Skúsenosti a zážitky nad Božie Slovo – bieda dnešného veku

Dnes žijeme vo veku skúseností a zážitkov. Sú našim najvyšším pravidlom života. Bránime sa nimi a dokazujeme svoju pravdu a oprávnenie konať tak, ako veci cítime. Ale toto nie je cesta kresťana. Ten sa má podriadiť pod slovo Boha, napriek tomu, že to slovo bude často stáť proti nemu.

Rovnako žijeme v dobe zázrakov a to nielen technických, ale aj mnohých zjavení. Ja osobne, keby som mal zjavenie samotného Ježiša, ukázal by som tomuto zjaveniu Písmo a povedal – tu je Ježiš – ale kto si ty?

J 20:29: “A Ježiš mu riekol: Blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili.”

Môj osobný zážitok je ničím, proti slovu Boha! O čo horšie je uveriť v takéto zážitky, v zjavenia, ktoré stoja proti samotnému slovu Boha. Nejaké zjavenie káže ľuďom, aby si vytvorili obraz Krista, akési Božské srdce, sochu, medailón a neviem čo všetko. Ľudia majú tendenciu uveriť, že Boh sa prihovára skrze tieto zjavenia ľuďom a preto ich pocity prevážia slovo Boha. Ale čo mi hovorí Písmo, ktoré Boh zaručene napísal pre nás?

Lv 26:1: “Nerobte si bôžikov, ani vyrezávané modly, ani posvätné stĺpy si nestavajte, ani kamenné sochy nedovoľte vo svojej krajine, aby ste sa pred nimi klaňali, lebo ja, Hospodin, som váš Boh.”

Dt 4:16-17: “Aby ste sa nezvrhli a neurobili si nejakú modlu, podobu muža alebo ženy, a podobu nejakého zvieraťa, ktoré je na zemi, podobu nejakého okrídleného vtáka, ktorý lieta po nebi.”

Existujú obrazy, sochy, miesta, kde sa udiali akési divy, skrze ktoré diabol ľudí zvádza do hriechu modlárstva a ľudia v húfoch kupujú sošky, obrazy, medailóny, čím stoja proti slovu Boha, aby sa ničomu vytvoreného pre naše zmysly neklaňali a nedávali tomu úctu.

Dt 27:15: “Prekliaty muž, ktorý si zhotoví vyrezávanú alebo liatu modlu – ohavnosť je to Hospodinovi – dielo rúk remeselníka, a potajomky ju postaví.”

Tu vidíme, ako naše pocity, naše nadšenie, naše zážitky, doslova prevalcovali neomylné slovo Boha, ktorý zakazuje tieto veci. A to pod rúškou davovej psychózy, kde sa dokazuje pravdivosť tým, že veľká masa hriechom padlých ľudí, dokazuje svojim počtom, oprávnenosť takto konať.

Nie je to tak dávno, kedy sa jedna kresťanka zahľadela do mladšieho kolegu v práci. Sympatie boli aj na druhej strane – on rovnako túžil po tejto žene. Ona slobodná, on žil na divoko s nejakou inou ženou, nebol kresťanom. Varoval som ju, že sa vydala na tenký ľad. Podrobili sme za pomoci modlitieb toho človeka skúške. Ona mu mala povedať, že ako kresťanka môže mať sex až po svadbe. Čakali sme na odpoveď toho muža. Boh má každú jednu situáciu pod palcom a ani hod kociek nie v našich rukách, ale od Boha závisí, aké čísla padnú.

Odpoveď toho muža bola takáto: Manželstvo je len papier. Sex po svadbe? Kto by to vydržal.

Ak by sme túto situáciu predostreli bulvárnemu časopisu, komentáre by boli jasné – tá kresťanka je šibnutá, všetci by stáli na strane úbohého muža, ktorému bola odopretá sladkosť. Davová psychóza ľudí, ktorá stavia na svojich pocitoch a zážitkoch, sa vysmieva z Boha, ktorý je jedinou Pravdou a Jeho slovo je nadradené všetkému.

Ak sa pýtate, ako tento príbeh skončil – mal pokračovanie. Tá kresťanka bola neposlušná Slovu Boha ktoré hovorí – utečte od smilstva. Horí malý plamienok, ak sa neuhasí, bude horieť oheň a príde požiar, ktorý sa bude dať sotva uhasiť.

Takto my ľudia dávame svoje príjemné pocity a zážitky nad Božie slovo a to nielen vo fyzickej forme, ale aj v duchovnej. Utešuje nás, že máme doma nejaký obraz, ktorý údajne pomohol mnohým ľuďom, aj keď vieme, že Bohu sa to protiví. Ale my miesto slova Boha, uprednostňujeme davovú psychózu. Náš pád je zaručený, rovnako ako je zaručený pád spomínanej kresťanky, ktorá miesto pokánia a odvrátenia sa smilstva, – ktoré už mala v srdci a bolo iba otázkou času, kedy toto smilstvo vezme na seba fyzickú podobu – nechala horieť plameň ďalej a nechala sa pohanským mužom ovládať. My nemáme tieto veci pod kontrolou v momente, kedy sme tam nedali žiadnu zábranu, žiaden mantinel. My už nemáme v rukách ani naše telo, pretože písmo hovorí:

1Kor 7:4: “Žena nevládne svojím telom, ale (jej) muž; podobne ani muž nevládne svojím telom, ale (jeho) žena.”

Podobný prípad som videl na jednom fóre, kde sa jedna baptistka, celá rozžiarená nadchýnala, ako našla muža svojich snov, ako ho miluje a on ju. Bol dokonca kresťanom a boli tam veľké reči o láske. Malo to iba malý problém. Tá žena bola vydatá a opustila muža. Opísala ho ako tyrana, ktorý jej robil mnohé zlé veci. Celé to fórum, kresťanské, ju ľutovalo a dávalo jej za pravdu, že urobila dobre. Jej muž ani nebol kresťanom a preto bolo podľa nich správne, že odišla ku kresťanovi. A predsa tam niekto dosť jemne naznačil, že žije v hriechu. Na toho boli hneď hádzané kamene, že nech sa vžije do jej situácie.

Nech sa vžije. To máme radi – vžívať sa do iných postáv. Ja osobne by som bol veľmi tvrdý a usvedčil by som ju písmom, že žije v ťažkom hriechu a zvádza na tento hriech aj toho druhého kresťana. Žiaľ, ten príbeh je starý, už sa nedá do neho vstupovať. Karhať hriech – to je veľmi nevďačné povolanie. Máme radšej, keď sa nám ľudia líškajú, keď nás klamú sladkými rečami, ako keď nám povedia pravdu. Pravda je jasná – nie je dovolené žene opustiť muža a vydať sa za iného. Má právo tyranského muža opustiť, ale nie sa rozviesť, žiť s iným.

Toto je veľmi nepopulárne. Božie usvedčujúce slovo je tak odporné pre padlého človeka, byť aj s nálepkou – kresťan. Tu sa ukáže viera človeka, či skutočne miluje Boha, alebo celá jeho viera bola iba nepodarené klišé. Tieto príbehy odhalia aj srdcia druhých kresťanov, ktorí sa postavia na stranu hriechu. A opäť musím napísať – davová psychóza zvíťazila. Tá kresťanka sa utíšila v tom, že koľko ľudí za ňou stojí – dokonca sa za ňu a jej hriešny vzťah modlia. Boh videl tento hriech a vypočul modlitby – ten kresťan dostal rakovinu a zomrel!

Čo teraz? Bum. Ticho. Och, aký je Boh krutý! My máme v predstave Boha – panáčika na gumičke – ktorý bude skákať, ako my budeme pískať. Nepáčia sa nám takéto pravdivé príbehy. Viac by sa nám páčilo, keby zomrel jej muž – tyran. Povedali by sme – zaslúžil si to a teraz je jeho žena voľná a môže bez hriechu žiť s mužom svojich snov. Ale Boh koná inak ako my. Milujeme tohto Boha? Ja osobne vždy žasnem nad Ním a skláňam sa hlbšie a hlbšie pred Jeho majestátom keď vidím, Jeho mocnú a múdru ruku.

Neviem ako ten príbeh napokon úplne skončil, ale bola to veľká lekcia pre túto kresťanku. Azda mal Boh s ňou plán, ako ju priviesť späť k viere a rozumu. Horšie bol na tom ten kresťan, ktorý zomrel v hriechu.

Dvaja kresťania. Dobre vedeli že je hriechom konať to čo konajú a predsa hriech páchali. Aby človek dokázal páchať hriech, musí buď odložiť slovo Boha, alebo ho prekrútiť, alebo falošne vyložiť a nie tak, ako jasne stojí, že by ho aj dieťa pochopilo. Títo ľudia odložili slovo Boha a hľadali výklady, ako prekrútiť jasné Božie slovo, ako si ospravedlniť svoj hriech. Ich pocity a zážitky, zvíťazili nad Bohom a Jeho svätým slovom. Všetci sme hriešni a všetci potrebujeme Nátana, ktorý prišiel za Dávidom, aby ho pokarhal za hriech. Naša odozva je tá, či sa dáme na pokánie, alebo budeme Nátanovi odporovať.

Jeden pastor na internete podáva podobné svedectvo. Žena žila s mužom 30 rokov. Ona bola kresťanka, on kresťanom nebol. Ona zvolila zlý výklad slova Božieho, pretože jej niekto nahovoril, že sa má oddeliť od pohana, ako píše vo svojich listoch Pavol. Ibaže tu Pavol nehovorí o manželstve. V manželstve to tak nie je. Tá žena odišla od svojho muža a odmietla s ním mať čokoľvek spoločné. Toto je príklad zle vyloženého slova, kedy si vytrhneme verše, ktoré sa nám hodia a nehľadíme na verše, ktoré stoja proti tomuto zlému rozhodnutiu. Pastor – dobre vybavený Božím slovom sa jej pýtal, či ju muž tyranizuje. Ona povedala, že to zase nie, ale že keď nechce prijať kresťanskú vieru, ona odmieta s ním žiť. K tomu dodala, že jej muž ju neustále prosí, aby sa k nemu vrátila.

Pastor vzal písmo a rázne jej kázal, aby sa vrátila k mužovi. Ona neznalá Božieho slova, sa odvolávala na oddelenie od pohanov, ale pastor ju správne nasmeroval do Písma, kde sa píše:

1Kor 7:13-14: “A ak niektorá žena má neveriaceho muža a on chce žiť s ňou, nech neopúšťa muža. Lebo neveriaci muž sa posväcuje v žene a neveriaca žena posväcuje sa v bratovi; veď ináč vaše deti boli by nečisté, a predsa sú sväté.”

Tu tá žena pochopila, že čo robí, je v rozpore s Božím slovom. Že slová o oddelení, sa neviažu na jej prípad. K mužovi sa vrátila.

Toto je situácia, kedy si Božie slovo ohneme tak, ako sa nám páči bez toho, že by sme brali ohľad na iné state Písma. Môžeme vytrhnúť jeden verš, ktorý sa nám hodí a vystavať na ňom celú teológiu, ktorá bude chybná. Preto je nutné počúvať a poslúchať cirkev, ktorá sa verne Písma drží. Nie cirkev, ktorá sa písma nedrží, ale mu odporuje.

Kresťania sa dostávajú do mnohých zložitých situácií a pýtajú sa – čo máme robiť? Tá otázka má častokrát svoju podotázku – čo mám robiť, keď Božie slovo nestojí na mojej strane? Takto správne by mala byť otázka položená. Tá žena, ktorá flirtovala s tým kolegom, po niekoľkých usvedčujúcich statiach písma sa ešte raz obrátila na mňa, čo má robiť? Tá otázka bola zle položená, pretože ona dobre vedela čo robiť má. Písmo ju usvedčovalo. Tá otázka bola skôr položená inak – čo mám robiť, keď túžim po tomto mužovi, ale Božie slovo mi v tom bráni?!

Život v tomto svete je postavený na pocitoch a zážitkoch. Mnohé zážitky a skúsenosti sú dobrými učiteľmi. Keď sa popáli malé dieťa, už viac krát do ohňa nebude strkať ruku. Tým, že veľa toho prežijeme, sa vyhýbame problémom a snažíme sa svoj život viesť v čo najväčšom možnom kľude. Ale zážitky a pocity nie sú učiteľom najlepším. Je oveľa lepší učiteľ – sám Boh, ktorý nám zanechal tak mocné slovo, tak obsiahle, že celú večnosť môžeme Písmo študovať a čítať – nikdy nevyčerpáme jeho múdrosť a hĺbku.

Diabol je veľmi dobrý imitátor Boha. On Boha dokonca cituje, keď chce niekoho zviesť. Spomeňme si na Ježiša, ako Ho diabol pokúšal a v prvej otázke sa bránil slovom Boha. Diabol zmenil stratégiu, pretože v ďalšom pokúšaní, sám cituje slovo Boha, ale prekrútené tak, aby jemu vyhovovalo:

L 4:9-11: “Potom viedol Ho do Jeruzalema, postavil Ho na okraj nástrešia chrámu a povedal Mu: Ak si Syn Boží, zhoď sa odtiaľto. Veď je napísané: Anjelom svojim prikáže o Tebe, aby Ťa chránili, a zachytia Ťa na ruky, aby si si nohu neurazil o kameň.”

Vidíme ako diabol hovorí – je napísané. Takto sa dala oklamať žena, ktorá prišla za pastorom – je napísané – mám sa oddeliť od muža, ktorý je pohanom. Pastor jej preto dobre ukázal iné verše z Božieho slova, ktoré odvrátili jej nesprávny výklad, rovnako Pán Ježiš odvracia tento zlý výklad diabla takto:

L 4:12: “Odpovedal mu Ježiš: Napísané je: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha!”

Ak sa pozrieme do histórie ľudstva, všetky zlyhania stoja v protiklade k Božiemu slovu. Ak sa vrátime na počiatok knihy Genesis, kde diabol pokúša Evu – on Božie slovo neodmieta, ako to robia niektorí totálni blázni ktorí hovoria, že Boh nie je a slovo v Biblii je ničím, iba výplodmi fantázie. Až taký hlúpy diabol nie je. On ide na to zákerne, keď sa pýta Evy:

Gn 3:1: “Či naozaj riekol Boh: Nesmiete jesť zo žiadneho rajského stromu?”

Vidíme ako Evu skúša – či je si na sto percent istá, čo vlastne Boh povedal. Ak sme nepresní v Božom slove, nastanú problémy. Či naozaj toto riekol Boh? Či naozaj to takto vyslovil?

Eva chybuje! Nielen v tom, že sa necháva vtiahnuť do falošného výkladu, do falošných rečí,  veď ovocie vyzerá byť také lákavé na pohľad, voňavé, príťažlivé. Toto je výsledok, ak dáme na svoje pocity a zmysly – rozpáli to naše vnútro a strácame racionálne myslenie, ba čo horšie, odmietame jedinú normu dobrého a správneho života – Božie slovo, ktoré buď poprieme, alebo ho prekrútime. Čo odpovie Eva diablovi?

Gn 3:2-3: “Žena odpovedala hadovi: Z ovocia rajských stromov smieme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja, riekol Boh: Nejedzte z neho, ani sa ho nedotknite, aby ste nezomreli!”

Všimli ste si toho? Eva skomolila slovo Boha, Boh to takto nepovedal:

Gn 2:16-17: “Potom Hospodin Boh rozkázal človeku: Zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, ale zo stromu poznania dobra a zla nesmieš jesť, lebo v deň, keď budeš z neho jesť, istotne zomrieš.”

V podstate Eva hovorí to isté, čo počula od Boha, ale si niečo pridala – zo stromu poznanie nejedzte – ani sa ho nedotknite!

Nedotknite je navyše. Tým sa tento strom stáva viac a viac príťažlivejším, čím väčšiu modlu si z neho urobíme. Boh povedal – nejesť, Eva pridáva – nedotknite sa. Neskôr by povedala – nemôžete ani len ovoňať, neskôr – ani len pozrieť sa na ten strom nemáme. A práve to zakázané, kde dáme najväčšie ploty, je pre človeka to najlákavejšie.

Preto musíme zavrhnúť tento pocitový ošiaľ, tento zmyslový ošiaľ, ktorý nás zvádza rovnako ako Evu do pekla. Eve sa rozšírili zreničky a slovo Boha zavrhla vo svojom srdci, spolu s Adamom, ktorý pokúšaný priamo nebol, stál pri Eve – bol príliš zahľadený do nej a preto prijal od nej ovocie. Pozrime sa ako Eva po odhodení Božieho slova, ktoré nahradila svojimi pocitmi reaguje:

Gn 3:6: Žena videla, že by bolo dobre jesť zo stromu, že je pre oči zvodný a lákavý na zmúdrenie…

Tu je koreň našich problémov. Nám sa zdá, nám sa toto takto vidí, podľa nášho rozumu, podľa našej inteligenciu a logiky, je toto dobrá cesta.

Nechajme naše rozhodnutia na Bohu. Poddajme sa pod vôľu Hospodina. Tá žena, ktorú som spomínal, ako sa zahľadela do svojho kolegu, neprijala Božiu skúšku, keď povedala tomu mužovi, že ako kresťanka chce mať sex až po svadbe. On nielenže odmietol sex, on odmietol aj manželstvo, ktoré považuje za zastaralú inštitúciu – iba papier. Ona neprijala túto skúšku a hnevala sa na Boha, že jej neodobril po čom túžila. Diabol tu prichádza hneď zo svojim zvodným ovocím.

Sú kresťania ktorí hovoria, že ich Duch Svätý vedie, lebo im potvrdil ich správnosť cesty, ktorou sa vydali. Ak tá cesta je hriešna, darmo čo pokúšajú Boha a zarmucujú skutočného Ducha Svätého, pretože ak stoja proti slovu, určite ich Svätý Duch neviedol. Svätý Duch je Boh, jednotný s Otcom a Synom, ktorý napísal Slovo do knihy, ktorá sa volá Biblia a tento Duch, nikdy nebude stáť proti tomu, čo sám zapísal.

Mnohí ľudia hovoria, že Duch svätý im kázal konať to, vstupovať tam, spájať sa s tým a tým človekom – pritom to mohli byť hriešne veci. Preto pocity a naše radosti, zármutky, to čo si myslíme, že by bolo najlepšie – musíme podriadiť pod Slovo Boha, nie pod naše zážitky a hlasy v hlave.

Budeme pokúšaní, budeme zvádzaní, môžeme sa dokonca vybrať po širokej ceste zahynutia – ale musíme sa vrátiť, učiniť pokánie a nechať sa viesť Bohom, na cestu úzku, ktorú len málo ľudí nachádza.

Božia cesta na prvý pohľad nie je príjemná, ani pekná. Je cestou po vyprahnutej púšti, keď sme ako Izraeliti vyvedení z bohatého a zmyslami preplneného Egypta. Ale cieľ tejto cesty púšťou tohto života, je zasľúbená zem – nebeská vlasť. Tam majú hľadieť naše oči. Preto nepočúvajme svoje vnútro, ktoré často nevie rozlíšiť dobro od zla, ale počúvajme Boha a čo hovorí On skrze svoje zapísané slovo. Všetko pre nás zapísal, aby sme sa nemohli vyhovárať. Jeho slovo je tak nadčasové. Rovnako ako platilo pred 2000 rokmi, platí aj dnes. Aj dnes je pripravené vstúpiť do našich problémov.

Nechajme sa Bohom viesť a v modlitbách mu všetko predostierať. Nenechajme sa viesť svojim úsudkom, ktorý pramení z našej padlej hriešnej podstaty. Nedajme sa zviesť zázrakmi a divmi, lebo tých bude len pribúdať, ako hovoril Pán Ježiš, že na konci časov bude svet vidieť jeden zázrak za druhým. Nám hovorí – neverte! Máte Moje Slovo, to vám stačí…

Amen…