„I riekol mu: Veď ja budem s tebou…” (2M 3,12)

Je prirodzené, že keď Boh poveril Mojžiša poslaním, nepustil ho na cestu samého. Vziať na seba zápas s najväčším panovníkom sveta faraónom – to bola úloha vyžadujúca ohromnú silu a znamenala veľké nebezpečenstvo. Bolo by nezodpovedné poveriť ňou osamelého a chudobného pastiera a potom ho nechať osamote. Je nepredstaviteľné, že by múdry Boh postavil Mojžiša pred faraóna a pred egyptské vojsko samotného. Preto Boh zasľúbil Mojžišovi: „Budem s tebou” – týmto bolo jasné, že na to nebude sám.

V mojom prípade je situácia rovnaká. Ak v poslaní zverenom Pánom Ježišom idem s tým, že dúfam v Jeho silu a hľadím na Jeho slávu, tak bude určite so mnou. Tým, že mi Boh dá poslanie, sa zároveň zaväzuje, že ma bude podporovať. Nestačí to? Čo viac si môžem priať? Aj keby pri mne stáli všetci anjeli a archanjeli, môžem zlyhať; ale keď je so mnou On, víťazstvo je isté. Musím len dávať pozor na to, aby som sa správal primerane zasľúbeniu. Nebyť bojazlivý, zúfalý, nedbalý alebo domýšľavý. Akou osobnosťou sa musí stať ten, koho sprevádza sám Boh! S vedomím takejto podpory chcem byť človekom na vlastných nohách a chcem kráčať smelo tam, kam ma Pán posiela.