Pokračovanie predošlej kapitoly

Pozitívom tohto sloganu je jeho stručnosť, negatívom jeho viacznačnosť. Je riskantné používať slogany na vyjadrenie myšlienok, lebo majú veľkú silu a sú nebezpečné. Mali by sme využiť ich silu a vysvetliť, v čom sú nebezpečné. Rád by som vysvetlil pravý význam sloganu: „Fakty! Viera! Pocity!” F. B. Mayer, A. T. Pearson a L. E. Maxwel nazvali jednu zo svojich kázní podľa tohto starého evanjelikálneho sloganu. Brožúra Študentského hlasu pre Krista ho v súčasnosti používa bežne. Podstatný je slovosled sloganu. Najprv fakty o Kristovi, potom následná odpoveď viery a nakoniec pocity, ktoré nasledujú alebo nenasledujú.

V čom spočíva dvojznačnosť sloganu? Zmenené „pocity” sú možno podstatné pre skutočné obrátenie sa kresťana. Toto však nie je sprievodným znakom. „Viera” sa nemusí nevyhnutne odlišovať od pocitov.

V jednej brožúre vysvetľovali tento slogan v porovnaní s vlakom: lokomotíva je „fakt”, vozeň s uhlím je „viera” a služobný vagón je „pocit”. Vlak funguje so služobným vozňom aj bez neho. Márne by sme sa ním však snažili ťahať vlak. Bez ktorých „pocitov” sa dokáže zaobísť vlak kresťanského života? Vzťahujú sa tieto „pocity” len na spotené dlane, poudierané kolená, búchajúce srdce, chvejúce sa pery, zaslzené oči? Ak áno, potom je slogan jasný a presný.

Väčšina ľudí nestotožňuje pocity s fyzickým prežívaním. Pre nich pocity znamenajú vďaku, nádej, radosť, spokojnosť, pokoj, túžbu, lásku, obavu, nenávisť, hnev a smútok. Tieto sa netýkajú tela človeka. Môžu ich pociťovať aj anjeli, démoni a zosnulí svätí bez tiel.
Myslím si, že okrem Biblie existuje aj ďalšie dielo o pocitoch kresťana. Je to dielo Jonathana Edwardsa s názvom Pocity kresťana (z angl. The Religious Affections). Definuje „pocity” (v súčasnosti nazývané emócie) ako „vitálnejšie a účelnejšie uplatnenie záľuby a vôle duše”. Inými slovami, skutočné pocity nie sú fyzického pôvodu. Podnecujú ducha prísľubom pokladu alebo hrozby.

Existuje súvislosť medzi pocitmi ducha a pocitmi tela. Edwards tvrdí, že sa tak deje, lebo „Stvoriteľ nariadil zjednotenie ducha a tela”. Inak povedané, srdečná vďaka sa môže prejaviť slzami, strach z Boha chvením. Aj slzy, aj strach sú vo svojej podstate duchovne bezvýznamné. Vlak sa bez nich zaobíde. O tom hovorí slogan. Ale vďačnosť a strach sú súčasťou kresťanského života. Mnoho ľudí ich považuje za pocity, a to je nebezpečné, lebo sa dokážu zaobísť bez toho, čo Biblia považuje za podstatné.

Minimalizovanie dôležitosti transformovaných pocitov robí obrátenie sa kresťana menej nadprirodzeným a menej radikálnym. Človek dokáže ovplyvniť svoje konanie smerom k Ježišovi. Nie je potrebná žiadna nadprirodzená sila, aby sa človek modlil, podpisoval preukazy, tlačil sa úzkymi uličkami či prestal spávať s každým, kto mu príde do cesty. Toto všetko je správne, len to nedokazuje, že sa udialo niečo duchovné. Obrátenie sa kresťana je na druhej strane čosi nadprirodzené a radikálne. Mení sa pri tom srdce. Dôkazom tejto zmeny nie sú len nové rozhodnutia, ale nové pocity.

Apoštol Pavol pesimisticky hovorí, že tí, ktorí idú v šľapajach „nepriateľstva, žiarlivosti, hnevu a závisti… nebudú mať účasť na kráľovstve Božom” (pozri G 5,20-21). Sú to pocity a musia sa zmeniť. Vlak sa nedostane do neba, kým sa tak nestane. Pozitívom je, že Boh kresťanovi prikazuje prežívať pocity, ktoré sú hodné Jeho mena. Kresťan musí cítiť radosť (F 4,4), nádej (Ž 42,5), strach (Lk 12,5), pokoj (Kol 3,15), zanietenie (R 12,11), smútok (R 12,15), túžbu (lPt 2,2), láskavosť (Ef 4,32) a skrúšenosť (Jk 4,9).

Aj viera obsahuje čosi, čo by mnoho ľudí nazvalo pocitom. Spásonosná viera znamená „prijatie Krista”: „Tým však, čo Ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi”. (Jn 1,12) Prijať Ho ako čo? Zvyčajne sa hovorí „ako Pána a Spasiteľa”. Je to správne, ale neúplné tvrdenie. Spásonosná viera je prijatie Krista aj ako poklad. Ak Kristus nepredstavuje poklad, neprináša spásu. Viera znamená ceniť si Krista, oslavovať Ho, prijímať Ho a radovať sa z Neho. Presne ako poklad, ktorý nájde muž na poli a „od radosti” predá všetko, čo má, aby si to pole mohol kúpiť (Mt 13,44).

Môžeme teda so sloganom súhlasiť, ak hovorí, že pocity tela nie sú dôležité. Tiež je potrebné si uvedomiť, že lokomotíva (fakt) sa nedostane do neba bez viery, ktorá Krista považuje za poklad, ani bez služobného vozňa naplneného novými, hoci nedokonalými pocitmi a láskou.