Poznáme dobre príbeh o Abrahámovi. Boh prorokoval Abrahámovi, že bude mať potomstva ako piesku na okraji mora, alebo ako hviezd na nebi. Aby Abrahám mohol mať potomstvo, musel mať dediča – syna. On a jeho žena Sára starli, no syna nemali. Tak sa Sára rozhodla, že Abrahám bude mať Syna z jej slúžky – Hagar. Aj sa stalo! Boh požehnal Hagar a porodila Abrahámovi syna. Syn dostal meno – Izmael. Všetko sa zdalo byť v poriadku. Abrahám mal potomka, bude mať potomstvo veľké, obrovské. Ale Boh mal iný plán. Boh rozhodol vo svojej zvrchovanosti, že staručký Abrahám a staručká Sára, budú mať svojho vlastného syna, ktorého im Boh po celý život odopieral. A Boh splnil svoj sľub, keď staručká Sára porodila Izáka – Syna zasľúbenia. Tomuto synovi bolo zasľúbené potomstvo, nie Izmaelovi.

Poďme do Písma. Mnohým sa toto páčiť nebude, mnohí budú pobúrení, ale každý kto je Boží, kto je Kristov, ten bude piť z manny sladkého nápoja.

Keď Sára videla, že sa syn Egypťanky Hagary, ktorého porodila Abrahámovi, vysmieva z jej syna Izáka, povedala Abrahámovi: Zažeň túto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dediť s mojím synom Izákom. Gn 21:9-10

Abrahám bol zaslepeným otcom. Miloval Izmaela, Izmael bol silný a mocný chlapec. Izamel je praotcom dnešných moslimov. Abrahám učil svojho syna Izmaela od mladosti všetkému, čo sám vedel. Nikto vtedy ani len netušil, že Boh požehná starému dedkovi Abrahámovi a babke Sáre, aby mali potomka.

Abrahám miloval Izmaela, videl sa v ňom ako jeho otec. Ale Sára sa pozerala inými očami na túto vec. Ona verila v Boha tak, ako jej Ho Abrahám ukazoval. Sama nemala žiadne zjavenia, iba vieru. Keď videla ľudskú silu Izmaela, aký bol mocný až natoľko, že sa posmieval z jej vlastného syna Izáka, uvedomila si jednu dôležitú vec – ak ona a Abrahám zomrú – kto bude dedičom toho všetkého, čo počas života nadobudli? A ešte otázka viery – kto bude dedič zasľúbenia, ktoré Abrahám dostal od Boha?

Veď Izmael bol v tomto malom stádočku Abraháma obľúbeným silným chlapcom, ktorý mal ambície byť veľkým vodcom. V mnohom nám pripomína Ezava, ktorý bol dobrým a silným lovcom, obľúbeným medzi svojimi, naproti tomu Jákob bol slaboch. Naše ľudské oči vidia všetko naopak – tento si zaslúži viesť rod kvôli sile, moci a odvahe a tento slaboch, nech sa drží v ústraní, kde ním ľud vo svojom srdci opovrhne.

Sára bola prezieravá a uvedomovala si nebezpečenstvo ich smrti s Abrahámom, že potom Izmael bude dedičom ich majetku – veď kto mu zabráni aby Izáka nevyhnal, alebo neskôr – aj nezabil? Sára preto na Abraháma vytiahne veľmi ťažkú požiadavku – zažen Hagar a Izmaela, aby Izmael nebol dedičom! Ako Abrahám reaguje?

Abraháma však táto reč o jeho synovi veľmi zamrzela. Gn 21:11

Abrahám ani nebral túto reč Sáry vážne. Bral to ako staré nepriateľstvo medzi Sárou a Hagar, len ako Sárin rozmar. Ale túto myšlienku dal sám Boh do mysle Sáry, pretože Izák je z Božieho zasľúbenia a Izmael je z ľudského snaženia.

Abrahám spolu so Sárou a Hagar neverili v to, že Sára by raz mohla mať dieťa vlastné a preto spískali túto vec, kde Abrahám s Hagar obcuje, pokiaľ nie je tehotná.

A tu sa dostávame k jadru celej veci a celému problému. Abrahám má obrovský počet potomkov. Jedných z Izamela, ktorí sú dnes moslimovia a druhých zo židov, z ktorých sa narodil Spasiteľ a skrze Spasiteľa, sa všetky národy stali Abrahámovými potomkami z viery.

A to cez vetvu – Izák, Jákob, premenovaný na Izraela, z ktorého vzišlo dvanásť synov, čoby dvanásť kmeňov, kde z jedného kmeňa vzíde Dávid a jeho ďalšie potomstvo až k Jozefovi a Márii, ktorí majú Ježiša. Toto je rod vyvolený! Izmaelov rod nie je zo zasľúbenia, i keď aj o nich sa Boh bude vzorne starať.

A teraz poďme ešte hlbšie. Boh rozsekne aj ľud Izraelský na tých, ktorí uveria v Mesiáša – Krista Pána a na tých, ktorí Mu neuveria. A opäť tu nepôjde o človeka, či uverí alebo neuverí, ale o Boha, ktorý určí, kto uverí a kto nie. Lebo tí ktorí uveria, sú zo zasľúbenia a tí ktorí neuveria, žijú z vlastnej sily a tak ich vlastná pýcha im prekáža k tomu, aby prijali Krista Pána.

Ale poďme ešte hlbšie. Aj medzi kresťanmi sú dva rody, kde je jeden rod ten, kto uveril skrze zasľúbenie Božie, kde ich Boh obrátil, znovuzrodil, vyvolil a povolal ku svätému životu s Kristom – ale je tu aj druhý rod, ako zo slúžky Hagar, kde tento rod zo svojej sily a nie z Božieho zasľúbenia, tiež verí v Krista, ale ich znakom nie je viera zo zasľúbenia, ale viera vo svoje skutky.

A buďme konkrétni. Katolíci, pravoslávni, Grékokatolíci, protestanti obhajujúci Arminiánsku teológiu, sú na strane slúžky Hagar a jej Syna Izmaela, keď sa nazdávajú, že budú dedičmi kráľovstva nebeského preto, lebo konajú mnohé skutky. Naproti tomu je tu iba malá skupinka veriacich kresťanov, ktorí veľmi dobre vedia, že sú povolaní k životu s Bohom, skrze zasľúbenie a to – milosťou ste spasení. Boh sa zmiloval a preto sú spasení. Pre nič iného. Nijakú inú vec, zásluhu, dobro, skutok, nemôžu títo ľudia Bohu dať ako odpoveď Jeho lásky – všetko je len Jeho dobrotivé vyvolenie.

Tak ako si Izmael nárokoval na dedičstvo, ale nebol narodený zo zasľúbenia, ale zo skutkov a z ľudskej sily, Izák sa narodil tak, že Boh ho zasľúbil, bez skutkov a síl ľudských.

Preto milý kresťan – porovnaj tieto dve postavy – Izmaela a Izáka a sám seba ohodnoť, kam patríš? Ak svoju vieru skladáš v skutky a svoju silu, robíš to isté, čo robili Abrahám, Sára a Hagar vo svojej nevedomosti, kedy svojou silou chceli získať potomka.

Ale ak veríš v Boha tak, že je to On, kto ťa vedie týmto životom a privedie ťa aj ku spáse, bez skutkov a bez tvojich náboženských ceremónií, si dedičom podľa zasľúbenia, kde sám Boh ťa uisťuje o dedičstve, o spáse.

A teraz príde ešte tvrdší úder a to pre tých, ktorí by chceli spájať falošnú a pravú vieru. Falošnú vieru v skutky a pravú vieru zo zasľúbenia. Písmo tu jasne hovorí:

Zažeň túto dievku i jej syna, lebo syn tejto dievky nesmie dediť s mojím synom Izákom.

Zažeň od seba katolíkov, pravoslávnych, grékokatolíkov, a všetkých protestantov, alebo iných vierovyznaní, kde síce sa Kristus opomína – ale ich viera nestojí na zasľúbení, ale na svojich skutkoch! Oni nesmú spolu s tebou dediť, pretože nedostali vieru zasľúbenia, ale svojou silou sa stali kresťanmi. Preto Pán hovorí – nie každý, kto mi hovorí – Pane, Pane, vojde do nebeského kráľovstva.

Isto – teraz mnohí povedia, že je to pýcha a nadutosť pisateľa, kto si už len môže nárokovať na spásu? Len ten, kto je zo zasľúbenia a nie z vlastného výkonu. Mnohí budú kričať – ja si nenárokujem takto drzo na spásu, ja som pokorný a Boh ma odmení. Pokora je falošná a hlavne tam chýba skutočná viera.

Abrahám je smutný, pretože zmýšľa ako človek. My ľudia ľutujeme ľudí, ktorí neprichádzajú ku spáse, ktorí nemajú zasľúbenia, pretože máme v sebe veľký potenciál humanizmu, kde by sme boli radi, keby každý človek mal to isté. Aby mal každý rovnakú štartovnú čiaru a aby mal každý rovnaké možnosti a potom aby aj spása, bola daná rovnako pre všetkých ľudí. Alebo aspoň nech je spása v humanistickom kabáte – spása je pre každého – stačí sa načiahnuť. Ale bez Boha sa za spásou nikto nenačiahne!

Spása je pre Izáka a nie pre Izmaela. Dedičom Božích zasľúbení je Izák a nie Izmael. Boží meter je úplne iný ako ľudský a Jeho podmienky sú odlišné od tých našich. Boh si nedá rozprávať do svojich zvrchovaných záležitostí a nedbá na mizerné názory humanistického človeka. Preto Písmo píše o bratoch – Jákobovi a Ezavovi:

A keď sa jej ešte nenarodili (synovia), ani nespravili nič dobré ani zlé, aby zostala v platnosti rada Božia, tá podľa vyvolenia a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu, ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel. Rim 9:11-13

Ešte sa Jákob a Ezav ani len nenarodili a Boh si Jákoba zamiloval a Ezáva znenávidel. Podľa práva mal Boh nenávidieť obidvoch, pretože obidvaja sú veľkými hriešnikmi a služobníkmi diabla a to od svojho narodenia. Ale Boh sa zmiloval nad Jákobom, len a len skrze svoju lásku – nie skrze niečo, čo mal Jákob v sebe, lebo on nič v sebe nemal!

A rovnako tak je to aj s Abrahámom. Ak by sa Boh nebol nad Abrahámom zmiloval, bol by do konca svojho života Abrahám uctieval modly, sochy a vzýval démonické božstvá. Podobne sa Boh zmiloval nad Izákom, ktorého si vyvolil, no Izmaela vyhnal, aby nebol dedičom.

Abrahám nepočúva svoju manželku Sáru, ktorá správne vidí budúcnosť – Abrahám miluje rovnako Izmaela, ako aj Izáka. Sárin nápad vyhnať Izmaela sa mu zdá bláznivý.

V dnešnej dobe ekumenizmu, kde sa chce spájať správna a falošná viera a každý kto hovorí o oddelení sa, vidí čierno-bielo, je fundamentalista, je extrémista. Ale pozrime sa, ako sa zjavil Boh Abrahámovi:

Boh riekol Abrahámovi: Nebuď namrzený pre chlapca a pre svoju dievku! Poslúchni Sáru vo všetkom, čo ti povie, lebo tvoje potomstvo sa bude volať po Izákovi. Gn 21:12

Boh potvrdzuje Sárine obavy. Abrahámovi vyslovene káže, aby poslúchol Sáru, pretože Izmael nemá zasľúbenie, ale ho má Izák.

Kde stojíš milý kresťan? Boh – pravý Boh – nám ukazuje svoje zmýšľanie. On si vyvolil svoj národ a vyvolil si aj zakladateľov tohto národa – Abraháma, Izáka, Jákoba. Nie je možné, aby sa zmenil plán Boží.

Rovnako tak Boh si vyvolil svoj zvláštny ľud kresťanský a nie je možné, aby si sa mohol dostať tam, kam nepatríš. Ak si sa votrel medzi kresťanov tak, že ťa vychovali v akejsi viere, naučili ťa chodiť do kostola a niečo si si aj prečítal, Ježiš ti povie – nepoznám ťa! Tvrdé slová? Pravdivé až tak, že sa ich mnohí kazatelia boja takto vysloviť. Boh pritom požaduje tvoju vieru a tvoje obrátenie. Ale keďže ty lipneš na tomto svete, na svojom náboženstve, kde sa síce Kristus opomína ako Boh, ale si ho vtesnal do veľkosti malej oplátky – si v tábore Izmaela – bez zasľúbenia dedičského.

Kde stojíš milý kresťan? Si z rodu Izáka zo zasľúbenia Boha, alebo zo svojich nápadov, skutkov a ľudských výmyslov? Boh ti to totiž dá jasne poznať.

Nepáči sa ti táto teológia? Potom sa ti nepáči ani Pavol ktorý píše:

Ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom. Rim 9:7

Čo to podľa Pavla znamená, že iba tí podľa Izáka budú Božím potomstvom? Pozrime sa:

To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo). Rim 9:8

Podľa tela znamená, že ak konáš skutky, chodíš na omše, modlíš sa ružence, kolenačky beháš po svätých miestach, klaniaš sa obrazom a sochám v domnienke, že takto budeš dedičom, to jest Synom – minul si sa cieľa, pretože toto sú veci telesné!

Inak je to podľa zasľúbenia. Tu padneš na tvár, vyznáš Bohu že nič nemáš v sebe, čo by mohol obdivovať, čo by mohol milovať, že nechápeš prečo ti daroval dar viery, keď si špinavý, odporný, zapáchajúci bezdomovec. Teda všetky svoje skutky pochádzajúce z tela a telesnosti zavrhneš a odovzdáš sa do rúk Bohu na Jeho milosť a nemilosť. A keď ti Boh vnútorne potvrdí, že si Jeho dieťaťom, budeš Ho chváliť, velebiť, milovať, oslavovať, hlásať Jeho Meno a slávu. Nebudeš sa nikoho a ničoho báť, pretože Boh bude s tebou a skrze hlásanie Jeho mena budeš posmievaný, urážaný, bičovaný a zabíjaný.

Kde stojíš milý kresťan? Svet sa nedelí len na kresťanov a pohanov. Svet sa delí ešte na kresťanov zo zasľúbenia a kresťanov zo svojej sily. Ale Boh hovorí – vyžeň kresťanov podľa mena, ktorí sa chvália svojou silou a skutkami – vyžeň ich odo mňa – pretože nebudú dedičmi! A preto Pavol píše – prekliati sú všetci, ktorí hlásajú iné evanjelium.

Vieš čo máš urobiť v takomto prípade? Máš týchto falošných kresťanov vyhnať rovnako, ako vyhnal Abrahám Izmaela a Hagar. Ak máš s nimi zľutovanie, sám si na ich strane, v nepravej viere, kedy krívaš na obidve nohy. Eliáš ťa varuje:

Dokedy budete krívať na obe strany? Ak je Hospodin Bohom, nasledujte Ho. Ak Baal, nasledujte toho. 1Kr 18:21

Si potomkom Izmaela, ktorý bol počatý z ľudskej sily a námahy, alebo z Izáka, ktorý bol počatý v starobe Sáry v čase, kedy sa to zdalo byť nemožné, pretože to bola Božia vôľa a Božie zasľúbenie?!

Si potomkom zasľúbenia, alebo potomkom skutkov a vlastných snáh?! Toto je otázka života a smrti. Táto otázka je kľúčová, v celom tvojom kresťanskom živote. Nepomôže ti obracanie sa na inštitúciu, ktorá si hovorí – katolícka, koptská, pravoslávna, evanjelická, baptistická cirkev. Pretože ak tieto cirkvi blúdia, ty ich nemáš nasledovať, ale máš nasledovať Pána.

Ak hľadáš niečo dobré v cirkvách a zboroch, kde sa učí ľudské evanjelium, ak sa chceš s nimi spájať, bárs aj za účelom toho, že ich chceš v láske obracať, až sa napokon dáš zviesť ich klamnými cestami – nekonáš tak, ako konal Abrahám. On poslúchol Sáru a poslúchol aj Boha a urobil rázny koniec:

Nato Abrahám včas ráno vzal chlieb a kožený mech s vodou, dal to Hagare, naložil jej chlapca na chrbát a poslal ju preč. Gn 21:14

Mnohí ľudia vedia, že sa tam alebo inde učí zlé evanjelium, ale vo svojom srdci si hovoria – ale veď tí ľudia konajú veľké skutky, veľké veci, sú takí milí, tak dobre sa k sebe správajú, toľko mi pomohli, určite budú spasení. A mnohí farári, pastori, kňazi povedia – tento článok písal pyšný človek, ktorý druhých odsudzuje a preto sám skončí v odsúdení. Ale tvoja odpoveď má byť iba jedna – pošli Hagar aj s jej synom Izmaelom preč – nielen pošli – vyžeň ich preč zo svojho života, svojho domu, svojho srdca a to bez milosti ako to urobil Abrahám:

Abrahám Hagar naložil chlapca na chrbát a poslal ju preč!

Bez zmilovania a milosti, aj keď ti srdce bude smútiť a plakať – pošli falošné viery a učenia preč, aj s ich hlásateľmi. Veď čo písmo radí v tejto veci:

Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán. 2Kor 6:17-18

Ak si Synom Boha, ak si dcérou Boha, sám, sama, vidíš toto zasľúbenie – oddeľ sa od všetkých falošných vier, a Boh ti bude Otcom…

Amen…