Pokračovanie predošlých úvah…

1S 18:1: “Keď Dávid dohovoril so Saulom, duša Jonatánova sa spojila s dušou Dávidovou. Jonatán si ho zamiloval ako seba samého.”

Jonatán si zamiloval Dávida. Zlé jazyky hovoria dokonca až o homosexualite, ktorú chcú takto ukázať na osobe Dávida, aby si tento hriech ospravedlnili. My však vieme, že Dávid nemal tieto sklony, mal manželky, zamiloval sa do Batšeby, manželky Uriáša, s ktorou mal neskôr syna Šalamúna. Tretí verš hovorí o zmluve, kde si Jonatán Dávida zamiloval.

1S 18:3: “Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo si ho zamiloval ako seba samého.”

Dávid mal na pamäti túto zmluvu Jonatána aj po jeho smrti. Práve kvôli Jonatánovi bol Dávid láskavým k domu Saulovmu.

2S 9:1: “Potom Dávid povedal: Ostal ešte niekto zo Saulovho domu, aby som mu preukázal láskavosť kvôli Jonatánovi?”

O akú zmluvu presne išlo sa nedozvedáme, ale ide o pravdepodobne o absolútnu vernosť a dôveru k inému človeku. Vidíme to na tom, že Jonatán skôr zradil svojho otca Saula, akoby zradil Dávida. Veď Dávida Jonatán varuje pred otcom Saulom:

1S 19:2: “Jonatán oznámil Dávidovi: Môj otec Saul ťa chce zabiť, preto ťa prosím, maj sa ráno na pozore, sadni si do úkrytu a schovaj sa.”

Saul po súboji Dávida a Goliáša, nedovoľuje Dávidovi, aby sa vrátil domov k pastvinám otca Iazaja. Mohli by sme si myslieť, že to bol akt lásky, ale keďže poznáme dosť dobre kráľa Saula, v Dávidovi tuší skryté nebezpečenstvo a preto ho chce mať na očiach, na kráľovskom dvore. Saul aj keď neprikladá Bohu veľkú váhu dobre vie, že Boh si vyvolil jeho, ale tiež vie, že Samuel mu predpovedal odobratie kráľovstva, ktoré mu Boh udelil a predanie tohto kráľovstva niekomu inému – preto je Dávid tŕňom v oku Saula. Ak by Goliáša zabil nejaký verný svalnatý bojovník, vhodný na vojnu, videl by v tom Saul mocnú ruku tohto vojaka. Ale Saul má strach z Dávida, pretože takýto slabý chlapec porazil tak mocného protivníka, pred ktorým sa triasol celý Izrael a tak sa oprávnene Saul Dávida bojí, pretože tuší, že v tom bola ruka Hospodinova.

Saul veľmi dobre vie, aký sľub dal bojovníkovi, ktorý porazí Goliáša. Ponúkol mu svoju dcéru čo je znakom toho, že ten bojovník bude súčasťou kráľovej rodiny. Spomeňme si na sľub Saula:

1S 17:25: “Preto muža, ktorý by ho (Goliáša) zabil, kráľ obsype veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobodným v Izraeli.”

Saul nie je hlupák aby nevidel, ako prozreteľne Boh koná v živote Dávidovom. Preto si ho ponecháva na svojom dvore a bude ho pozorne sledovať. Je lepšie keď ho má takto na očiach, ako keby bol Dávid niekde ďaleko od neho, začali by sa pridávať k nemu ľudia, čím by mohli v pozadí chystať vzburu. Toto sa podarilo Absolonovi, ktorý bol Dávidovým synom, že si naklonil srdcia ľudu a Dávid musel utekať pred vlastným potomkom.

Tretí verš 18 kapitoly sme spomínali:

1S 18:3: “Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, lebo si ho zamiloval ako seba samého.”

Jonatánova oddanosť Dávidovi bola obrovská. V 19 kapitole povedal Saul pred Jonatánom, že je treba Dávida zabiť, ale Jonatán nemlčal, odišiel za Dávidom a varoval ho.

1S 19:1: “Saul povedal svojmu synovi Jonatánovi a všetkým služobníkom, že Dávida treba zabiť; ale Saulov syn Jonatán mal Dávida veľmi rád.”

Jonatán Dávidovi pomáha ako to len ide, je ušami v dome Saulovom a potom čo počuje, prezrádza verne Dávidovi aby ho chránil.

1S 20:9: “Jonatán odpovedal: ak sa skutočne dozviem, že môj otec sa rozhodol dopustiť na teba najhoršie, či by som ti to neoznámil?”

Tu je potrebné vidieť Božie zvrchované vedenie, kde Boh chráni Dávida cez Jonatána. Jonatán je malou ochranou Dávida do času, kedy nebude zabitý. Boží prozreteľný plán sa musí naplniť do poslednej bodky a preto úloha Jonatána v tomto pláne bola tá, že bol chránencom Dávida, z milosti Božej. Napokon sa sám Saul dozvedá, že jeho vlastný syn Jonatán mu podráža nohy, dozvedá sa o zmluve medzi svojim synom a Dávidom a je z toho až zúfalo zúrivý:

1S 22:8: “Hej, všetci ste sa sprisahali proti mne, a nebolo nikoho, kto by mi prezradil, že môj syn urobil zmluvu so synom Izajovým, a nieto nikoho, kto by ma z vás ľutoval a kto by mi prezradil, že môj syn vzbúril môjho služobníka proti mne, aby mi strojil úklady ako dnes?”

Štvrtý verš 18 kapitoly je zaujímavý, pretože Jonatán sa vzdáva v prospech Dávida svojho odevu. Tento jeho odev, vrátane zbraní, je výsadou princa – nástupcu kráľa, momentálne jeho otca Saula. Jonatán má byť kráľom po otcovej smrti. Ale keď sa Jonatán vzdáva týchto vecí princa, dáva tým najavo, že on nechce kráľovskú korunu po svojom otcovi, ale sa jej zrieka v prospech Dávida. Jonatán totiž veľmi dobre vie a vidí to, že Boh je s Dávidom, že Boh si Dávida vybral za kráľa a on nechce prekážať v pláne Hospodina – preto sa vzdáva prekážky, ktorou by sa sám mohol stať. Je to úžasné gesto tohto mladíka, ktorý má tak odlišné srdce od jeho otca. To pramení z toho, že Jonatán si veľmi vysoko Boha vážil, Boh mu odokryl v srdci svoj zámer s Dávidom a on sa v pokore podriadil. Jonatánova postava je veľmi milá v písme, je to veľmi dobrý chlapec z milosti Božej.

1S 18:4: “Jonatán vyzliekol plášť, ktorý mal na sebe, dal ho Dávidovi, ako i svoje rúcho a meč, i svoj luk a opasok.”

Dávid bol poslušný Bohu, ale aj svojmu kráľovi Saulovi. On ho nebral len ako kráľa, ale ako pomazaného Hospodinovho. To uvidíme neskôr, prečo sa zdráhal Saula zabiť, keď mu ho Boh vydal – práve preto, že on sa bál vztiahnuť ruku na toho, koho prorok pomazal kráľovským olejom v mene Pána.

Saul sa naopak chcel Dávida zbaviť a preto mu dával rôzne úlohy. Ale čím viac úloh mu dával, tým väčší úspech Dávid žal. A čím mal väčší úspech, tým viac sa o ňom hovorilo medzi ľuďmi, ľudia sa potešovali týmto mladíkom, rozprávali sa o ňom legendy a tak sa Dávid páčil celému ľudu.

1S 18:5: “Dávid tiahol všade, kam ho Saul posielal, a pritom si počínal rozumne, takže Saul ho postavil na čelo bojovníkov. To sa zapáčilo celému ľudu i Saulovým služobníkom.”

Dávid si počínal rozumne. Dobre vieme jednu vec z Písma, že rozumný je každý, kto svoju dôveru neskladá v seba, ale v Hospodina. Dávid bol tým človekom, ktorý pre Boha celý svoj život, až na niekoľko zakopnutí žil. Tak nie je divu, že ho vítali ženy zo všetkých Izraelských miest potom, ako zabil Goliáša. Dávid sa stal ikonou Božieho ľudu, stal sa svetlom, ale to nie sám zo seba, ale s mocou Božou.

1S 18:6: “Pri ich príchode, keď sa Dávid vracal po zabití Filištínca, vyšli ženy zo všetkých izraelských miest, spievali, tancovali a výskali pred kráľom Saulom pri zvuku bubnov a cimbalov.”

Po tomto vítaní sa stane niečo divného. Saul má na Dávida spadnuté, podozrieva ho v srdci, že je s ním Boh, nechce aby bol od neho ďaleko, lebo by mohol niekde založiť vzburu. A tu vidí na vlastné oči a počuje na vlastné uši, ako Boh priamo pred jeho nosom, z Dávida robí hrdinu. Saul sa utvrdzuje v tom, že Dávid je pre neho obrovská hrozba – tak obrovská, že sa stane jeho prenasledovateľom, chce ho bez milosti zabiť.

Pokračovanie nabudúce…