Učiteľ náboženstva pred koncom dvadsiateho storočia, dostal nápad, ako žiakom vysvetliť, prijatie Krista z viery. V tom čase boli triedy pospájané, takže v tejto triede boli veľkí chlapci s malými prvákmi. Učiteľa napadla zaujímavá vec. Prestúpil pred žiakov, ktorí boli zväčša chudobní, vytiahol vreckové hodinky a povedal:

,,Vidíte že tu mám vreckové hodinky. Dám vám ich kolovať. Ak si ich niekto bude chcieť nechať, sú jeho!”

V triede to zašumelo, prišli úsmevy a úškrny. Učiteľ dal hodinky kolovať od najstarších žiakov, ktorí sedeli vzadu. Žiaci si hodinky vzali, prezerali a podali ich ďalej. Učiteľ zopakoval – ,,kto si bude chcieť hodinky nechať, sú jeho!”

Niekto zo zadného radu podotkol, že je to vzácna a drahá vec, že by si nedovolil nechať také drahé hodinky. Okrem toho čo by povedali jeho rodičia? Mysleli by si, že ich ukradol!

A tak hodinky prechádzali ďalej k menším deťom, až sa dostali k malému prvákovi. Ten si hodinky popozeral a šup s nimi do vrecka! Nastalo prekvapenie. Starší žiaci sa hneď ohradili, že to bol iba žart s tým, že si môžu hodinky nechať, že nech ich len pekne chlapec vytiahne von a vráti ich učiteľovi.

Ale prváčik povedal: ,,Pán učiteľ nám predsa sľúbil, že kto chce, si ich môže nechať! Prečo by som si ich nemohol nechať ja?”

Všetci pozreli na učiteľa, čo nato povie. On iba s úsmevom prikývol: ,,chlapec má pravdu! Ja som sľúbil a on mi uveril a preto sú hodinky jeho!”

Starší žiaci sa hnevali a aj preklínali samých seba, že si hodinky mohol nechať hocikto z nich. A tak Pán učiteľ vysvetlil:

,,Takto je to aj s vierou. Pán Boh povedal vo svojom slove – kto uverí v zástupnosť môjho Syna za neho, bude spasený! Ľudia síce hovoria že veria, ale sú rovnakí ako vy. Vieru si podávajú medzi sebou ďalej a nemôžu ju prijať tak, ako ste ani vy nedokázali prijať hodinky. Ale kto sa tohto verša z Písma chytí a plne mu uverí, bude ako tento malý chlapec, ktorý uveril že si môže nechať hodinky. Taký človek rovnako uverí, že skrze vieru bude spasený a tak sa nikdy neprestane držať Spasiteľa a nikdy viac sa nebude utiekať niekam inam, keď je jasne napísané – kto má Syna, má večný život. Vidíte aká je viera jednoduchá. A viete prečo ju ľudia nevedia prijať? Pretože sú pyšní a svoju pýchu skrývajú za skromnosť. Skromne hovoria – nemôžem Spasiteľa prijať, je to príliš trúfalé, je to príliš pyšné, aby som Ho prijal a veril, že iba skrze Neho dosiahnem večný život! A tak miesto viery v Spasiteľa sa obrátia na seba a chcú si spásu zaslúžiť! To isté ste urobili aj vy. Vo svojej pýche, aby ste ma neurazili, ste si hodinky nevzali. Mysleli ste si, že ste skromní, pritom ste pyšný na svoj charakter a svoje dobré meno. Veď čo by si učiteľ o vás pomyslel, keby ste si hodinky nechali?!”

Potom učiteľ pokračoval: ,,Ak by som vám povedal, že keď vyložíte fúru uhlia a ako odmenu zato dostanete tieto hodinky, nemali by ste problém pracovať a potom si zaslúžiť odmenu. Ale takto evanjelium nefunguje. Evanjelium je zdarma! Evanjelium nechce po vás žiadne vaše výkony a práce.”

Po tomto príbehu žiaci nad tým veľmi dlho premýšľali a mnohí neskôr skutočne uverili a obrátili sa, keď sa prestali spoliehať sami na seba a zverili sa dobrému Spasiteľovi, Pastierovi ľudských duší.

Tento príbeh veľmi jasne definuje, čo je evanjelium a ako pracuje a ako je dnes evanjelium zdeformované keď sa verí na naše zásluhy a našu prácu. Preto Pavol napísal, ako môže byť človek pred Bohom spravodlivým, lebo iba spravodlivý človek môže ísť do neba:

Kto však nekoná skutky, ale verí v Toho (Krista), ktorý ospravedlňuje bezbožného, tomu sa jeho viera počíta za spravodlivost. Rim 4:5

Veríš tomu čo Pavol napísal, alebo chceš hľadať iné cesty, kde by si si spravodlivosť nejako chcel zaslúžiť?

Nebuď falošne skromný, ako boli tí starší chlapci. Vezmi vieru ktorá je zdarma, bez zásluh a prác, privlastni si ju v Synovi Ježišovi Kristovi a o nič viac sa nestaraj! Všetko ostatné príde s tým. Lebo sám Ježiš nás takto učí:

Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané. Nebuďte teda ustarostení o zajtrajší deň, lebo zajtrajší deň postará sa o seba. Dosť má deň svojho trápenia. Mt 6:33-34