Znovuzrodený kresťan dobre vie, že Boh pri ňom stojí, že ho podopiera Božia pravica. Nie nadarmo to Dávid písal vo svojich žalmoch. Ak sa pozrie kresťan na svoj život, v každom okamžiku musí vidieť Božie vedenie. Do našich podmienok Boh vstupuje nepretržite, takže by bolo nerozumné, ak by sme si mysleli, že Boh sa ku nám skláňa čas od času a nie stále. Práve takéto myslenie – že Boh nie je stále pri nás – potvrdzuje iba našu nevieru, pretože ak si toto neuvedomujeme, prakticky žijeme bez Boha, čo znamená že sme bezbožní. Môžeme sa v určitých chvíľach tváriť ako zbožní povrchne, ale ak nevidíme neustále pôsobenie Boha v našom živote, prakticky Ho popierame.

Boží ľud je Bohom milovaný ľud a Boh je s ním ako v čase radosti, tak aj v čase skúšok a ťažkostí. Mučeníci rannej cirkvi vedeli o Bohu, ktorý pôsobí v ich živote a preto nešli do arén, kde ich mala zožrať divá zver so strachom, ale s piesňou na perách.

Dávid skladal krásne žalmy v čase, kedy ho Saul, už už mal ľudovo povedané – na lopate. Dávid veril Bohu a to nielen v dobrom, ale aj v zlom. Vedel že Boh stojí pri ňom v každej chvíli a preto nemal strach. Krásne to vyjadruje v tomto verši:

Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou; Tvoj prút a Tvoja palica ma potešujú. Ž 23:4

Rovnaké uistenie má každý veriaci v Krista, ktorý uveril pravou vierou. Tvoj prút Bože a Tvoja palica ma potešujú. Keď sa pozriem do svojho života, do dnešného dňa, vidím tam pôsobenie Boha, vytrhnutie z mnohých skúšok a ťažkostí, bárs iba malých vecí, ako je vyvarovanie sa nehody autom na ceste, dôležité stretnutie, až po veľké dôkazy Jeho lásky ku nám. Rovnako tak Boh necháva dopustiť na nás bičovania a ťažkosti, cez ktoré nás prečisťuje ako zlato v ohni.

Božiu prozreteľnosť jednoducho kresťan musí vidieť, akonáhle sa pozrie do svojho života, do svojho bežného dňa. Aká chvála potom ide z takého srdca, ktoré vidí Božiu mocnú ruku?!

Keď rozjímame nad písmom, tam nachádzame úžasné divy mnohých ľudí, ktorí kráčali s Bohom. A preto si poďme niektoré pripomenúť. Dnes je totiž problém, že kresťania akoby hovorili – Boh ma opustil, Boh nemá o mňa záujem, ja Boha necítim, nevidím, nepočujem. Niektorí šialenci dokonca kričia v srdci – Bože daj mi zázrak. Nič sa na oko nedeje v ich životoch, ale to môže byť dôkaz ich nevery! Pretože ak sa im zdá, že sa u nich nič nedeje, buď nie sú obrátení a žijú ako pohania bez Boha a preto nič nevidia, alebo ich viera je falošná náboženská viera, kde Boh akoby nepôsobil viditeľne. Taký život je potom neútešný.

My sa pozrime na pár príkladov, kedy Boh bol so svojim svätým ľudom.

Izraelitom, keď sa zdala ich záchrana nereálna v čase, keď ich prenasledovali faraónové vojská, ktoré mali za chrbtom a pred sebou more, Boh bol so svojim ľudom a roztvoril im toto more. Jeho ľud prešiel suchou nohou po suchej zemi, po dne mora na druhú stranu. Druhá vec bola tá, že vojsko faraónovo, nebol vyvolený Boží ľud a preto boli všetci títo bojovníci utopení. Toto poukazuje na spásu. Jedni sú vyvolení ku spáse skrze Krista a prejdú cez červené more, druhí nie sú vyvolení k večnému životu a sú zatopení tým istým morom, ktoré jedným pomohlo skrze Božiu moc a druhých zavrhlo. Preto Simeon o Ježišovi prorokoval:

Ajhľa, Tento(Ježiš) je položený na pád a na povstanie mnohým v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, Lk 2:34

Podobne palica a prút Boží podopieral troch zbožných židov, ktorých kráľ Nabuchodonozor chcel upáliť v žeravej peci, on dal túto pec ešte viac nažhaviť, ako bývalo zvykom. A tým troch Izraelitom sa nič v tej peci nestalo, ani vlások im nezhorel v tom ohnivom pekla, no tí, čo pec žhavili, tí boli spálení. Takto sa Boh stará o svoj ľud.

Niektorí teológovia spochybňujú tieto zázraky, že sú prehnané, že je to výplod vtedajších ľudí, ktorí nepoznali mnohé zákony prírody, ako ich poznáme my. Títo teológovia sa takýmto zmýšľaním dostávajú ďaleko za oblasť viery a sotva by mohli vidieť vo svojich životoch Boží dotyk. Jednoducho sú im skryté zázraky a divy Božej prozreteľnosti, ktoré sú každým dňom cez náš život konané.

Podobne ako títo mladíci prežili horúce peklo ohňa, prežil Bohom milovaný Daniel, peklo divých šeliem. Tieto šelmy bývali vyhladované pre prípad, že by ku nim vhodili nejakého človeka, ktorý by bol týmto spôsobom popravený. A Daniel mal byť popravený skrze šelmy. Ale Boh chránil svojho miláčika a tie divoké šelmy sa ho ani len nedotkli.

Pamätáme si na kameňovanie Pavla. Židia do neho hádzali kamene a on akoby mŕtvy spadol na zem. Židia sa nazdávali, že je Pavol mŕtvy a nechali ho tak. Ale Boh im zakryl zmysly a oni sa nepresvedčili, či je Pavol naozaj mŕtvy a odišli. Pavol potom napísal, aké súženia sa mu v živote udiali, ale to aj preto, aby videl moc Božiu, ktorá v jeho živote mocne pôsobila:

Päťkrát po štyridsať palíc bez jednej dostal som od Židov, trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách… 2Kor 11:24-25

Prozreteľnosť Božia je krásne vidieť na Pánovi Ježišovi. Keď kázal vo svojej otčine, nepáčila sa ľuďom Jeho reč a vyháňali ho na kopec, odkiaľ ho chceli zhodiť. Ale tu čítame zaujímavú vec, ktorú si mnohí ani len nevšimli. Ježiš odrazu prechádza spomedzi nich a odchádza bez toho, že by sa mu čo i len vlas skrivil. Akoby všetci razom oslepli a skameneli.

A všetci v synagóge vzplanuli hnevom, keď to počuli; povstali, vyhnali Ho z mesta a viedli až na kraj vrchu, na ktorom bolo vybudované ich mesto, aby Ho zostrčili. Ale On prešiel pomedzi nich a vzdialil sa. Lk 4:28-30

Pán Ježiš hovorí o prozreteľnosti sám na sebe, keď Ho učeníci varovali, aby odišiel z Galilejského kraja, lebo Herodes Ho tam môže zabiť. Ale Pán Ježiš hovorí, že to nie je možné, pretože Božia prozreteľnosť ustanovila, ako a kde Ježiš zomrie:

Beztak dnes, zajtra, pozajtra musím (ďalej) ísť; lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. Lk 13:33

Pán Ježiš mal zomrieť v Jeruzaleme a nebolo možné, aby zomrel inde.

Spomeňme si, ako sa Jákob bál Ezava, keď sa s ním mal po rokoch stretnúť a Ezav bol skutočne rozhodnutý Jakoba zabiť. Ale Boh mení plány a nakláňa Ezavovi srdce tak, aby sa Ezav pomeril so svojom bratom.

Ale aj Lót, napriek svojmu zlému rozhodnutiu, žiť v Sodome, meste hriechu, je Bohom vytrhnutý a zachránený.

Ak sa pozrieme do svojho života, rovnako ako títo svätí, tam musíme vidieť Hospodinovu ruku. Ako sa Boh o nás príkladne stará a kto pôjde dôsledne do hĺbky tak spozoruje, že Boh sa o nás – jeho ľud – staral ešte v čase, kedy sme mu boli neverní a nechceli sme o Ňom ani len počuť.

Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Rim 5:8

Kristus za nás zomrel, už sme boli Jeho, ale sme o tom nevedeli, lebo sme žili podľa svojich žiadostí a podľa svetského života rovnako, ako žil okolitý svet – bezbožne. No Boh na nás už vtedy s láskou hľadel, pretože sme boli jeho drahocenným vyvoleným ľudom. A preto uvidíme prozreteľnosť Božiu nielen v čase, odkedy sme kresťania, ale aj v čase, kedy sme boli pohania.

Rozjímajme nad prozreteľnosťou Boha, aby sme videli Jeho predivné skutky v našom živote, ako zázračne nás prevádza skúškami, ťažkými obdobiami, ale aj nás zachraňuje rovnako, ako zachránil mladíkov z pece. Toto každého kresťana musí nadchnúť a pohnúť v srdci a bude tak Bohu ďakovať a chváliť Ho. Preto kresťan zavrhne svoju chválu, ukazovanie svojich skutkov a síl, ale bude ukazovať na Boha, ktorý je Pánom nad každou vecou a bude sa potešovať Jeho absolútnym zvrchovaným jednaním, ktoré v kresťanovom živote zázračne dokazuje…

Amen…