Na Jozefovi vidíme poodhalený plán Božej zvrchovanosti, ako Boh píše dejiny. Boh má v pláne na svet uvaliť obrovský hladomor. Je to trest za bezbožnosť vo svete. Ale aby sa Boh ukázal ako milujúci Pán sveta, skrze jedného človeka – Jozefa – uskutoční svoj plán, aby ľudia od hladu nepomreli. Cesta akou to urobí, je prekvapivá, záhadná, až nám potešuje naše srdce. Poďme sa v krátkosti pozrieť na dvanásť krokov, ktoré Boh urobil preto, aby zachránil ľud od hladu. Bude to veľmi rýchly prelet pohľadom z lietadla, ale predsa tak krásny. V tomto príbehu zistíme, že požehnanie celého Egypta nie je skrze ich pohanstvo, ale skrze jednu zbožnú rodinu a to rodinu Izraelovu, po starom – Jákobovu. A zvlášť toto požehnanie je uskutočnené skrze jedného člena tejto rodiny – Jozefa.

Jozef je krásnym predobrazom nášho Pána Ježiša Krista, kde skrze jedného človeka – Boha, Pána nášho, sú požehnané celé národy a generácie ľudí, ktorí skrze Neho prišli a prídu do zasľúbenej zeme nebeského kráľovstva.

Boh ustanovil hladomor v určenom čase a teraz ide uskutočniť spásu – teda záchranu.

Prvý krok – Jozefov sen

Začína sa to celkom nevinne, keď má Jozef sen. Sen, kde sa mu klaňajú bratia, dokonca aj rodičia. Jozef hovorí:

Gn 37:7: “Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu.”

Čo iné sa mohlo udiať v hriešnych srdciach jeho bratov ako to, že Jozefa za toto znenávideli ešte viac, ako dovtedy. Jozef bol najobľúbenejším synom Jakoba, už za toto bol v nemilosti u bratov. A tu ešte aj toto – oni sa budú klaňať Jozefovi. To už presiahlo všetko. Ale to nebolo všetko, Jozef hovorí, že sa mu bude klaňať otec s matkou:

Gn 37:9: “Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.”

Jedenásť hviezd, to sú jeho jedenásti bratia a slnko a mesiac sú jeho rodičia. Tu Boh vykonal svoj prvý krok k záchrane ľudstva pred hladomorom. V tomto čase by sme z tohto nič nemohli vyčítať. Ale keď sa pozrieme na celý príbeh a vrátime sa sem, už tu budeme žasnúť na zvrchovaným Bohom, ako podivne koná.

Druhý krok – Predaj Jozefa karaváne

Jakob posiela Jozefa, aby odišiel za bratmi, ktorí ďaleko od domova pásli ovce, aby zistil, ako sa im vodí. Keď bratia uvidia Jozefa, ako jedného muža ich napadne zlá myšlienka – zbaviť sa ho. Otec ho miluje, on prehlasuje že sa mu budú klaňať – zabime ho! Vidíme tu skazenosť ľudského srdca. Bratia ho chceli zabiť, ale Ruben bol proti preliatiu Jozefovej krvi a tak navrhol, aby ho hodili do hlbokej cisterny, nech sa o neho postará divá zver, ako by oni mali siahnuť na jeho život. Pokrytectvo rovnaké, ak nie horšie ako nápad ostatných. Takto by Jozef dlhšie trpel pokiaľ by zomrel a Ruben by si mohol myslieť, že ak nemá jeho krv na rukách, že je čistý, čo zaručene nie je. Jozefa bratia vhodili do cisterny, ale Božia prozreteľnosť posiela karavánu kupcov, ktorá okolo prechádza. Bratia tak Jozefa predajú, rovnako ako predal Judáš Ježiša za 30 strieborných. Jozef je predaný za 20 strieborných.

Tretí krok – Boh posiela Jozefa k Putifarovi

Jozef sa dostane do rodiny Putifara, ochrancu telesnej stráže samotného faraóna. Mohol skončiť vo veľmi zlých podmienkach iných pánov, ktorí otrokov bili, ktorí s nimi zaobchádzali zle, ale Jozef dostáva túto rodinu z Božej prozreteľnosti.

Štvrtý krok – Jozef ustanovený za správcu celého domu Putifara

Putifar veľmi rýchlo spozoroval Jozefov dar od Boha, že čoho sa dotkol, to mu prospievalo a tak mu zveril účty, celý svoj dom, ktorý sa tešil veľkému vzrastu a požehnaniu od Boha. Okrem Putifarovej ženy, mal Jozef nárok na všetko.

Gn 39:6: “Tak ponechal Jozefovi v rukách všetko, čo mal, a popri ňom sa nestaral o nič, iba ak o chlieb, ktorý jedol.”

Piaty krok – Putifarova žena

Práve tu bol ten problém. Putifarova žena túžila po Jozefovi a chcela ho zviesť.

Gn 39:7: “Po týchto udalostiach však žena jeho pána začala upierať oči na Jozefa, až mu povedala: Ľahni si ku mne!

Ale Boh chránil Jozefa, vyšmykol sa jej zámerom a tak táto žena v pomste žalovala, že bol to naopak Jozef, kto ju chcel znásilniť, za čo sa Putifar nahneval a dal ho uvrhnúť do žalára. Ak by ho bol zabil ako otroka, nič by sa nestalo. Ale Boh nedovolil, aby Jozefa Putifar zabil. Ak by sme mali prechádzať detailami tohto príbehu, museli by sme ukazovať hriešne srdce Putifarovej ženy, jej smilstvo a Jozefove srdce chránené Bohom, ktoré sa bránilo, ktoré malo milosť. A práve na základe tohto ženského chtíču, Boh posiela Jozefa do väzenia.

Šiesty krok – Väzenie

Boh posiela Jozefa do väzenia. Jozef by si mohol zúfať, ako sa mu zle vodí, ako ho Boh vláči z jedného zlého miesta, na ešte horšie miesto. Ale my nevidíme žiadne reptanie Jozefa proti Bohu. Je ešte zaujímavé, že Jozef neskončil vo väzení medzi najhoršími zločincami, ale v žalári, kde boli výhradne väzni kráľovskí. Takto Boh pritiahol Jozefa veľmi blízko faraóna, pretože tu malo byť spojenie medzi Jozefom a faraónom, čo aj napokon bolo.

Gn 39:20: “Nato ho jeho pán dal uvrhnúť do žalára, na miesto, kde boli väznení kráľovskí väzni. Bol tam vo väzení.”

Siedmy krok – Jozef ustanovený za správcu žalára

Rovnako ako u Putifara, aj vo väzení dozorcovia veľmi rýchlo prídu nato, že Jozef má výnimočné kvality a to nie sám zo seba, ale od Boha. Sám Boh nakláňa srdcia ako On chce. Preto ho ustanovili za dozorcu nad celým väzením:

Gn 39:22: “Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť.”

Krok ôsmy – dvaja kráľovskí úradníci

Boh vo svojom zvrchovanom pláne posiela k Jozefovi do väzenia dvoch ľudí, ktorí boli blízki kráľovi. Pohárnik – ktorý ako prvý ochutnával ešte pred faraónom nápoje, či nie sú otrávené a pekára. Faraón ich uvrhol do žalára z príčin, o ktorých Písmo nič nehovorí. Podstatné je to, že obaja mali sen. Jozef chcel ich sny vypočuť a Boh mu dal správny výklad. O tri dni pohárnik sa vráti na svoju pozíciu k faraónovi, no pekár o tri dni zomrie obesením. Tak sa aj stalo. Jozef chcel, aby sa pohárnik prihovoril u faraóna za neho, ale toto nebola Božia cesta a pohárnik na Jozefa zabudol:

Gn 40:23: “Hlavný pohárnik si však na Jozefa nespomenul, zabudol na neho.”

Deviaty krok – sny faraóna

Ale Boh na Jozefa nezabudol ako pohárnik. Boh posiela faraónovi v noci mučivé sny, ktoré mu nikto nedokáže vyložiť. Sedem chudých kráv zožerie sedem tučných kráv a sedem tenkých klasov, zožerie sedem tučných klasov. Vidíme ako Boh koná prozreteľne, že iba Jozefovi dáva moc sny vyložiť. Pohanskí zaklínači, ktorí sú v slúžbách temných síl a dokážu konať aj mnohé zázraky (konkurovali Mojžišovi v zázrakoch ktoré zosielal Boh), sú bezmocní.

Desiaty krok – Pohárnikova pamäť

Boh odkryje závoj zábudlivosti pohárnika. Jozef chcel, aby sa pohárnik o ňom zmienil faraónovi, ale ten zabudol, pretože neprišiel nato čas. Čas nastal teraz! Pohárnik si spomína na Jozefa a zdôverí sa faraónovi, že jeden muž mu správne vo väzení vyložil sny. Faraón si Jozefa zavolá.

Gn 41:14: “Nato faraón dal zavolať Jozefa. Ihneď ho vyviedli z temnice, dal sa ostrihať, preobliekol si šaty a predstúpil pred faraóna.”

Jedenásty krok – Jozef sa stáva správcov celého Egypta

Boh je s Jozefom. Vykladá faraónovi, že príde sedem úrodných rokov a po nich sedem rokov hladomoru. Faraón si nevie s týmto poradiť, čo robiť a obracia sa na Jozefa, čo by on navrhoval. Jozef mu presne opíše, ako odkladať úrodu zo siedmych úrodných rokov do sýpok tak, aby prežili sedem rokov hladu. Faraón od Boha dostáva do srdca vnuknutie, že má pred sebou veľmi rozumného muža, dokonca obdareného Božou mocou a preto mu zveruje úrad najvyššieho správcu Egypta.

Gn 41:38-41: “Vtedy faraón povedal všetkým svojim služobníkom: Či by sme našli podobného muža, v ktorom je Duch Boží? A faraón Jozefovi povedal: Pretože ti Boh dal toto všetko vedieť, nikto nie je taký rozumný a múdry ako ty. Ty budeš správcom nad mojím domom a tvojím slovom sa bude spravovať všetok môj ľud; ja budem len o trón vyššie ako ty. A ďalej povedal faraón Jozefovi: Ajhľa, ustanovujem ťa za správcu nad celým Egyptom.”

Dvanásty krok – záchrana Egypta, záchrana Jozefovej rodiny

A tu sa končí táto úžasná Božia prozreteľnosť, keď Boh donúti Jozefových bratov, aby išli do Egypta kúpiť jedlo, pretože aj v krajine kde býva Jakob je rovnako hladomor. Tu sa skutočne naplní prvý bod z tohto príbehu, kde sa jedenásti bratia budú klaňať Jozefovi. Napokon aj staručký Jakob príde do Egypta a je takto zachránená celá rodina. Ak by sme išli ešte ďalej, prišli by sme až k Mojžišovi, ktorý sa narodí o 400 rokov neskôr a ten naopak vyvedie národ Izraelov, ktorý sa v Egypte veľmi rozmnoží.

Jozefa bratia nepoznajú, keď prídu do Egypta, lebo je starší, namaľovaný ako Egypťan, pretože tam sa aj muži maľovali, tak je pred nimi zahalený. Klaňajú sa mu a on ich podrobuje ešte skúškam. Napokon sa s nimi objíma v plači. A predsa – tie zlé srdcia jeho bratov majú strach, sú zaskočení tým, keď sa im Jozef dáva poznať.

Gn 45:3: “Vtedy povedal Jozef svojim bratom: Ja som Jozef. Či ešte žije môj otec? Ale bratia mu nemohli odpovedať, lebo boli zmätení jeho prítomnosťou.

Spomínajú si, ako s ním zle naložili, ako ho predali, preto sú zmätení, nie sú radostní, sú zahanbení a majú strach, veď Jozef má nad nimi obrovskú moc.

Jozef akoby videl do ich sŕdc a preto im hovorí o Božej prozreteľnosti, že to nie oni, ale sám Boh ho poslal pred nimi. Skutočne to Boh urobil. Tu vidíme, ako Boh použije aj zlé či nečisté myšlienky k tomu, aby sa naplnil Jeho presne stanovený plán. Pána Ježiša ukrižovali pohania spolu so židmi, a Boh to mal všetko vo svojom pláne, rovnako ako s Jozefom vyznačené. Pritom Jozefovi bratia sú plne zodpovední za svoje činy, rovnako ako je zodpovedný Judáš, židia a pohania za ukrižovanie Krista. Ale Boh použije ich slobodu voľby, ktorá je ich vlastnou voľbou.

Aké podivné sú skutky Boha. Preto Jozef bratom hovorí:

Gn 45:5: “Teraz sa však netrápte, a nech vás to nemrzí, že ste ma predali, lebo Boh ma poslal pred vami, aby som vás zachoval nažive.”

Boh ma poslal pred vami. Aká krása zvrchovanosti a potešenie pre veriace srdce. Jozef zopakuje Božiu prozreteľnosť svojim bratom inde takto:

Gn 50:20: “Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.”

Boh obracia aj zlé veci na stranu dobra. Aj zlé myšlienky a zlo v živote Boh obracia k tomu, aby bol naplnený Jeho svätý plán. Posledné Jozefovo vyznanie na Božiu zvrchovanosť:

Gn 45:7-8: “Boh ma poslal zachovať vás ako zvyšok na zemi a udržať vás nažive pre veľké vyslobodenie. Teda nie vy ste ma sem poslali, ale Boh; On ma urobil faraónovi otcom a pánom jeho celého domu i panovníkom nad celým Egyptom.”

Jeho bratia mali strach z Jozefa aj po smrti Izeaela, Jakoba. Báli sa, že pokiaľ otec žil, Jozef bol ku nim ústretový. Ale teraz po smrti môže byť všetko inak. Oni vôbec nepochopili Božiu veľkú moc a zvrchovanosť.

Gn 50:15: “Keď Jozefovi bratia videli, že im otec umrel, povedali: Možno, že Jozef bude teraz nepriateľsky vystupovať proti nám a odplatí nám všetko zlo, ktoré sme mu vykonali.”

Preto Jeho bratia pred Jozefa predstupujú a žiadajú o odpustenie:

Gn 50:18: “Potom jeho bratia pristúpili, padli pred ním a povedali: Hľa, sme tvojimi sluhami.”

Ak by sme išli do hĺbky tohto príbehu, našli by sme desiatky a desiatky úlomkov Božej zvrchovanosti. V každom detaile je Božia ruka a to nielen v tomto príbehu, ale aj v príbehoch našich životov. Ak sme ako Jozefovi bratia, hľadíme len nato, aby nás Boh netrestal, aby nás neodsúdil na Božom súde, aby sme sa mu zaliečaním páčili. Ale ak sme vyvolenými Božími nádobami, sme ako Jozef, ktorý videl všade Božiu mocnú ruku a preto budeme Boha milovať a oslavovať…

Amen…