Ešte sa vráťme k Ježišovmu zatknutiu. Vyberme sa do evanjelia Jána a pozrime sa, ako Ježiš ochránil svojich žiakov.

J 18:3-4: “Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte?

Ježišova otázka sa tu objavuje dva krát – koho hľadáte? Táto skupina ozbrojených mužov, mohla spolu s Ním zajať aj učeníkov. Ježiš na otázku – koho hľadáte, dostáva dva krát tú istú odpoveď – Ježiša Nazaretského. Tým sa potvrdzuje to, že Ježiš nechcel niečo také, aby jeho učeníci boli zapletení do Jeho procesu.

J 18:5: “Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca.”

Ježiš im jasne odpovedá, že je to On, koho hľadajú. Týmto pádom dáva najavo, že oni nemajú právomoc zatknúť učeníkov, ale iba Jeho. Teraz prichádza kuriózna situácia – pozrime sa:

J 18:6: “Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem.”

Ježišovo – JA SOM, je zhodné s tým, čo povedal Boh v horiacom kríku Mojžišovi. Mojžiš chcel vedieť, čo má povedať Izraelitom, že kto ho poslal a Boh mu povedal – Som ktorý Som, ťa poslal. Podobne tu Ježiš prejavuje rovnakú Božskú autoritu a my vidíme, čo sa na Jeho slovo – Ja Som – deje. Všetci ustupujú a padajú na zem!

Ježiš v Jánovi hovorí aj predtým v tomto istom slovnom spojení:

J 8:28: “Ježiš teda povedal: Keď povýšite Syna človeka, až potom poznáte, že JA SOM, a nič nečiním sám od seba, ale hovorím, ako ma Otec naučil.”

Rovnako tak Ježiš hovorí o sebe, že skôr ako bol Abrahám – JA SOM.

J 8:58: “Ježiš im riekol: Veru, veru, hovorím vám: Skôr, ako bol Abrahám, JA SOM.”

Židia veľmi dobre vedia, čo toto slovené spojenie znamená. Je to rovnosť s Bohom, ak nie prehlasovanie samého seba za Boha. Nie je divu, že keď Ježiš povedal – JA SOM – že Ho hneď chceli zabiť:

J 8:59: “I zdvihli kamene, aby hádzali na Neho. Ježiš sa však ukryl a prejdúc pomedzi nich, vyšiel z chrámu.”

Vráťme sa do Getsemanskej záhrady. Keď všetci ustúpili a spadli, zodvihli sa – Ježiš im ešte raz dáva tú istú otázku aby bolo jasné, že zatykač platí len pre Neho:

J 18:7: “Znovu sa ich teda spýtal: Koho hľadáte? A oni odpovedali: Ježiša Nazaretského!”

Oni rovnako ako predtým odpovedajú – Ježiša Nazaretského. Tento text by sme rýchlo prebehli, keby sme si nevšimli to, že Ježiš týmto spôsobom chráni svojich učeníkov, ktorí by mohli byť spolu s Ním vypočúvaní a pretriasaní. Preto v ďalšom verši Pán hovorí, aby učeníkov nechali, nech odídu:

J 18:8: “Povedal Ježiš: Povedal som vám, že ja som. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu.”

Ak by zatkli učeníkov ešte predtým, ako boli skutočne obrátení skrze Kristovo vykupiteľské dielo, nebolo by to dobré. Preto tu Ježiš kladie tak veľký dôraz nato, aby učeníkov táto ozbrojená chasa nechala na pokoji. Ďalší verš toto celé dosvedčuje:

J 18:9: “Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného.”

Tu vidíme, prečo Ježiš dva krát dáva tú istú otázku – On nemieni stratiť ani jedného učeníka, aby sa tak naplnili Písma. Ak by túto otázku nepoložil, mohli by stráže zatknúť všetkých a potom zisťovať, ktorý je ten Ježiš. Ján tu opomína situáciu s bozkom Judáša, ktorú spomínajú iní evanjelisti. Ale ak berieme do úvahy ostatné evanjelá, kde Judáš Pána Ježiša označil bozkom, bol by pre Veľradu veľký úlovok, keby zajali nielen Ježiša, ale aj jeho najvernejších učeníkov a mohli by tak všetkých vypočúvať.

No Ježiš tým, že sústredil pozornosť na seba, učeníkom zachránil zlé zaobchádzanie, väzenie, možno aj smrť. Takto sa sám vydáva do rúk mocným sveta, učeníci sú uchránení od predčasného prenasledovania.

Pán Ježiš tu spĺňa zasľúbenia ktoré predtým dal:

J 6:38-39: “Veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal, a vôľa Toho, ktorý ma poslal, je, aby som nič nestratil z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň.”

Inde Pán hovorí o svojom ľude, ktorý mu nikto nedokáže vytrhnúť z ruky:

J 10:28: “Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.”

Tiež sa o tom zmieňuje, že pokiaľ bol s učeníkmi, nikto im nemohol uškodiť, okrem Judáša, ktorý Ho zradil.

J 17:12: “Kým som bol s nimi, zachoval som v Tvojom mene tých, ktorých si mi dal, a zachránil som ich a nikto z nich sa nestratil, len syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo.”

Títo učeníci ešte nepoznali v plnosti evanjelium, pretože ešte nebolo úplne dokonané. Ježiš ešte nevzal hriechy na drevo, neboli odsúdené, nevylial svoju drahocennú krv ako obetný baránok, nezomrel, nevstal zmŕtvych, nebol ešte posadený po pravici Boha Otca. Učeníci by ešte nemali tú silu ako v čase potom, keď bol na nich vyliaty Duch Svätý a dostali nové obrátené srdce. Tu by sa mohli zlomiť, ich viera by mohla byť zničená skôr, ako vôbec uverili v plnosť celého evanjelia. Tak platí verš, ktorý napísal Pavol:

1Kor 10:13: “Pokušenie, ktoré vás zachvátilo, je len ľudské, ale Boh je verný, On nedopustí pokúšať vás nad možnosť, ale s pokušením spôsobí aj vyslobodenie, aby ste ho mohli zniesť.”

V tomto prípade by pokušenie bolo nad ich sily a nezvládli by prenasledovanie. Ale Boh je verný a naloží každému toľko, koľko vie, že znesie. A Boh dobre vedel, že učeníci v tomto štádiu by toho ešte veľa nezniesli. Preto je Ježišova obrana pri zatýkaní tak silno zameraná na uchránenie učeníkov.

Tu vidíme ako sa Boh stará o bezpečnosť svojho ľudu. Keď je Pán medzi nami, keď je našim Pastierom, Spasiteľom, Kráľom i Kňazom, je to On, kto nad nami bdie, aby sa nám stalo len to, čo On uzná za vhodné v danej chvíli, na naše budovanie. Ak situácia nie je dobrá, nie je priaznivá, náš Pán vezme na seba naše starosti, naše problémy i veľké nebezpečenstvo, ktoré nám v danej situácii hrozí. Pavol napísal:

Ř 8:38-39: “Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.”

Pamätajme na túto udalosť. Pán nás nenechá skúšať nad naše sily. On dobre vie, koľko síl v nás je a nedá nám úlohy, ktoré by sme nedokázali zvládnuť či prekonať. Ak by videl, že nie sme ešte silní k tomu, aby sme prešli nejakou prekážkou, ochráni nás rovnako, ako ochránil učeníkov v Getsemanskej záhrade.

Pán je vždy s nami, vždy je prítomný v našich skúškach, pokušeniach, radosti a slabosti. Dobre vie, akí sme náchylní k pádu, odpadnutiu, k návratu do nízkeho spôsobu života. Preto nám dáva životné lekcie, ktoré upevňujú našu vieru, ale nás i posilňujú na vnútornom človekovi.

Učeníci boli v tomto bode iba pred skutočným obrátením a tak náš Pán nedovolil, aby boli v tomto štádiu skúšaní a ich viera zmarená. Preto tak veľký dôraz kládol v tomto čase na to, aby učeníci boli voľní. Neskôr tí istí učeníci, ktorí sa rozutekali keď zatkli Pána, smelo svedčia pred Veľradou o vzkriesenom Kristovi, pred vladármi, v Synagógach, kde mnoho pre Pána trpia. Tu im už Pán nakladá ťažšie záťaže, ako keď boli ako slabé steblá, v Getsemanskej záhrade.

Aký dobrý a mocný je Pán a milostivý. Ako veľmi nás miluje, nezaslúženou láskou.

Amen…