Výklad Otčenáša II. Ktorý si na nebesiach…

Náš Otec je na nebesiach. Ako to máme chápať? Máme hľadieť k nebu a dvíhať ruky, ako to robili Izraelci? Nuž, aj takáto modlitba je modlitbou. No musíme chápať, že Boh je od nás podstatne odlišný. Je Duch, je nezmerateľný, je Svätý. Preto sa najprv pozrime na Jeho sväté oddelenie sa od stvorenstva.

My sme na zemi, pripútaný našimi zmyslami k tejto planéte, ktorú Boh stvoril pre nás, ale Boh je odosobnený od zmyslov. On prebýva v neprístupnom svetle, kde sa žiaden človek nemôže dostať:

On (Boh) jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktoré nikto z ľudí nevidel, ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. Amen. 1Tim 6:16

Boha nemôžeme definovať, naše chrámy rovnako ako Jeruzalemský chrám, by Mu boli pritesné. Nemôžeme Ho ani nazvať menom, lebo je pre nás nepochopiteľný a tak sám seba označil jednoducho – SOM!

Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM. Ex 3:14

Boh bol vždy. Neexistoval čas, kedy by Boh nebol. Bol pred stvorením všetkého, bol vždy. Preto je nám Boh nepochopiteľný, je takpovediac v nebesiach – akoby pre nás neprístupný.

Skôr, ako sa vrchy zrodili, ako boli utvorené zem a svet, Ty si Boh od vekov až naveky. Ž 90:2

Nemôžeme sa mu pozrieť do tváre, lebo by sme zomreli:

Potom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive. Ex 33:20

Nebesia najprv znázorňujú v tejto modlitbe neprístupnosť Boha smerom k nám. My na zemi, Boh v nebesiach. Pre dnešných ľudí nie sú nebesia fyzicky tak neprístupné, ako boli v časoch,kedy sa písala biblia. Nebesia boli v tom čase pre človeka tajomstvom. Ale i keď aj dnes sa nazdávame, že sme nebesia dobyli a ovládame ich, ide iba o nebesia tesne nad našimi hlavami. Nedokážeme sa preniesť k nebesám za obzor našej galaxie, už vôbec nie k ďalekým hviezdam.

Tiež si musíme v tejto modlitbe uvedomiť, že Boh je svätý. Slovo svätý znamená oddelený. My sme hriešne stvorenia a pádom Adama bol narušený celý vesmír. Ale Boh je svätý, čistý, krásny, majestátny, nie je v Ňom ani kúsok hriechu, nie je v Ňom žiadnej tmy:

Zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy. 1Jn 1:5b

A predsa pre tých, ktorí Ho volajú svojim Otcom v mene Ježiša Krista, nie je až tak neprístupný, ako sme sa hore zamýšľali. Boh zjavil samého seba skrze Syna. V Synovi nám odhalil svoju podstatu. Pokiaľ sme Boha nemohli vidieť, pretože je Duch, skrze Ježiša Krista nám odokryl kým vlastne je.

Filip chce vidieť Boha Otca. Samozrejme premýšľa po ľudsky, skrze zmysly. Aký je Otec Boh, ten ďaleký od nás, ktorý býva niekde tam hore na nebesiach? Pán Ježiš mu dáva jasnú odpoveď:

Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? Jn 14:9

Boh sa približuje ku nám skrze Syna. Ten neprístupný Boh, ktorý je v neprístupnom svetle, vystupuje akoby von z tohto svetla a zjavuje sa v osobe Ježiša Krista. Pre nekresťanský svet je Boh stále neprístupný, je to pre mnohých niečo ako energia, alebo sila, ktorá ovláda vesmír a prírodu, alebo je pre svet bôžikom – ktorý je podobný nám. No pre veriacich je Boh obrazom Syna a preto Boha začínajú spoznávať hlbšie v Kristovi:

On (Kristus) je obrazom neviditeľného Boha, prvorodený pred všetkým stvorením, lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné: tróny, panstvá, kniežatstvá, mocnárstva, všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho. Kol 1:15-16

Ak by sa niekto modlil túto modlitbu a začal by: Otče náš, ktorý si na nebesiach a nebol by obráteným človekom – nevedel by vlastne čo sa to modlí. Otec náš, alebo Otec môj – to by mu bolo cudzie. Dostal by sa k slovám – ktorý si na nebesiach – a to by hneď vedel, že tento Boh je niekde ďaleko, je nedostupným kdesi v nebi.

Niektoré viery vychádzajú z toho, že Boh stvoril svet, natiahol hodinky tohto sveta a potom niekam odišiel. A je teraz na človeku, čo s týmito natiahnutými hodinkami bude robiť. To vyjadruje neprístupnosť – ktorý si niekde tam ďaleko – na nebesiach, ktoré sledujeme iba silnými hvezdárskymi ďalekohľadmi, aj tak Ťa tam nevidíme.

Ale my veriaci sa modlíme inak. Vieme že Boh je Duch a nevidíme Ho, ale sa nám predstavil v Synovi. Ukázal nám svoju blízkosť už len v tom, že sa k nám hriešnym ľudom sklonil. Ale čo viac? On sa nielenže ku nám v Kristovi sklonil, On dokonca za nás odžil spravodlivý život a zmazal naše hriechy svojou smrťou na kríži. Ako blízko, ku nám tento ďaleký Boh z nebies prišiel!

Ale ani tu nie je pre nás veriacich koniec. Ježiš odchádza k Otcovi, no zanecháva nám Svätého Ducha. Ale to nie je nejaký Duch mimo nás. To je Duch, ktorý sídli priamo v našich srdciach:

Boh je Ten, ktorý nás upevňuje s vami pre Krista; On nás aj pomazal, On nás aj zapečatil a dal nám do sŕdc závdavok Ducha. 2Kor 1:21-22

A keďže ste synovia, poslal nám Boh do sŕdc Ducha svojho Syna, volajúceho: Abba! Otče! Gal 4:6

Pavol hovorí Aténčanom, že Boh je veľmi blízko, pri každom človeku:

Veď On (Boh) predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, Sk 17:27

Ale ako je ďaleko asi Boh od nás? Pavol zakončuje šokujúcou vetou:

Lebo Ním (Bohom) žijeme, hýbeme sa a trváme… Sk 17:28a

Bez Boha sa ani nenadýchneme, v Ňom sa dokonca hýbeme a v Ňom žijeme. Tu sa stáva pre nás modlitba Boha Otca, ktorý je na nebesiach veľmi osobnou. My totiž dobre vieme, že Boh všetko vidí, všetko vie, všade je prítomný. Teda z toho vzdialeného Boha, ktorý je od nás hriešnikov oddelený až na nebesiach, sa stáva Boh osobný, blízky a prítomný.

No musíme mať rešpekt, pretože On je Stvoriteľ a Svätý a my sme stvorenie a hriešnici. Lebo človek môže upadnúť do pokušenia, volať Boha Ockom, ako sme to rozoberali v prvej kapitole, no zabudne na Jeho majestát a svätosť. Bude hovoriť – Otec, môj Otec, pričom bude ťažko hrešiť a spoliehať sa na Boha, ako na Otca, pri ktorom si môže robiť čo len chce.

Otče náš je milosť – ktorý si na nebesiach – je spravodlivosť.

My musíme mať vždy milosť aj spravodlivosť neustále na pamäti. Niektorí sa Boha boja, lebo vidia iba Jeho spravodlivosť. Takto bol Boh vykreslený v stredoveku – prísny Sudca. Iní sa zase Boha vôbec neboja, lebo hovoria, že je ich Otcom a nič viac – neberú vôbec na na zreteľ Božiu spravodlivosť. Ale práve tieto dve prvé čiastky otčenáša, vyvážene ukazujú na obe strany jednej mince.

Ak sa modlíme – ktorý si na nebesiach, to značí – že sa nemáme začať pýšiť, že sa Boh ku nám priblížil, že keď sme teraz Jeho deti, budeme vystrájať – ale máme neustále v pokore myslieť nato, akí sme hriešni a aký je Boh svätý – nebeský. My hriešni pozemskí ľudia a On Boh nebeský, ktorý je svetlom a nie je v ňom žiadna tma.

Modlitba…

Ďakujeme ti Otče náš, že si našim Bohom a že si sa nám v Synovi zjavil. Ďakujeme ti, že ťa spoznávame ako milujúceho Otca. Na druhej strane ti ďakujeme zato, že máme pamätať, že ty nie si ako my, že Ty si svätý, čistý, krásny – že si jednoducho nebeský. Preto nám neustále aj cez túto modlitbu vštepuj do srdca, že sa nemáme spoliehať sebavedome len na tvoje milosrdenstvo, ale že máme myslieť aj na naše posvätenie a v pokore sa skláňať pred Tebou, prosiť o odpustenie, ak spadneme do hriechu. Daj nám do srdca bázeň pred Tebou…

Amen…