Mt 21:9: “A zástupy, ktoré išli pred ním, a ktoré išli za ním, kričali a hovorili: Hosanna v Synovi Dávidovom! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Hosanna na výsostiach!”

Preklad slova Hosana je zvláštny. Väčšina kresťanov sa nazdáva, že tento pokrik je pokrik radosti a aj piesne sa upravili a skladali tak, že tu ide o radosť ľudí, ktorí vidia Ježiša vchádzať do Jeruzalema. Skutočný preklad tohto slova je ale o skrúšenosti ľudských sŕdc. Ak by sme mali preložiť toto slovo tak by znelo – pomôž, prosím, alebo zachráň, prosíme.

Rovnaký verš nachádzame u ženy, ktorá prišla ku kráľovi a prosila o pomoc:

2S 14:4: “Keď žena z Tekóy prišla ku kráľovi, padla tvárou k zemi, poklonila sa a povedala: Pomôž mi, kráľ!”

Rovnako toto isté slovo nájdeme v žalmoch:

Ž 118:25: “Ó Hospodine, pomáhaj! Ó Hospodine, popraj zdaru!”

Kralický komentár k tomuto výkriku znie: Pomôž nám predsa!

Ježiš prichádza do Jeruzalema a ľudia v Ňom vidia záchrancu. Sú utláčaní od Rimanov, od vlastných farizejov a zákonníkov, mnohí žijú v beznádeji, v ťažkom živobytí. Veľa počujú o Ježišovi a tu hľa – On prichádza na Osliatku do mesta Jeruzalem. Mnohokrát počuli v Synagóge slovo proroka Zachariáša, ktorý predpovedal:

Za 9:9: “Preveľmi jasaj, dcéra Sion, zvučne plesaj, dcéra Jeruzalem! Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe spravodlivý a plný spásy, pokorný, sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.

A oni to tu majú pred očami. Ježiš prichádza na oslovi a oni v ňom rozpoznávajú Kráľa Izraela, predpovedaného prorokmi. S tým sa spája hneď nasledovný verš. Izraelskí sa nazdávali, že Mesiáš bude mocný panovník, podobný ako bol Dávid, ktorý nastolí pozemské kraľovanie a blaho Izraela. Veď hneď za týmto veršom Zachariáša nasleduje tento:

Za 9:10: “Vyničím vozy z Efrajima a kone z Jeruzalema; zničené budú vojnové luky, a bude zvestovať národom pokoj; jeho panovanie bude siahať od mora k moru, od Eufratu až po koniec zeme.”

Ľudia skladajú do Ježiša nádej pre Izrael. Skladajú nádej na pozemské panovanie podobne, ako mnohí kresťania dnes, skladajú nádej na 1000 rokov kraľovania Krista na zemi, v tisícročnom kráľovstve. Ale Ježiš neprichádza panovať a kraľovať do tohto hriechom porušeného sveta. Jeho kráľovstvo nie je a nebude nikdy pozemské. Preto Pilátovi takto odpovedá na otázku o kráľovstve:

J 18:36: “A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto.”

Ľudia ktorí kričia – Hosana, pomôž nám Ježiši, robíš divy, zázraky, máš moc uzdravovať, kriesiť mŕtvych, chodíš po mori, rozkazuješ vetrom a počasiu – poď do Jeruzalema, hlavného mesta, dáme ti korunu na hlavu a budeš ako Dávid kraľovať, vyženieš všetkých nepriateľov a nastane doba mieru pre náš národ.

Ale Ježiš túto ich predstavu sklamal.

Jeho moc a sila nie je v sile pozemskej. Jeho sila je v pokore, tichosti, poddajnosti Bohu Otcu. Keď ľudia čakali od Ježiša mocné divy, On stojí zviazaný pred Pilátom ako zločinec, nehovorí nič na svoju obhajobu, po bičovaní je ho sotva spoznať  a tak ľudia v sklamaní prechádzajú od nadšenia v rozhorčenie. V ich srdci nastáva obrat. Oni sa nazdávali, že Ježiš bude mocný Generál Izraelského vojska, že bude udatný hrdina, ktorý porazí Goliáša a hľa – zlomený človek, zakrvavený po bičovaní, trasúc sa ledva stojí na nohách, tŕňová koruna na hlave ako znak pohanenia a výsmechu. Toto je ten kráľ Izraela, v ktorého sme dúfali? Tento? Preč s Ním! Ukrižujte ho! Židovská Veľrada má pravdu – je to podvodník, ťahal nás za nos a hľa ako skončí – zabitý na Rímskom dreve! Na dreve bol popravený podľa Písiem len ten, kto bol zlorečený od Boha!

Ga 3:13b: “Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve,”

Sklamanie nad sklamanie. Toto nebol Mesiáš, Kristus, toto bol obyčajný podvodník. Väčšina sklamaného ľudu ide domov, niektorí idú ešte na Golgotu, možno sa práve tam udeje zázrak. Čakajú ale v beznádeji, že by tento človek, predsa mohol byť Mesiášom. Aj najmocnejší Izraela čakajú, či sa niečo nestane a akoby hovorili v mene ľudu:

Mt 27:42: “Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! Je izraelským kráľom, nech teda zostúpi teraz z kríža, a uveríme v Neho!

Oni sľubovali, že v Neho uveria, ak zostúpi z kríža. Pripomínajú si Jeho mnohé záchrany ľudí – ale tu vidia zúboženého človeka, ktorý je na konci zo silami. Sú pohoršení a potriasajú hlavami. Tu je vidno, že aj niektorí mocní Izraela tajne dúfali, že by ich Tento človek mohol vyslobodiť spod jarma Rimanov. Tu však opovrhli Ježišom v srdci a majú ho za obyčajného luhára a zvodcu.

Pokrik Hosana – zachráň nás Pane – bol pre nich zbytočný, bola to slepá beznádej. Preto tento istý pokrik prepukol v nenávisť – ukrižuj Ho, klamára nad klamárov. Takým patrí iba smrť!

Prečo teda Ježiša oslavujeme? Židia Ním opovrhli a opovrhujú podnes. Podnes preklínajú meno podvodníka menom Ježiš a očakávajú pozemského Mesiáša, ktorý bude vládnuť svetu ako kráľ – ich pravý kráľ Židovský.

Prečo teda veríme v Ježiša a oslavujeme ho?

On nás zachránil z oveľa horšej situácie, ako je ťažkosť života, nadvláda Ríma, choroby, starosti, bolesti. On nás zachránil od našich hriechov, ktoré nás ťahali do priepasti večnej smrti a večného pekla. Každý jeden človek si nesie svoje hriechy, ktoré sa každým dňom zväčšujú,  jeho dlh Bohu narastá, pretože každým dňom človek hreší v skutku, myslení, v reči. Tieto hriechy človeka sťahujú do ešte horších hriechov, v zotrvaní hriechu a po smrti nikoho s takýmto balíkom hriechov, nečaká nič okrem odsúdenia a zavrhnutia.

Ale Ježiš vzal hriechy tých, ktorí v Neho uverili na drevo kríža, ktorý tak ťažko niesol na Golgotu, keď bol takmer ubitý na smrť, krvavý, že by ho sotva kto spoznal, s tŕňovou korunou na hlave. Toto nikto nemohol vidieť z tých ľudí, ktorí Ním opovrhovali, ktorí ho prekliali v srdci, myslia si, že ich zviedol. Pokiaľ On bojoval za mnohé ich životy, oni na Neho pľuli, potriasali hlavami a radovali sa z toho, že bude konečne po Ňom.

Preto čítame vo svetle pravdy tieto slová:

1Pt 2:22-24: “On nikdy hriechu neučinil, ani ľsti nebolo v Jeho ústach; keď Mu zlorečili, nezlorečil; keď trpel, nehrozil, ale porúčal Tomu, ktorý spravodlivo súdi; na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili spravodlivosti; Jeho krvavé rany vás uzdravili.”

Nikto v Ježišovi nevidel Veľkňaza, skutočného kňaza, ktorý neobetoval za svoje hriechy a hriechy ľudu zvieratá, baránkov, ale On sám sa stal obetným Baránkom, keď vylial svoju vlastnú krv, na kríži, ktorý bol Božím oltárom:

Žd 9:11-12: “Ale keď prišiel Kristus, Veľkňaz budúcich hodnôt, vošiel raz navždy do svätyne cez väčší a dokonalejší stánok, nie rukou urobený, to jest nie z tohto stvoreného sveta, ani nie s krvou kozlov a teliat, ale so svojou vlastnou krvou, a vydobyl večné vykúpenie.”

Nikto nevidel to, že Veľkňaz ide v rúchu obetovať samého seba na drevo kríža.

Je rovnako pravda, že každý je zlorečený, ktorý visí na dreve podľa písiem – On bol zlorečený nie pre seba a svoje hriechy, ale pre naše hriechy a naše prestúpenia. Prorok Izaiáš predpovedal niekoľko storočí Kristovu smrť a preto napísal tento krásny a pravdivý odsek:

Iz 53:4-10: “Ale on niesol naše choroby, vzal na seba naše bolesti. My sme sa nazdali, že je zasiahnutý, Bohom bitý a strápený. Ale on bol prebodnutý pre naše priestupky, zmučený pre naše neprávosti. On znášal trest za náš pokoj, jeho jazvami sa nám dostalo uzdravenia. My všetci sme blúdili ako ovce, všetci sme chodili vlastnou cestou. Hospodin spôsobil, aby ho zasiahla neprávosť všetkých nás. Strápený pokorne trpel, a neotvoril ústa ako baránok vedený na zabitie, a neotvoril ústa ako ovca, ktorá umĺkne pred svojimi strihačmi. Väzením a súdom bol odstránený, ale kto sa stará o jeho údel? Lebo bol vyťatý z krajiny živých, pre vinu svojho ľudu bol zbitý. Dali mu hrob s bezbožníkmi a so zločincami, keď zomrel, hoci nespáchal násilie a nebolo ľsti v jeho ústach. Ale Hospodinovi sa zapáčilo raniť ho chorobou. Ak položil život ako obeť za vinu, mal by vidieť potomstvo a dlho žiť, skrze neho podariť sa má, čo chce Hospodin.”

Ježiš bol kráľ a nikto nevidel že Ním bol. Pilát v nevedomosti Duchom pohnutý, dal mu nad hlavu nápis – Ježiš, kráľ Židov:

Mt 27:37: “Nad hlavu Mu vyložili nápis viny: Toto je Ježiš, kráľ židovský.”

Ježiš bol tým Baránkom, ktorý bol obetovaný miesto Izáka. Abrahám už napriahal svoj nôž, aby obetoval syna Izáka, Anjel ho zastavil, neďaleko bol baránok, ktorý bol miesto Izáka obetovaný. Izák prezentuje ľudstvo, ktoré malo byť navždy zabité a zavrhnuté vo večnej smrti. Ale Boh dáva svojho Syna – tichého Baránka, ktorý je položený na oltár kríža miesto Izáka, miesto ľudu, ktorý v Neho uverí.

Gn 22:13-14: “Vtedy Abrahám pozdvihol oči a zbadal, že v húšti je baran zachytený za rohy. Abrahám šiel, vzal barana a namiesto svojho syna ho obetoval ako spaľovanú obeť. Vtedy Abrahám pomenoval to miesto: Hospodin si vyhliadne, ako sa podnes hovorí: Na vrchu si Hospodin vyhliadne.”

Ježiš bol opovrhnutý ľuďmi a zdrvený Otcom Nebeským, pre naše neprávosti. Je vyzdvihnutý zo zeme rovnako, ako bol vyzdvihnutý had na púšti, na ktorého kto sa pozrel, bol zbavený smrteľného jedu:

J 3:14-15: “A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život.”

Máš tohto Syna Božieho? Máš tohto kňaza, ako svojho vlastného kňaza a Veľkňaza, ktorý sa prihovára za teba u Boha Otca, kde sedí po Jeho pravici? Veríš v túto zástupnú obetu za seba, kde si ty mal byť obetovaný Bohu Otcu za svoje previnenia, ale Boží Syn si s tebou vymenil miesto? Máš odpustené hriechy skrze Ježiša, lebo On ich niesol na drevo kríža?

Ak Ho nemáš a nemáš takúto vieru v Neho, čiň pokánie, uznaj pred Bohom že si hriešnik, že Ježiša potrebuješ a prijmi Ho do svojho života, svojho srdca, svojich každodenných situácií, do svojich problémov, starostí, ale i radostí, do svojej rodiny, práce. Preto krič z celého srdca a celej duše – Hosana – Pomôž Pane, prosím a zachráň ma…

Amen…