1. Veríme a učíme, že Boh vo svojej podstate a prirodzenosti je jeden, ktorý trvá sám od seba, ku všetkému sám postačuje, je neviditeľný, nehmotný, nezmerateľný, večný, stvoriteľ všetkých ako viditeľných tak neviditeľných vecí, najvyššie Dobro, živý a všetko obživujúci a zachovávajúci, všemohúci a najmúdrejší, milostivý a milosrdný, spravodlivý a pravdomluvný. Mnohobožstvo máme Vskutku v ošklivosti, lebo je jasne napísané: Hospodin náš Boh je jeden Hospodin (5Mojž 6,4). Ja som Hospodin tvoj Boh, nehudeš mať iných bohov predo mnou (2Mojž 20,4). Ja som Hospodin, niet Boha okrem mňa (Iz 45,5). Či nie som ja Hospodin a nieto iného mimo mňa? Jediný pravý a zachraňujúci Boh, nikto nie je mimo mňa. Ja Hospodin, Hospodin, ľútostivý a milosrdný Boh, dlho shovievajúci a veľký čo do milosti a pravdy (2Mojž 34,6).

2. Ničmenej však o tomto neobsiahlom, jedinom a nerozdelenom Bohu veríme a učíme, že čo do osoby je nerozlučiteľne a nesmiešateľne rozdielny, to jest Otec, Syn a Duch svätý, tekže Otec od večnosti splodil Syna; Syn »nevypraviteľným« spôsobom sa zrodil, Duch svätý však pochádza od oboch a to od večnosti s oboma má byť vzývaný; takže nie sú traja Bohovia, ale sú tri osoby, ktoré sú jednakej podstaty, jednako večné a spolu rovné, kým čo do bytosti rozdielne a čo do poradia, jedna druhú predchádza, predsa však bez akejkoľvek nerovnosti. Lebo čo sa týka prirodzenosti, alebo podstaty, tak sú spojené, že je jeden Boh, a že božská podstata.je spoločná s Otcom, Synom a s Duchom svätým.

3. Písmo sväté totiž ukazuje nám jasnú rozdielnosť osôb, keď anjel medzi inými takto rečie svätej panne: »Duch svätý príde k tebe, moc Najvyššieho ťa zatieni; preto tiež, čo sa zrodí, bude nazvané svätým, Synom Božím« (Lk l,35). Ale i pri pokrstení Krista bolo počuť nebeský hlas, sostupujúci na Krista, hovoriaci: »Tento je môj milovaný Syn« (Mt 3,16.17; Jn l,32). Zjavil sa tiež Duch svätý v podobe holubice. A keď Pán rozkázal svojim učeníkom krstiť, ustanovil, aby krstili v mene Otca i Syna i Ducha svätého (Mt 28,19). Inde v evanjeliu tiež riekol: Ducha svätého pošle môj Otec v mojom mene (Jn 14,26). A opäť: »Až príde Prímluvca, ktorého v vám pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý od Otca vychádza, ten bude svedčiť o mne« (Jn 15,26). Slovom: prijímame Symbolum — apoštolské vierovyznanie — lebo učí nás pravej viere.

4. Zamietame tedy židov a mohamedánov a všetkých tých, ktorí sa tejto svätosvätej a vzývania hodnej Trojici rúhajú. Rovnako zamietame všetky bludárstva a bludárov, ktorí učia, že Syn a Duch svätý sú len podľa mena Bohom, ďalej že vo Svätej Trojici je niečo stvoreného a slúžiaceho, totiž druhému podriadeného, že je konečne v nej niečo nerovného, väčšieho, alebo menšieho, telesného, alebo telesne vytvoreného, dľa povahy, alebo vôle rozdielneho, buď smiešaného, alebo samostatného; aki by Syn a Duch sväty boli len pôsobenia a vlastnosti jediného Boha, ako to mysleli monarchiáni noviciáni, Praxeas, patripassiáni, Sabellius, Pavol zo Samosaty, Aetius, Macedonius, anthropomorfiti, Arius a iní im podobní.