Sme ospravedlnení z viery. Sme zrastení s Kristom. Zomreli sme s Kristom, a vstali s Ním do nového života. Týmito základnými doktrínami sa podnes zaoberá množstvo kníh a materiálov. No oveľa menej sa kresťania zaoberajú posväcovaním. My sme odumreli pre zákon, ktorý by nás mal poslať do zatratenia, pretože Ježiš za nás naplnil zákon. Ale On rovnako neprišiel zákon zrušiť a preto aj my máme naďalej zákon dodržovať.

Kresťania majú tendenciu, utešiť sa ospravedlnením, čo je správne, no v tomto bode zostanú stáť. Len s ťažkosťou, ak vôbec, berú na seba aj Kristov kríž. Iná skupina naopak berie na seba Kristov kríž, no bez viery v ospravedlnenie, a tak to robia preto, lebo takto chcú byť spasení. Obe tieto skupiny sú na tom zle.

Najprv sa totiž človek musí potešiť spásou, ospravedlnením, odpustením hriechov a potom vziať Kristov kríž a nasledovať Pána. Nie preto, aby sme získali večnosť, ale preto, lebo večnosť máme. Robíme to z lásky k Pánovi. No bez hlbokého skúmania, ktoré nám Ježiš zanechal, by to bolo ťažké. Čas od času sa skúma v zboroch Kristovo učenie, ale nemá to koncept a poriadok.

Preto sa budeme na posväcovanie zameriavať viac ako na čokoľvek. Chceme preskúmať všetky výroky nášho Pána.

Mt 3:15: “Ale Ježiš odpovedal a riekol mu: Nechaj teraz, lebo tak nám sluší, aby sme naplnili všetku spravodlivosť.”

Tomuto veršu predchádza príchod Pána Ježiša k Jánovi Krstiteľovi. Ide sa dať pokrstiť, i keď krst je pre hriešnikov. Preto Ján správne reaguje, že to on by sa mal dať pokrstiť od Ježiša, ktorý je Baránkom Božím. Ježiš Krst nepotreboval sám pre seba. Preto prichádza veta nášho Pána – nechaj, nech je naplnená všetka spravodlivosť.

Čo znamená táto veta?

Ježiš Kristus sa spája a zjednocuje s hriešnikmi, kde On za nich bude niesť hriechy. Aby tak mohol učiniť, musí byť s nimi zajedno a preto sa dáva pokrstiť – nie kvôli sebe, ale kvôli ľuďom. On hriechy hriešnikov ponesie, vytiahne na drevo kríža, kde budú spravodlivo odsúdené. Naopak – hriešnikom bude pripočítaná Jeho spravodlivosť:

2Kor 5:21: “Lebo toho, ktorý nepoznal hriechu, učinil za nás hriechom, aby sme my boli spravodlivosťou Božou v ňom.”

Ježišov krst tak predstavuje neodmysliteľnú súčasť spravodlivosti, ktorá je hriešnikom zaistená. Preto každý kresťan musí byť pokrstený, krst je počiatkom cesty kresťana rovnako tak, ako bol počiatkom cesty Ježišovho verejného účinkovania.

Krst, ktorým sa dal Pán pokrstiť tiež vyjadruje jeho smrť, ale aj vzkriesenie.

L 12:50: “Krstom mám byť pokrstený a ako je mi úzko, kým sa to nestane!”

Krst je tiež spojený s pokáním a vyznávaním hriechov:

Mt 3:6: “a krstení boli od neho v rieke Jordáne vyznávajúc svoje hriechy.”

Tým, že sa dal Ježiš pokrstiť, verejne sa stotožňuje s hriešnikmi. Izaiáš to predpovedá niekoľko storočí predtým:

Iz 53:11b: “Svojou známosťou ospravedlní spravedlivý môj služobník mnohých a ich neprávosti on ponesie.”

Peter to rovnako potvrdzuje vo svojom liste:

1Pt 3:18: “Lebo aj Kristus raz trpel a zomrel za hriechy, spravodlivý za nespravodlivých, aby nás priviedol k Bohu, usmrtený telom, ale oživený Duchom.”

Pri tomto krste Ježiš dostáva aj pečať z neba:

Mt 3:17: “A hľa, bolo počuť hlas z nebies, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.”

Záver

Krstom sme sa stotožnili s Kristom, sme s Ním zajedno. Zomreli sme tomuto svetu a vstali spolu s Kristom do života nového. On sa spojil s padlým ľudstvom skrze krst, kde vzal hriechy svojho ľudu na drevo kríža, Písmo dokonca hovorí, že sa stal hriechom za nás. Preto žime zrastení s Kristom v novote života. Krstom tak začína cesta kresťana, cesta posväcovania.

Amen…