Boh prejavuje k svojmu ľudu nekonečnú lásku. Dokázal to skrze svojho Syna. Len Božia dobrá vôľa, milosrdenstvo, milosť, vymyslela plán, ako zachrániť človeka. Sám pre seba, skrze svojho Syna, Slovo, Logos, ktorého posiela na svet, ktorý za hriešnikov zomrie. Láska Krista, ktorý dobrovoľne podstúpil tento Boží plán, bola hnacou silou jeho vykupiteľského diela. Tu sa nám môže zdať, akoby si Písmo protirečilo. Na jednej strane hovorí, že bol to Boh, kto dal svojho Syna za hriechy sveta:

J 3:16: “Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.”

Na druhej strane pán Ježiš hovorí, že svoj život dáva dobrovoľne.

J 10:17-18: “Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca.”

Tu vidíme jednotu Boha Otca a Syna. Otec Syna poslal a Syn vo svojej dobrovoľnosti túto úlohu prijal. My ľudia sa radi napíname, akú máme slobodnú vôľu konať tak, ako sa nám chce, ale Ježiš nám ukazuje, že jediná sloboda je v Bohu. Čím sme viac zrastení s Bohom, tým väčšiu slobodu máme od tohto sveta, jeho názorov, náboženstiev, politiky, zábaviek. Toto je krásna ukážka ako premýšľa Ježiš, Syn Boží, ktorý nemá zatemnenú myseľ hriechom, ako ju máme my. Jeho absolútna sloboda je v Bohu. Boh ustanovil a On sa slobodne rozhodol že vykoná, čo Otec požaduje. Ako musíme žasnúť nad hĺbkou tohto poznania a múdrosti. Naše skazené myslenie sa prieči takémuto zmýšľaniu, pretože my si predstavujeme slobodu tak, že si budeme robiť čo sa nám zachce. Ale Ježiš vie čo je dokonalá sloboda a tá pevne stojí zakorenená v Bohu.

Preto nás Pán naučil modlitbu kde sa hovorí – buď vôľa Tvoja Otče – nie moja, ale Tvoja. Moderná liberálna teológia vymedzuje človekovi veľký priestor na sebarealizáciu čo nie je nič iné, iba pohanstvo. Ježiš nás učí úplne inú lekciu – všetko zveriť Bohu Otcovi, ktorý je nekonečná múdrosť a on najlepšie povedie naše cesty, lebo Jeho smer a vôľa je dokonalá.

Vráťme sa k veršu:

J 3:16: “Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.”

Boh tak miloval svet. Boh mal právo svet nemilovať potom, ako človek od Neho odpadol. Keď odpadli od neho anjeli, Boh im nedal žiadnu možnosť spásy, ale na nich uplatnil svoju spravodlivosť. Celý vesmír tlieskal tomuto rozhodnutiu, pretože je absolútne spravodlivé. Veď zákon vesmíru znie: Odplatou za hriech je smrť, alebo – mzdou hriechu je smrť, alebo – za hriech dostaneš odmenu – smrť. Boh tu uplatnil svoju spravodlivosť, keď padlých anjelov odsúdil na večnú smrť v ohnivom jazere. Toto isté sa malo stať aj človekovi – padlému tvorovi, ktorý sa vzoprel svojmu Stvoriteľovi, ktorého nenávidí po páde Adama do morku kostí.

Tu ale Boh neuplatňuje spravodlivosť na celé ľudstvo, ale sa rozhoduje, že veľký národ z ľudí, nespočet ľudských duší zachráni a to len a len z Jeho lásky. Človek nemá nič, čím by Boha uchvátil, len Božia láska dáva milosť a ponúka človeku záchranu. Boh dáva záchranu celému svetu – každému jednému človeku, ale človek na Jeho ponuku odpovedá opovrhnutím.

Je to až nepochopiteľné. Ako keby ste sedeli v deravom člne, ktorý sa potápa a hrozí vám utopenie, príde ku vám vysloboditeľ, hodí vám lano, ktorým vás chce pritiahnuť k brehu a vy miesto tejto ponuky, vytiahnete pištoľ a začnete na tohto dobrodinca strieľať. Takto človek odmieta pomoc Boha, ktorý ponúka smrť vlastného Syna, aby človeka zachránil. Keď Vykupiteľ príde na svet, vlastní kričia – ukrižuj Ho, ukrižuj! Jeho krv na našu hlavu!

Až takto človek nenávidí Boha. Čo môže Boh urobiť, aby človeka, ktorý sa potápa v člne zachránil? Musí mu vziať jeho slobodnú vôľu, to v prvom rade. Tu sa hneď zodvihnú liberálne hlasy ľudí, ktorých od malička učili o veľkosti ich vôle, ktorá je slobodná. Ale ak Boh chce zachrániť človeka z člnu, bez toho, že by mu vzal jeho slobodnú vôľu, bude sa iba neustále uhýbať vystreleným guľkám z pištole.

Preto je spása postavená na Bohu, i keď Boží zámer bol ten, že dáva svojho Syna za celý svet. Boh ale vedel, že nikto Syna neprijme, tak si vyvolil svoj ľud, svoj vyvolený národ, ktorému vezme slobodnú vôľu, aby ho obrátil, aby uvidel krásu, ktorú mu ponúka. Boh chce pre človeka ďaleko lepšie veci, ako pozemské rozkoše, ktoré vedú k smrti. Preto je to milosť, ak Boh vezme slobodnú vôľu človeku ohľadom spásy, proti jeho vôli mu otvorí oči, aby prezrel pravdu.

J 8:32: “A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.”

Mnohí ľudia povedia, že takto kresťanstvo nestojí, že ide tu o kalvinizmus, o chybné učenie Augustína, Luthera a mnohých ďalších, ale my poďme do Písma, čo hovorí Pavol?

R 8:29-30: “Lebo ktorých (Boh) vopred poznal, tých aj predurčil na podobu obrazu svojho Syna, aby On bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A ktorých predurčil, tých aj povolal; a ktorých povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.”

Tu vidíme, že Boh vopred poznal svoj ľud a tento ľud, predurčil, vyvolil, oslávil. Niektorí teológovia majú radi liberálnejšie preklady písma, kde sa takto prekladá tento verš – kde Boh vopred poznal svoj ľud. Na tom bola postavená teológia, kde Boh pozrel akýmsi ďalekohľadom dopredu a videl zbožnosť toho ktorého človeka a preto tomu človeku dáva spásu. Ale presné preklady tohto verša znejú takto – tých, ktorých predom zaškrtol (vo svojej knihe života), alebo predom označil, ešte keď svet nebol svetom. Ak použijeme tento doslovný preklad, tu nastáva u liberálov problém.

Božia láska je veľká k svojmu ľudu. Je nezmeniteľná. Nedá sa nielenže nijako získať z ľudskej strany, ona sa nedá ani zmeniť. Pavol píše, že ak je Boh s nami, kto sa proti nám môže postaviť? Tým nemá na mysli pozemské blaho, ale spásu. Neexistuje nikto a nič, čo by prekazilo spásu svojho ľudu. Prečo? Nie pre nás! Boh tak koná kvôli sebe. On dáva svojho Syna za svoj ľud, a spolu s Ním mu daruje všetko – zvlášť Božie kráľovstvo.

R 8:31-32: “Čo teda povedať na to? Keď Boh za nás, kto proti nám? Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal Ho za nás všetkých, ako by nám nedaroval s Ním všetko?”

Nie je možné, aby niekto presťal túto od vekom ustanovenú lásku Boha k svojmu ľudu. Ak by udržanie si Božej lásky záviselo na padlom človeku, sme stratení. Nikto nedokáže Boha milovať na sto percent. Boh by mal z nás chvíľu radosť, potom padneme do hriechu, Boh sa začne mračiť, potom do ďalšieho a ďalšieho hriechu, až sa Boh nahnevá a vyženie nás spred svojej tváre. Takúto falošnú predstavu Boha majú mnohí kresťania. Láska Boha ale nemôže byť ničím narušená a preťatá. On si vyvolil svoj ľud a jeho láska k nemu je nemenná a pevná. Preto sám Pán hovorí, že nie je možné, aby niekto kresťana vytrhol z Jeho svätej ruky:

J 10:28: “Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.”

Diabol počas starej zmluvy chodil a žaloval na Izraelský Boží ľud. Ľudia boli vtedy odkázaní na dodržiavanie zákona, z ktorého mali byť spasení. Ak nedodržiavali zákon, diabol ako žalobca chodil a žaloval na Izraelský národ, pred Božím trónom. Ale ako by dnes diabol mohol žalovať na kresťanov, keď ich Boh sám ospravedlnil krvou Svojho Syna a túto spravodlivosť im pripísal?

R 8:33: “Kto bude žalovať na vyvolených Božích? Je to Boh, ktorý ospravedlňuje.”

Boh svojmu ľudu dáva neustálu lásku a tá nie je iba o nejakom romantickom objímaní a bozkávaní, ale hlavne o naprávaní, postupnom vsádzaní – ľudskej neforemnej Adamovej svojvoľníckej podstaty – do svätej formy Božieho Syna. Ježiš nielenže vykúpil svoj ľud, On mu dáva aj svojho Ducha, privádza ho k posväcovaniu, formuje ho mnohokrát trestami, zároveň za prihovára u Boha Otca za tieto svoje ovečky. Preto žiaden človek, ani diabol, nemôžu zasadnúť na súde proti Božiemu ľudu a súdiť ho:

R 8:34: “Kto ich odsúdi? Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je po pravici Božej a prihovára sa aj za nás.”

Nie je možné odlúčiť svoj Boží národ od Spasiteľa a tým pádom aj od Boha. Stane sa, že kresťan zablúdi, ako zablúdi ovca, ale čo čítame v Božom slove? Že Spasiteľ zanechá celý ovčinec a ide hľadať stratenú ovcu. Spasiteľovi sa žiadna ovca JEHO stáda nikdy nemôže stratiť. Prečo? Lebo Jeho láska k svojim ovciam je absolútna:

R 8:35: “Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč?”

Až keď uvidíme túto lásku smerom k nám, začneme milovať Boha a Jeho Syna, chopíme sa zbraní, ktoré nám Pán zanechal v Písme a budeme bojovať v Kristovom mene proti svetu a hriechu – a začneme konečne aj víťaziť:

R 8:37: “Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval.”

Záverečný verš dáva pečať všetkému, čím sme sa tu dnes zaoberali. Neobmedzená láska Boha je to, čo nás robí kresťanmi, čo nás ženie k modlitbe, dobrým skutkom, náprave nášho života, formovaní našej osobnosti, k milovaniu Boha a blížneho, milovaniu Jeho slova. Vážme si túto lásku, objavujme ju vo svojom živote viac a viac, pretože táto láska nám dáva život, chuť, silu kráčať proti prúdu a silnému vetru:

R 8:38-39: “Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.

Amen…