Trojjedinnosť Boha – popieranie Boha Syna

Dnes sa stalo módou, vymýšľať si nové učenia a vykladať si Písmo podľa seba. Že je v tom kus egoizmu a pýchy, o tom niet pochýb. Zlé učenia privádzajú ľudí na scestie a neprichádza žiadne ovocie z Ducha – prichádza však falošné ovocie z tela. Boh nechá rozrásť zlú burinu medzi pšenicou, aby ju mohol v čase súdu hodiť do ohňa. Tak vidíme, ako sa dnes rozrástli a zbujneli mnohé sekty, ktoré sa odklonili od učenia cirkvi a oni sa nazdávajú, že ide o Božie požehnanie. Boh dokonca nebude zasahovať do toho ako konajú, aby falošní učitelia robili divy a zázraky a hovorili si v srdci – aké veľké ovocie pre Boha nosíme, keď Boh koná so mnou tieto veci. Ibaže to nebude z Ducha Božieho:

Lebo povstanú falošní proroci a budú robiť veľké znamenia a zázraky, aby zviedli, ak možno, aj vyvolených. Mt 24:24

Mnohí ľudia ktorí posudzujú veci Božie zmyslami, si hovoria takto: Boh je so mnou! Dokážem vyháňať démonov v Kristovom mene, rozrastajú sa naše zbory, dokážem prorokovať v Kristovom mene, konať zázraky a divy. Ježiš nám dal k tomuto varovanie:

Mnohí mi povedia v onen den: Pane, Pane, ci sme neprorokovali v Tvojom mene, ci sme nevyhánali démonov v Tvojom mene a ci sme nerobili mnohé divy v Tvojom mene? A vtedy im vyhlásim: Nikdy som vás nepoznal; odídte odo mna, páchatelia neprávosti! Mt 7:22-23

Prečo toto Ježiš hovorí týmto ľuďom, ktorí v mene Krista veľmi veľa pre svet urobili? Pretože im chýba pokora! Nerobili to v hĺbke srdca pre Boha, ale v konečnom a hlbokom jadre to konali pre seba. Ale keďže Boh zahmlil ich videnie pravdy, nechal ich v blude, kde samých seba vyvyšovali za skutky ktoré konali a tým sa chceli pred Bohom preukázať – samých seba odsúdili.

Zlé učenie, ak sa dostane do zboru, celý zbor ním napáchne a odpadnú mnohí. Tak tomu bolo v rannej cirkvi, tak tomu bolo dokonca v zboroch, ktoré založil Apoštol Pavol. Galaťanov tvrdo musel karhať v čase, kedy odpadli od zdravého učenia a vracali sa k Judaizmu, k obriezke. Takmer celý zbor bol zvedený, drvivá väčšina, okrem tých, ktorí mali pokorného Ducha Božieho v sebe a žalovali to Pavlovi, ktorý obratom poslal list prísneho pokarhania.

Kristus Mesiáš

Nebudem tu zachádzať do ťažkých výkladov Písma o Božstve Krista. To si stačí preštudovať vierovyznania ktoré potvrdzujú jednu a tú istú osobu Boha, ako i Syna. Spomeniem iba najkratší verš:

Ja a Otec sme jedno. Jn 10:30

Tiež tu nechcem rozvádzať aké ťažké boje sa zvádzali proti heretikom, ktorí Trojicu popierali, čím upadali do najrôznejších špekulácií a odklonov od cirkvi, ktorá bola v tom čase napriek mnohým problémom, riadená Svätým Duchom. 70% Cirkvi prenasledovalo 30% cirkvi kvôli učeniu o Trojici a tak pravoverní kresťania boli nútení utekať do lesov. Aj Rímsky biskup, vtedy ešte nie pápež, rovnako prenasledoval tých, ktorí zastávali učenie o Božstve Ježiša Krista.

A keď prišla reformácia, tá neprišla vymazať alebo negovať celé učenie Cirkvi, ale vzala Písmo a Písmom sa utvrdila v pravdách, za ktoré cirkev bojovala a ich prijala. Sekty naopak popreli všetko – vyčistili stôl a postavili úplne nové učenie, ktoré je samozrejme scestné.

Takže prvou vecou je pokoriť sa pod objavené pravdy.

Druhou vecou je jednoduchý rozum.

Ježiš Kristus je v čase účinkovania na zemi skrytý v tom, že je Mesiášom. Mnohí ľudia to tušia, tí vzdelaní a mocní to odmietajú, mnohí učeníci to nevedia. Keď Peter vyzná, že Ježiš je Kristus, je zato pochválený nie Peter, ale Boh, ktorý to Petrovi zjavil:

Keď Ježiš prišiel do krajov Cezarey Filipovej, spýtal sa svojich učeníkov: Za koho pokladajú ľudia Syna človeka? Odpovedali: Jedni za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, zase iní za Jeremiáša alebo za jedného z prorokov. Opýtal sa ich: A vy za koho ma pokladáte? Mt 16:13-15

Tu vidíme, aké rôzne viery v nášho Pána v tom čase už boli. Ježiša pokladali za proroka, za Eliáša ktorý sa vrátil, ale nikto sa neodvažoval povedať, že Ježiš je Mesiáš. A aj keby sa niekto odvážil povedať, že Ježiš je Mesiáš, nikto by k tomu nepridal, že je Boží Syn. Ale Peter to vyznáva:

Odvetil Šimon Peter: Ty si Kristus, Syn Boha živého. Odpovedal mu Ježiš: Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo telo a krv ti to nezjavili, ale môj Otec, ktorý je v nebesiach. Mt 16:16-17

Blahoslavený je Peter preto, lebo mu to zjavil Boh Otec.

Kristus Boh.

Rovnaké zahmlenie pred svetom a falošnými vyznávačmi je v otázke Krista – Boha. Je Kristus Boh? Treba si uvedomiť, že Ježiš nezjavuje ani svoje Mesiášstvo, ani svoje Božstvo. Iba to naznačuje lebo vie, že Boh tieto pravdy odhalí iba tým, ktorých si vyvolil. Svet aj naďalej bude popierať tie dve pravdy.

Ak sa pozrieme do sveta, svetu dnes nič nehovorí to, že Ježiš je Mesiáš. Sú to pre nich iba náboženské termíny a preto ich to netrápi. Už inak reagujú na Krista ako Boha. Tu povedia – stop – Ježiš bol veľký človek, prorok, učiteľ, morálny príklad pre ľudí – ale Boh? To ste prehnali. Toto je pohľad nielen ateistov, ktorí zachádzajú až do úplného popretia Krista, či vôbec taký človek niekedy žil – ale túto pravdu dnes popiera veľká časť takzvaných veriacich ľudí vrátane pastorov, kňazov, farárov!

Ježiša vykresľujú mnohí kazatelia a ich knihy, ako veľkého vodcu a človeka, ktorého je hodno nasledovať, ukazujú na Jeho charakter a vlastnosti, no ušla im podstata – nerozpoznali v Kristovi Boha!

A zase by sme sa tu mohli zaoberať otázkou, prečo sám Boh sa musel stať človekom, aby človeka vykúpil. Ak by nás mal vykúpiť iba člen Božej rodiny – Syn ktorý nie je Bohom, ktorý bol človekom – naše vykúpenie by nemalo cenu! Preto je možná spása len skrze Boha. Ale keďže Boh nemôže zomrieť a aj diabol nevidel možnosť ako vykúpiť ľudí, lebo sa na toto spoliehal – nikoho by nenapadlo, že Boh sa stane človekom a zomrie! Ani diabla! Ak by to bol diabol vedel, že kríž je jeho porážka, bránil by zubami nechtami to, aby bol Ježiš ukrižovaný. Aj diablovi bola osoba Ježiša Krista zahalená.

Čo mňa osobne drží u toho, aby ma ani vo sne nenapadlo upadať do pýchy a rozoberať učenie cirkvi, je odpúšťanie hriechov. Každý znalec zákona veľmi dobre vedel, že odpúšťať hriechy môže len Boh. Tu si pripomeňme iba niekoľko veršov:

U Teba (Boha) je však odpustenie, aby sa Ťa báli. Ž 130:4

Ja (hovorí Boh), ja zotieram tvoje priestupky kvôli sebe samému, a na tvoje hriechy nebudem spomínať. Iz 43:25

Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Mich 7:18

Boh svoju slávu NIKOMU nedá. On sa nebude deliť s nikým o to, čo je Jeho.

Svoju slávu inému nedám. Iz 48:11b

Ako je ale možné, že prichádza Ježiš – človek na zem a odpúšťa hriechy, keď to môže jedine Boh? Farizeji a zákonníci toto veľmi dobre vedia a celkom oprávnene sa v srdci pýtajú – kto je tento že odpúšťa hriechy, veď to je rúhanie! Len Boh môže odpúšťať hriechy!

A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. Mt 9:2

Reakcia zákonníkov je plne oprávnená – neexistuje Nikto okrem Boha, kto by mohol odpúšťať hriechy.

A hľa, niektorí so zákonníkov hovorili si sami pre seba: Tento sa rúha. Mt 9:3

Ak sa vrátime ešte k tomu, že Boh nikomu svoju slávu nedá, nemyslime si, že sa nejako zmenilo jeho zmýšľanie. Že Boh je ako my, nestabilný, že dnes povie to a zajtra ono. Ak Ježiš odpúšťa hriechy, nemôže byť nikým iným, iba Bohom. Ak Otec dal súd Synovi, nepredal ten súd nikomu inému, iba ak sám sebe! Ak Boh akoby predáva všetky svoje kompetencie, vrátane kraľovania v novom kráľovstve, nerobí to pre nič iné, iba že On a Syn sú Jedno!

Nie je však dôvod ľudí presvedčovať o tom, kto je Kristus, pretože to môže urobiť len Duch Svätý. Bez Ducha Svätého a Božieho slova, budeme posudzovať veci svojimi zmyslami, ktoré sú slepé, pretože vychádzajú zo skazeného a zvráteného srdca, ktoré človeka celý život klame. Táto vec je teda vecou Boha. Komu Boh vloží poznanie kto je Kristus, ten správne uverí. Vyznajme teda v pokore túto vec tak, ako ju vyznal neveriaci Tomáš. Neveril že Kristus je živý, ak by mu to Boh nezjavil, zomrel by v nevere ako Judáš. Ale Boh mu toto nielen zjavil, ale mu vložil do úst aj prorocké slovo navyše a preto kľaká pred Ježišom a hovorí:

Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj! Jn 20:28

Že je Ježiš jeho Pánom je jasné. Ale Tomáš tam pridáva niečo, o čo bude cirkev počas celej svojej existencie bojovať – Boh môj! Je Kristus Boh?

Preto sa nedajme zmámiť tými, ktorí skrze naše zmysly vykazujú na oko mnohé skutky čo ukazujú na Boha, môžu dokonca prorokovať, konať divy, Boh môže nechať rozmnožovať ich zbory – ale popreli Syna a tým popreli aj Otca. Preto platí:

Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva nebeského, ale im nie je to dané. Mt 13:11

Amen…

Dodatok: Písmo hovorí o takých, ktorí majú podobu kresťanov, ale nie sú nimi. Oni sami nedokážu v sebe rozpoznať, že v jadre v ich srdci je oslava seba a nie Boha. Radi sa chvália, chvastajú, pod rúškom falošnej pokory. Nechcú o sebe počúvať od ľudí aké veľké veci pre Pána konajú, mávnu na tom rukou, že to je predsa samozrejmosť, na druhej strane sa pýšia tým čím prešli, alebo čo dokázali, pýšia sa svojim životom, rodinou, vecami ktoré vlastnia, talentami ktoré dostali od Boha a oni ich ukazujú verejnosti, ako svoje ovocie. Nikdy nevošli do najhlbšej priepasti svojho skazeného srdca, ktoré je plný pýchy samé na seba. Ak si človek neuvedomuje to, že v najhlbšom jadre má sám seba na piedestáli miesto Boha – je bezbožným, aj keď vykazuje v mene viery, v mene Krista, v mene Boha, pre zmysly sveta veľké veci. Takto bezbožný človek potom nasleduje výstrednosti, pod rúškom viery. A tu platí verš:

Lebo votreli sa niektorí ľudia, o ktorých platí už dávno napísaný výrok: Bezbožní, ktorí zneužívajú milosť nášho Boha na výstrednosti a zapierajú jediného Panovníka a nášho Pána Ježiša Krista. Júd 1:4

Keď Júda napísal – Zapierajú Jediného Panovníka – pre tých ktorí oddeľujú Boha od Syna – zostanú v zmätku. Budú zvažovať – kto je Jediný Panovník? Boh, alebo Syn? Boh je predsa panovník všetkého, ale Júda tu píše – Jediným panovníkom je Pán Ježiš Kristus.

A padajú do zmätkov, pretože im nebol zjavený Boh Syn…