Cesta kresťana

Kniha napísana Johnom Bunnyanom, ktorý trpel vo väzení pre Krista, o ceste pútnika, kresťana, ktorý odišiel z mesta skazy, na vrch Sion. Táto kniha patrí po biblii jednou z najviac čítaných kresťanských kníh. Spurgeon ju prečítal, niekoľko desiatok krát. Tu dávame verziu aj s odkazmi na Písmo a miernymi opravami starého textu, kde sa nepoužívajú už dnes archaizmy. Preklad biblický je prevažne z Roháčkovej biblie. Napokon samotnú knihu aj sám profesor Roháček, do Slovenčiny preložil…

KAPITOLA I.

Putujúc púšťou tohoto sveta prišiel som na isté miesto, kde bola jaskyňa a tam som si ľahol spať. A j ako som spal, sníval sa mi zvláštny sen. A v svojom sne som videl muža, oblečeného v handrách (Iz. 64,6.)

Lebo sme všetci ako nečistí, a všetky naše spravodlivosti sú ako ohyzdné rúcho; vädneme všetci ako lístie a padáme, a naše neprávosti nás preč odnášajú ako vietor. Iz 64:6

Ten muž stál na istom mieste, súc tvárou odvrátený od svojho domu; v ruke mal akúsi knihu a na chrbáte veliké bremeno (Žalm 38,5).

Lebo moje neprávosti siahajú nad moju hlavu; sú ako ťažké bremeno, ťažšie sú než to, čo ja môžem uniesť. Ž 38:5

A hľadiac videl som, že otvoril knihu a čítal v nej. A ako tak čítal, pustil sa do plaču a triasol sa ako osika. A nemôžuc sa ďalej zdržať, dal sa bedákať a vykríkol žalostne: „Čo mám činiť?” (Sk. 2, 37; 16, 30. Rim. 7, 24.).

A keď to počuli, boli hlboko dojatí, až do srdca, a povedali Petrovi a ostatným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia? Sk 2:37

A vyvedúc ich von povedal: Páni, čo mám činiť, aby som bol spasený? Sk 16:30

Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tela tejto smrti?! Rim 7:24

V takomto duševnom stave šiel domov a premáhal sa pred svojou ženou a pred svojimi deťmi – tak dlho, ako sa dalo, – aby nespozorovali jeho trápenia. Že však jeho nepokoj bol čím ďalej, tým väčší, nedalo mu dlho mlčať, preto konečne zveril sa svojej žene a svojim deťom a takto im počal vraveť „Ó, moja drahá žena, i vy, moje milé deti, musím vám povedať, že je už po mne, po vašom vernom priateľovi, lebo akési bremeno ma hrozne tlačí, a čo viac, cele určite som sa dozvedel, že toto naše mesto bude spálené ohňom z neba, pričom my všetci, i ja i ty, moja milá žena, i vy, moje drahé deti, biedne zahynieme, okrem – ak by sme nejako unikli a tak sa zachránili. Doteraz však nevidím k tomu žiadnej možnosti.”

Tie slová veľmi zarazili a znepokojili jeho príbuzných, avšak nie preto, že by boli verili tomu, čo im hovoril, ale preto, že sa domnievali, že dostáva akési chorobné nápady a že blúzni. A tak domnievajúc sa, že spánok upokojí jeho myseľ, a pretože sa práve blížila noc, vpravili ho do postele tak rýchle, ako len mohli. Ale noc mu bola tak trápna, ako deň. A preto na miesto toho, aby bol spal, strávil celú noc bez odpočinku, vzdychajúc a plačúc (Žalm 6,7;38,10.).

Ustal som vo svojom úpení; každú noc máčam svoju posteľ slzami, slzami polievam svoje lôžko. Ž 6:7

Pane, pred tebou je každé moje želanie, a moje vzdychanie nie je skryté pred tebou. Ž 38:10

A keď sa rozodnilo, pýtali sa ho, ako sa má? A on im povedal: „Mám sa horšie a horšie.” Aj im zase začal hovoriť ako predošlého dňa, ale oni sa počali zatvrdzovať a tiež sa domnievali, že svojím hrubým chovaním sa a svojou zamračenosťou musia zapudiť jeho trudné myšlienky, a tak sa mu raz smiali, raz mu zase šomrali a zase niekedy si ho vôbec nevšímali. A preto sa počal uťahovať do svojej komôrky, kde sa za nich modlil (Mat 6,6.)

Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky a zavrúc svoje dvere modli sa svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti, a tvoj Otec, ktorý vidí v skrytosti, odplatí ti zjavne. Mt 6:6

Ľutoval ich a kde tiež sám nad sebou kvílil. A tiež rád chodil samotný po poli, kde čítal alebo sa modlieval. A takto strávil niekoľko dní.

A jedného dňa som videl, ako tak chodil po poli, že čítal v svojej knihe, – ako to mal obyčaj – a bol veľmi utrápený a zdesený a čítajúc vypukol v plač, ako bol už predtým urobil, a volal: „Čo mám činiť, aby som bol spasený?!” (Sk. 16,30.).

A taktiež som videl, že pozeral na túto i na onú cestu, ako keby sa bol chcel pustiť do behu. No, predsa len stál, lebo – ako som pozoroval – nevedel, ktorou cestou sa pustiť. A vtedy som videl, že akýsi muž, menom Evanjelista, blíži sa k nemu a pýta sa ho: „Prečo tak žalostne voláš?”

A človek odpovedal: „Pane, vyrozumievam z knihy tu v mojej ruke, že som odsúdený na smrť (5. Mojž. 27,26; Gal. 3,10.),

Zlorečený, kto by nepostavil slov tohoto zákona, aby ich činil. Dt 27:26

Lebo všetci (ľudia), koľko ich len je zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané, že zlorečený je každý, kto nezotrváva vo všetkom, čo je napísané v knihe zákona, aby to činil. Gal 3:10

A tiež čítam, potom že bude súd (Žid. 9,27.).

A ako je uložené ľuďom raz zomrieť, a potom súd, Hebr 9:27

A cítim, že nie som ani ochotný zomrieť ani súci postaviť sa pred súd” (Job 16,21; Ezech. 22,14; Mal. 3,2.).

Ale oj, aby sa niekto smel pravotiť za muža s Bohom a syn človeka za svojho blížneho! Jób 16:21

Či tak obstojí tvoje srdce? Či budú tvoje ruky dosť pevné na dni, ktoré ja budem s tebou konať? Ja Hospodin som hovoril aj učiním. Ez 22:14

Ale kto znesie deň jeho príchodu, a kto obstojí, keď sa ukáže?! Lebo on je ako prepaľujúci oheň a jako lúh práčov. Mal 3:2

Vtedy riekol Evanjelista: „Prečo nie si ochotný zomrieť, keď sprevádza tento život tak mnohé zlo?” A človek odpovedal: Preto, lebo sa obávam, že bremeno, ktoré je na mojom chrbáte, ma hlbšie stlačí, ako je hrob, a že sa prepadnem do pekla (Iz. 30,33.).

Lebo už dávno je pripravené peklo; aj to je prihotovené kráľovi, hlboké, široké učinil; čo do jeho popravišťa, jesto oheň a dreva mnoho; dych Hospodinov, ktorý je ako potok síry, ho zapáli. Iz 30:33

A, pane, ak nie som súci isť do väzenia, vtedy ani nie som súci isť pred súd a odtiaľ ta, kde mám niesť rozsudok. Nuž, tieto myšlienky ma desia, a preto kričím.

Na to mu povedal Evanjelista: „Ak je to s tebou tak, prečo potom meškáš a stojíš?” A on odpovedal: „Preto, lebo neviem, kam isť.” Vtedy mu dal pergamenovú listinu, na ktorej bolo napísané: „Uteč budúcemu hnevu!” (Mat. 3,7; Jer. 51,6; 2. Kor. 6,17; Luk. 3,7.).

A keď videl i mnoho farizejov a saducejov, že idú k jeho krstu, povedal im: Vreteničie plemä, ktože vám ukázal, aby ste utiekli budúcemu hnevu? Mt 3:7

Utečte sprostred Babylona! A zachráňte útekom každý svoju dušu! Aby ste nezahynuli majúc účasť v jeho neprávosti! Lebo je to čas pomsty Hospodina, ktorý mu dáva odplatu. Jer 51:6

Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Hospodin: a nedotýkajte sa nečistého, a ja vás prijmem 2Kor 6:17

Keď prečítal človek slová, pozeral s bázňou a s otázkou na Evanjelistu a povedal: „Kam mám utiecť?” Vtedy povedal Evanjelista, ukážuc prstom za veľmi široké pole: „Či vidíš tamtú Tesnú Bránu?” A človek povedal: „Nevidím.” A vtedy mu zase povedal tamten: „Či vidíš tam to žiariace svetlo?” A on povedal: „Zdá sa mi, že vidím.” A nato mu povedal Evanjelista: „Toho svetla nepusti s oka a bež priamou cestou ku nemu a tak uvidíš bránu. A keď budeš na ňu klepať, povedia ti, čo máš robiť.”

A tak som videl v svojom sne, že sa človek dal do behu. No, ešte nebol odbehol iba nejaký kúsok cesty, len spozorovala to jeho žena a deti a začali za ním kričať a volať, aby sa vrátil (Luk. 14,26. 1; Kor. 4,9,10.).

Ak ide niekto ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matere, ženy i detí, bratov i sestier, ba ešte len aj svojej vlastnej duše, nemôže byť mojím učeníkom. Lk 14:26

Lebo mám za to, že nás apoštolov vykázal Boh za najposlednejších, na obdiv, ako oddaných na smrť, lebo sme sa stali divadlom svetu i anjelom i ľuďom. My blázni pre Krista, a vy rozumní v Kristu; my slabí, a vy silní; vy slávni a my takí, ktorí nemajú cti. 1Kor 4:9-10

Ale človek si prstami zapchal uši a bežal ďalej, volajúc: „Život! Život! Večný život!” Ani sa neobzrel, ale utekal priamo rovinou (1. Mojž. 19,17; Luk. 9,62.).

A stalo sa, keď ich vyviedli von, že riekol jeden z nich: Uteč pre svoju dušu! Neobzri sa ani nepostoj na celej tej rovine! Uteč ta na vrch, aby si nebol zahladený! Gn 19:17

Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a obzerajúc sa naspäť nie je súci do kráľovstva Božieho. Lk 9:62

I susedia vybiehali videť, ako beží. A ako tak bežal, niektorí sa mu vysmievali, niektorí mu hrozili a niektorí za ním kričali, aby sa vrátil. A dvaja z nich sa rozhodli, že ho, keď ináče nebude chceť, násilím späť dovedú. Jeden sa menoval Spurný a druhý Povoľný. Teraz už bol človek ubehol od nich hodný kus. Ale pretože boli rozhodnutí prenasledovať ho, čo aj urobili, tak ho za krátky čas i dohonili. Vtedy im povedal človek: „Milí susedia, načo ste prišli?” A oni riekli: „Na to sme prišli, aby sme ťa prehovorili, aby si sa s nami vrátil.” Ale on povedal: „To nemôže byť nijakým činom. Vy bývate – tak im povedal Meste Skazy, kde som sa i ja narodil. A zomrúc tu prv alebo neskôr, zapadnete hlbšie, ako je hrob, na miesto, ktoré horí ohňom a sírou. Upokojte sa, milí susedia, dajte si povedať a poďte so mnou.”

„Čože?” namietol Spurný. „Opustiť svojich priateľov, svoje pohodlie a svoje rozkoše?!” „Áno”, vravel Kresťan – lebo to bolo jeho meno – „pretože všetko, čo by ste opustili, nie je hodno ani to len porovnať s niečim málo z toho, čoho sa ja nadejem a čomu sa ja mám tešiť. A ak chcete so mnou isť, presvedčíte sa, že dobre sa budete mať ako ja, lebo tam, kam ja idem, je všetkého hojnosť (Luk. 15,17.).

Hovorím vám, že tak bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, činiacim pokánie, väčšia ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánia. Lk 15:7

Poďte a zkúste moje slová!”

Spurný: „A čo že sú to jaké veci, ktoré to hľadáš, a k vôli ktorým opúšťaš celý svet, len aby si ich obsiahol?”

Kresťan: „Hľadám dedičstvo neporušené a neporušiteľné, nepoškvrnené a nepoškvrniteľné a neuvädnuteľné, ktoré je odložené v nebesiach (1. Petr. 1,4.; Žid. 11,16.)

Cieľom dedičstva, neporušiteľného, nepoškvrniteľného a neuvädnuteľného, ochráneného v nebesiach pre vás, 1Pt 1:4

Ale takto túžia po lepšej, to jest po nebeskej. Preto sa nehanbí za nich ich Boh menovať sa ich Bohom, lebo im prihotovil mesto. Hebr 11:16

A je tam bezpečne, aby v určený čas dané bolo tým, ktorí ho snažne hľadajú (Žid. 13,14.).

Lebo tu nemáme zostávajúceho mesta, ale to budúce hľadáme. Hebr 13:14

Ak chceš, prečítaj si to sám tu v mojej knihe.”

Spurný: „Pche!” riekol Spurný, spraviac opovržlivý posunok. „Ťa s tvojou knihou! Či chceš isť späť s nami alebo nie?”

Kresťan: „Nie, nie ja”, povedal Kresťan, „pretože som polozil ruku na pluh” (Luk. 9,62.).

Ale Ježiš mu povedal: Nikto položivší svoju ruku na pluh a obzerajúc sa naspäť nie je súci do kráľovstva Božieho. Lk 9:62

Spurný: „Tak poď, sused Povoľný, vráťme sa a poďme domov bez neho. Sú ľudia s pomätenými hlavami, ktorí, keď si niečo vezmú do hlavy, múdrejší sú v svojich očiach ako sedem takých, ktorí vedia, čo prečo robia.”

Povoľný: „Nevrav tak!” riekol Povoľný. „Ak je to pravda, čo hovorí dobrý Kresťan, vtedy je to, za čím on ide, lepšie ako čo my máme. Moje srdce je náchylné isť s mojím susedom.”

Spurný: „Čo, ešte i viac takých bláznov? Poslúchni mňa a poď so mnou späť! Kto vie, kam ťa taký pomätenec zavedie! Poď späť, poď späť a buď múdry!”

Kresťan: „Nie, ale ty len poď so mnou, sused Povoľný. Tam skutočne dostať veci, o jakých som hovoril, a ešte o mnoho slávnejšie. Ak neveríš, tu čítaj v tejto knihe a vedz, že pravdivosť toho všetkého, čo je tam povedané, potvrdená je krvou toho, ktorý je jej pôvodcom” (Žid. 9,17.; 10,22.; II. Petra 1,19.).

Lebo závet je pevná až pri mŕtvych, keďže nemá nikdy moci, kým žije ten, kto učinil závet. Hebr 9:17

Pristupujme s pravdivým srdcom v plnej istote viery majúc pokropené srdcia a tak očistené od zlého svedomia Hebr 10:22

Aj máme pevnejšie slovo prorocké, a dobre robíte, že máte naň obrátený svoj pozor ako na sviecu, svietiacu na šerom mieste, dokiaľ by sa nerozvidnel deň, a nevzišla dennica vo vašich srdciach, 2Pt 1:19

Povoľný: „Nuž tedy, sused Spurný’, riekol Povoľný, „prichádzam k rozhodnutiu, že predsa len tuším pôjdem s týmto dobrým človekom a budem zdieľať jeho osud. Lež, milý druhu,”- povedal Kresťanovi – „či znáš cestu na to žiadostivé miesto?”

Kresťan: „Dostal som úpravu od človeka, ktorý sa volá Evanjelista, aby som sa ponáhľal k istej malej bráne, ktorá je pred nami, a tam vraj dostaneme o ceste ďalšieho potrebného poučenia.”

Povoľný: „Poďme tedy, dobrý sused, a nemeškajme!” A tak šli spolu a Spurný povedal:

„A ja sa vrátim domov a nechcem byť druhom takých zvedených a fanatických ľudí.”