(Ježiš Kristus), ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom…F 2, 6-7

Predovšetkým musíme mať takého Spasiteľa, ktorý nás dokáže zachrániť z moci boha a kniežaťa tohto sveta – totiž diabla, ako aj z hriechu a smrti, a teda takého Spasiteľa, ktorý je pravý, večný Boh, skrze ktorého sú tí, ktorí v neho veria, ospravedlnení a blahoslavení.

Lebo ak nie je viac a nie je väčší ako Mojžiš, Eliáš, Izaiáš, Ján Krstiteľ atď., nie je náš Spasiteľ!

Ale ak svoju krv za nás vylieva ako Syn Boží, aby nás vykúpil a očistil od hriechov, a my tomu veríme a diablovi to držíme pod nosom, keď nás kvôli hriechom straší a trápi, tak je tento diabol rýchlo porazený, musí ustúpiť a nechať nás na pokoji.

Ďalej musíme mať takého Spasiteľa, ktorý je aj naším bratom, z nášho tela a krvi, ktorý sa nám stal podobným vo všetkých veciach okrem hriechu, a o tom spievame, to vyznávame a hovoríme o tom našou detinskou vierou: Verím v Ježiša Krista, Božieho jediného Syna, ktorý sedí na Jeho pravici a ma zastupuje, ktorý je aj mojím telom a krvou, áno, mojím bratom.

Lebo kvôli nám ľuďom, kvôli našej spáse prišiel z neba, stal sa človekom a zomrel za naše hriechy.