Úvod

Kázaním na hore Ježiš až majstrovsky vykladá náuku, ktorá bude základom pre kresťanskú vieru. Ježiš vysvetľuje plný význam zákona, ktorý človeka usvedčuje z toho, že zákon vlastne nedokáže naplniť. Predbehneme priebeh kázania, kde Pán Ježiš zakončuje výklad výzvou, ktorá nie je v ľudskej padlej prirodzenosti, aby bola človekom naplnená.

Mt 5:48: “Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.”

Mnohí takzvaní svätci, nesprávne vykladali túto časť a preto sa nazdávali, že do neba vojdú len tí a to vtedy, keď budú dokonalí, ako píše tento verš. A tak konali mnohé veľké divy a skutky, tvrdo sa postili, bičovali, žili asketickým životom, no ich srdce bolo od tohto príkazu veľmi ďaleko. Navonok to vyzeralo dobre, ale čo vidí Boh, to by sme ani oni sami nezniesli, keby im Pán ukázal ich skazené srdcia.

Už spomenutý verš je deliacou čiarou k pochopeniu evanjelia a významu zákona. Pavol v liste Rimanom vysvetľuje, že zákon nám je daný nato, aby sme boli usvedčení z hriechu, ale nielen to, ale aby sme zložili všetky zbrane a vyznali – Pane, nedokážem tvoj zákon do poslednej litery naplniť! Toto mali urobiť aj tí údajní svätci, ktorí miesto zvodných asketických príručiek, mali spadnúť pod Kristov kríž a vyznať – nie je možné naplniť zákon.

Zákon je dobrý, je spravodlivý, je správny, ale zákon nás miesto spasenia odsudzuje pre našu hriešnosť a neschopnosť. Preto význam zákona je v tom, že nás zavrhuje a má v nás zlomiť akúkoľvek samochválu ku spáse. Ak sa človek nádejá nato, že dodržiava zákon a tým sa potešuje že bude spasený, mal by radšej vidieť veľa toho, čo nedodržiava, kde zákon prestupuje. Ak toto nevidí, beda jeho slepote! U takého človeka potom zákon nemá význam, pretože nepochopil jeho svätú funkciu – pokoriť človeka, aby hľadal inú možnosť spásy a tou je Kristus. Pavol napísal:

R 3:19: “Ale vieme, že čo zákon hovorí, hovorí tým, ktorí sú pod zákonom, aby sa všetky ústa zapchali a celý svet bol vinný pred Bohom,”

Celý svet je vinný pred Bohom, pretože zákon ani jeden človek nedodržal. Ale ak človek hovorí, že zákon dodržal, robí z Boha klamára! Tento Pavlov verš pokračuje takto:

R 3:20: “pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek, lebo zo zákona je poznanie hriechu.

Zo zákona poznávame svoj hriech a našu neschopnosť. Je to podobné, ako keby sme chceli hrať virtuózne na klavíri, ale by sme nemali prsty. My si dáme predsavzatie, že sa predsa len naučíme hrať Chopina, ale bez prstov sme vyradení. Všetky tie snahy, návody, asketické príručky nie sú ničím iným, ako zahrať Chopina bez prstov na ruke, čo nejde. Niečo môžeme zabrnkať, ale nie krásne dielo, ktoré Boh chce počuť presne tak, ako je v notách zaznamenané. Boh neznesie v tomto diele, ani jednu falošnú klávesu, ani jedno vynechanie klávesy. 

Je šialenstvom to, keď sa niekto chváli dodržiavaním zákona a toto vyžaduje od druhých ľudí pritom nevie, že zákon je nám daný na naše pokorenie. Dnes farári, kazatelia, pastori kričia z kazateľníc falošné evanjelium, aby ľudia tvrdo dodržiavali zákon, pritom ho sami nedokážu naplniť. Je to ako keď slepý hovorí slepým – musíte vidieť – inak sa nedostanete do Božieho kráľovstva. Toto je náboženstvo tohto sveta, toto je cirkev tohto času, toto ale nie je skutočné kresťanstvo. Zákon nám bol daný do času, pokiaľ sa neobjavila viera – lebo len vierou sme spasení. Ale v našich hlavách nás od malička učili Tridentský blud, že kto chce byť spasený, musí byť dobrý. Ibaže človek dobrý byť nevie.

Tento Tridentský blud sa dostal do hláv nielen kresťanov, ale aj pohanov. Preto pohania hovoria, že oni sú dobrými ľuďmi a preto ak by aj Boh bol, ich určite zachráni. Ale čo hovorí pravé evanjelium? Spasenie je z viery v Krista! Tridentský blud naučil ľudí, aby sa spoliehali na seba, čím odvrhli Krista a spásu len skrze Neho. Nie je divu, že hneď nato katolícka cirkev učila a učí podnes, že ak pohan nepočul evanjelium, ale žil podľa svojho svedomia, príde ku spáse – aj bez Krista! To je výsledkom Tridentského bludu! Ľudia vďaka Tridentu uverili vo falošnú spásu skrze seba. Nie je divu, že celá Európa a Amerika, ktoré boli kresťanské, dnes odpadli od viery. Oni veria v Tridentské učenie – ak konáš dobro, budeš spasený! Trident zavrhol Krista, bol to humanistický koncil, ktorý prekrútil celé evanjelium a to len preto, lebo Boh skrze reformáciu evanjelium odkryl a ukázal na spásu z viery. Pavol píše:

Ga 3:23: “Prv však, ako prišla viera, boli sme zavretí pod dozorom zákona až do (času) viery, ktorá sa mala zjaviť.”

Vidíme opak Tridentu? Zákon bol dozorcom – neúprosným katom – ktorý potrestal každý prešľap. Trident sa chytil zákona, ale Pavol pokračuje – do času, pokiaľ sa nezjavila viera v Krista. Nie je divu, že Trident vynašiel spásu bez Krista, zo svojho svedomia, ktoré je bez Božieho svetla temné ako najtemnejšia pivnica a nikto zo svedomia spásu dosiahnuť nemôže? Podľa Tridentu môže. Podľa Tridentu je spása možná bez Krista. To je dôsledkom absolútne špatného učenia, ktoré by Pavol bičom hnal, nie iba dohováral ako Galaťanom. Pavol pokračuje:

Ga 3:24: “Takže zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista, aby sme z viery boli ospravedlnení.”

Zákon bol vychovávateľom a to takým, ktorého my nikdy nedokážeme uspokojiť. Pavol hovorí v liste Rimanom o mužovi (zákone), ktorý neustále hľadá na svojej manželke chyby. Ak mu dá manželka jedlo, on tam zaručene nájde chybu, rovnako ako v žehlení, praní, upratovaní. Zákon nikdy táto žena nemôže uspokojiť, nemá na to potenciál. Ale zákon je správny, vyžaduje absolútnu presnosť a absolútne bezhriešnosť. Len my nie sme po páde Adama toho schopní. Preto bol zákon nepríjemným vychovávateľom, Macochou, ktorá hľadala chyby – musíme povedať – oprávnene. Ale Pavol píše – do času, pokiaľ neprišiel Kristus, On naplnil za nás zákon, odžil miesto nás dokonalý život. Tak sa spása prenáša od dodržiavania zákona, ktorý dodržať nevieme, k viere v Krista, ktorý miesto nás zákon dodržal. Aby sme boli z viery ospravedlnení.

Tým sa však nemyslí, že som ospravedlnený z viery a teraz môžem zákon prekračovať. Práve naopak – teraz keď sme deťmi Božími, budeme zákon dodržiavať z lásky k Bohu. Nebude to naopak, že sa zákonom budeme chcieť spasiť.  Žiaľ, väčšina kresťanstva sa práve na toto spolieha. Boli napísané mnohé príručky ako sa stať dokonalým pred Bohom, ale žiaden človek dokonalý nebol a preto všetky tie knihy takzvaných svätých o cestách dokonalosti, sú zvodnými náukami. Lebo spasení sme z viery.

Ježiš ide tak hlboko do zákona, že šokuje farizejov a zákonníkov. Oni si mysleli, že sú dobrými ľuďmi, že nie sú smilníci lebo nechodia za ženami, ale Ježiš ukazuje hĺbku zákona keď im hovorí:

Mt 5:28: “Ale ja vám hovorím: Každý, kto žiadostivo pozerá na ženu, už scudzoložil s ňou v srdci.”

V srdci sa ti zapáčila žena a mal si nemravné myšlienky, videl si ju nahú a ktovie čo si si predstavoval, nebudeme to tu radšej opisovať – čo na tom, že vyzeráš pred ľuďmi ako morálny človek, keď Boh pozerá na srdce? A inde Pán hovorí, že ak niekoho nenávidíš, rovná sa táto nenávisť k vražde, pretože ak by si ho mohol beztrestne zabiť, ty by si to urobil. Takto v srdci nad tým premýšľaš, čím nenávideného človeka zabíjaš a pomstíš sa vo svojom vnútri, vo svojich predstavách.

Blahoslavenstvá

Pozrime sa spolu na blahoslavenstvá tak, ako sa samotné prezentujú v Písme a ako ich Písmo vníma.

Mt 5:1: “Keď (Ježiš) videl zástupy, vystúpil na vrch, a keď si sadol, pristúpili k Nemu Jeho učeníci.”

Ježiš si sadol. Rabíni keď vyučovali, rovnako sedeli. Vidíme to na Ježišovi, keď vyučuje na iných miestach – vždy si sadne:

Mt 13:1-2: “V ten istý deň odišiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. A zhromaždili sa k Nemu veľké zástupy, takže vstúpil na loď, posadil sa a celý zástup stál na pobreží.”

Mk 4:1: “(Ježiš) zase učil pri mori. I zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, preto vstúpil na loď a sedel v nej na mori. Všetok zástup bol na brehu.”

Mk 9:35: “Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým.”

L 5:3: “Vstúpil teda na jednu z lodí, ktorá patrila Šimonovi, a prosil ho, aby máličko odrazil od brehu. I posadil sa a z lode učil zástupy.”

J 8:2: “Zavčasu ráno však vošiel zase do chrámu a všetok ľud prišiel k Nemu; posadil sa a vyučoval ich.”

Blahoslavení!

Ježiš hovorí o blahoslavenstvách. Pozrime na toto slovo, čo znamená. Blahoslavený znamená, že je človek šťastný, že má hojnosť, že má dostatok. V kontexte Ježišovej reči tu ale nejde o akési fyzické naplnenie, ale o duchovné. Blahoslavenstvá ktoré Ježiš vyučuje, sa diametrálne odlišujú od zmýšľania telesných ľudí, ktorí vidia svoj život v naplnení hmotnom. Blahoslavenstvá sú cestou do raja.

Svet sa nazdáva, že šťastie je možné dosiahnuť v radovánkach, v potešení, v užívaní si sveta. Naopak Ježiš ponúka úplne inú cestu. Tá cesta je však skrytá, je neviditeľná, nedá sa zmyslami uchopiť. Napriek tomu ľudská duša cíti silu tejto cesty.

Pokračovanie…