Posväť sa meno Hospodinovo na zemi. Boh je svätý, Boh je láska, Boh je svetlo, nie je v Ňom ani najmenšej tmy a predsa vo svete medzi ľuďmi, nie je Boh populárny. Práve naopak. Ak sa povie Boh, človek odmietavo zodvihne ruku a povie – ďakujem – neprosím. Ale kresťania dostali dar milosti skrze vieru a preto v ich srdciach meno Hospodinovi je sväté. Kresťan miluje Boha, miluje Jeho svätosť a modlí sa, aby v srdci nosil túto svätosť Boha skrze Ducha.

1Kor 3:16: “Či neviete, že ste chrám Boží a Duch Boží prebýva vo vás?”

My sme živé chrámy Boha, kde Jeho Duch v nás prebýva a preto čistíme aj skrze modlitbu svoje srdcia, keď sa modlíme – posväť sa meno Tvoje v mojom srdci, v mojej rodine, v mojom živote. No kresťan netúži sebecky po tom, aby iba on v sebe nosil Svätého Boha, ale aby aj iní ľudia tohto Boha rovnako nosili. Preto táto prosba má okrem posväcovania kresťana, tiež misionárske poslanie. Skrze túto modlitbu obracať iných ľudí, aby aj v ich srdci sa začalo oslavovať meno Hospodinovo – posväť sa meno Tvoje Pane, nielen v mojom srdci, ale v srdci kolegu, priateľa, či i nepriateľa.

Túžba každého kresťana je, aby celý temný svet raz spoločne vyznal – posväť sa meno Tvoje – Bože Svätý – v tomto hriešnom svete a žiar ako svetlo pre blúdiacich.

Ale je tu iná vec, ktorá je špatná a to, že sa Božie meno znesväcuje samotnými kresťanmi, že sa nebráni, že sa nehlása, že sa posmeškuje v dvojzmysloch. Niektoré údajné kresťanské stránky, majú vtipy o Bohu, veď ide o žart a Boh je vraj aj Bohom žartu. Božie prikázanie ale hovorí, aby sme nebrali Božie meno nadarmo, pretože toto meno je sväté.

Lv 22:32: “Neznesväcujte moje sväté meno; nech som svätý medzi Izraelcami; ja som Hospodin, váš Posvätiteľ,”

Božie meno my vlastne ani nepoznáme, my máme iba nálepku na toto meno a tou nálepkou je – Boh, Hospodin, Svätý, Jehve. Otec, Abba. Ani len túto nálepku nemáme zle prezentovať pred svetom a pohanmi. Boh je svätý, je čistý, dobrý, láskavý a oddelený od hriechu a temnoty.

Iz 6:3: “Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy.”

Božie meno je tak nevysloviteľné, že Mojžišovi Boh hovorí, že nech povie Izraelitom, že ho poslal – SOM.

Ex 3:14: “Boh riekol Mojžišovi: SOM, KTORÝ SOM. Riekol ďalej: Tak povedz Izraelcom: Poslal ma k vám SOM.”

Božie meno je mocné! Pozrime sa nato, keď toto meno vyslovil Pán Ježiš predtým, ako ho prišli zatknúť vojaci. Ježiš sa ich pýta, že koho hľadajú:

J 18:5: “Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca.”

Keď Ježiš vysloví JA SOM, pozrime sa čo sa stane:

J 18:6: “Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem.”

Len vyslovenie Božieho mena spôsobilo to, že všetci ustúpili a spadli na zem.

Preto si vážme Božieho mena a rozjímajme nad tým, že ho nemáme brať do úst len tak, lebo je to meno sväté. Máme sa týmto menom posväcovať, posväcovať svoje srdcia, hoci by sme ho nazvali Bohom, Hospodinom, alebo Otcom či Oteckom. Vždy keď máme na mysli Boha, vyslovujeme Jeho meno, lebo Ho musíme nejako osloviť, majme bázeň a úctu. Modlime sa v misionárskom duchu tak, aby sa týmto Svätým menom posväcovali aj pohania, v obrátení k pravej viere v Krista.

Amen…