„Kto prichádza ku mne, nevyhodím ho. “(J 6,37)

Existuje taký prípad, že by náš Pán niekoho, kto k Nemu prišiel, odmietol? To sa nikdy nestalo ani nestane! Medzi zatratenými dušami v pekle nie je ani jediná, ktorá by povedala: „Šla som ku Kristovi a On ma odmietol.“ Je nemožné, že by sme boli ty alebo ja práve tými, pre ktorých by Ježiš Kristus porušil svoje zasľúbenie. Nedajme miesto takémuto temnému podozreniu!

Ak prídeme k Pánovi Ježišovi so svojimi hriechmi, ktoré nás práve ťažia, môžeme si byť isti, že nás vypočuje a nevyženie. Poďme, pristúpme k Nemu spolu – tí, ktorí u Neho ešte nikdy neboli, a aj tí, ktorí k Nemu prichádzajú často. Uvidíme, že ani pred jednými z nás nezatvorí dvere svojej milosti.

„Tento človek prijíma hriešnikov!“ obviňovali Ho a On naozaj neodmietol nikoho. My prichádzame k Nemu slabí a hriešni, s trasúcou sa vierou, malým poznaním a biednou nádejou, On nás však neodmietne. Prichádzame k Nemu v modlitbe, hoci je naša modlitba jachtavá a bez sily; s vierovyznaním, ktoré má medzery; s chválami, v ktorých však nespomenieme ani polovicu Jeho zásluh, a On nás predsa prijíma. Prichádzame k Nemu chorí, špinaví, vyčerpaní a nehodní, ale On nás v žiadnom prípade neodmietne. Poďme k Nemu dnes znova, pretože On nás vskutku nikdy nepošle od seba preč.