Kto mňa nenávidí, nenávidí aj môjho Otca. Jn 15:23

Posledným varovaním je varovanie od Apoštola Jána. Ten dobre vidí, čo sa stane zo svetom, veď už v jeho dobe prichádzali herézy. On dobre vie, že kresťania začnú do svojho učenia primiešavať iné viery, iné náboženstvá, filozofiu, svetské vedy, budú sa vracať k Judaizmu, budú chcieť kresťanov opiť mudráckym učením, ktoré ale nebude obsahovať Krista, alebo bude Krista prekrúcať či zahmlievať. A mnohí kresťania aj vysoko postavení, nebudú Krista spomínať ako jedinú cestu a jediného Spasiteľa. Beda tomu veku a ten vek je tu dnes! Preto nás Ján varuje, že ak niekto prichádza s učením bez Krista, nemáme ho ani len pozdraviť!

Ktokoľvek zachádza ďalej a nezostáva v učení Kristovom, nemá Boha; kto zostáva v učení, ten má aj Otca aj Syna. Ak niekto prichádza k vám a neprináša toto učenie, neprijmite ho do domu, ani ho nepozdravujte; lebo kto ho pozdravuje, podieľa sa na jeho zlých skutkoch. 2Jn 1:9-11

Vidíme sami, koľko múdrostí v sebe zahrňuje modlitba – Otče náš a ako rozdeľuje falošné a pravé učenie od seba. Ľudia sa modlia otčenáš aj niekoľkokrát za sebou a nevedia čo sa to vlastne modlia. Preto je táto modlitba vzorom a jej jednotlivé čiastky, budeme podrobne preberať.

Otče náš. Otec náš, môj Otec. Ničím som si nezaslúžil, aby som sa mohol volať Tvojim Synom. Žil som život ďaleko od Teba, nepoznal som Ťa a aj keď som o tebe niečo počul, považoval som to za povery. Ale ty si mi zjavil svoj zámer so mnou, pretože si sa mi zjavil v Synovi a inak ani nechceš, aby som Ťa uctieval, ak len nie skrze Syna a Môjho Pána, Ježiša Krista. Ďakujem ti, že si ma v Kristovi, svojom Synovi, prijal za svoje dieťa. Ďakujem  za nezaslúžený dar… Amen…