Ak sme však umreli s Kristom, veríme, že s Nim budeme aj žiť. Rim 6, 8

Pozri, svätý Pavel zahŕňa život a životné spôsoby kresťanov na zemi do smrti Kristovej a predstavuje ich ako ľudí, ktorí sú mŕtvi a pochovaní a ležia v rakve. To znamená, že prestali žiť životom hriechu a nemajú s ním už nič spoločné.

A ak im hriech niečo prikazuje, oni sú vždy znova mŕtvi hriechu, lebo sa už nenachádzajú v hriešnom živote sveta. Áno, veď oni zomierajú dvakrát alebo dvojakým spôsobom. Raz zomreli duchovne, hriechu, a to je milosrdné, radostné a blahoslavené zomretie, hoci telu a krvi to spôsobuje bolesť a trpkosť. Je to milá, sladká smrť, lebo ona prináša jasný, nebeský, čistý, dokonalý večný život. Po druhé je to tiež telesná smrť, čo však nie je smrť, ale pekný, sladký spánok, uložený nášmu telu, pretože ono, kým žijeme na zemi, neprestáva odporovať duchu a jeho životu.

A tak teda telo, kým tu žije, rozširuje a ťahá za sebou hriech, bráni sa a nechce zomrieť. Preto ho nakoniec musí Boh popraviť, aby aj ono zomrelo hriechu. No predsa je to dobrá, mierna smrť a naozaj nie je to nič iné ako spánok. Lebo telo nemá zostať v smrti (keďže duša a duch už nie sú v smrti), ale v posledný deň má opäť prísť k duchu, očistené, a potom to bude dobré, čisté, poslušné telo bez akéhokoľvek hriechu a zlých žiadostí.