Ježiš zomiera na kríži. Všetko sa tým skončilo. Smrť človeka je záver, bodka, definitívny koniec. Tí, ktorí v Ježiša verili, stratili všetku svoju vieru a upadli tým do zúfalstva. Podobné príbehy čítame o manželoch, keď sa stane tragédia a jeden z nich zomrie, ten druhý upadá do zúfalstva, beznádeje a len veľmi ťažko dokáže pokračovať v živote. Rovnako tak sa deje pri strate akéhokoľvek blízkeho človeka, najhoršie dieťaťa. Po takejto udalosti prichádza zúfalstvo.

Učeníci sa nachádzali presne v takomto stave. Všetko opustili, zanechali svoje rodiny, svoju prácu, svoje pohodlie, po tri roky chodili s Ježišom, v ktorého skladali nádeje. A on zomrel na kríži, leží v hrobe. Aké pocity by sa nám vyplavili?

Z beznádeje prichádza často až hnev. Ak človekovi odíde niekto blízky nečakane, obráti sa smerom k nebu, hrozí päsťou a kričí – Ak by bol nejaký Boh, toto by nedopustil. Boha niet, je to všetko prelud a ak aj je nejaký Boh, je oveľa horší ako my ľudia. Je to Boh zlomyseľnosti, škodoradosti, nevraživosti, závisti. Je to Boh zla!

Ježiš zomiera a učeníci sa cítia podvedení. Celý svoj život obetovali kvôli Ježišovi a on je teraz v temnom hrobe. Bol Ježiš podvodník? To sa preháňa mysľou skrúšených učeníkov. Emauzskí učeníci to jasne vyjadrili:

L 24:21: “A my sme dúfali, že On vykúpi Izrael, ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo.”

My sme v Neho dúfali a teraz? Vyšli sme na hanbu! Musíme sa vrátiť k svojim rodinám, k svojej práci a to nebude zadarmo. Ľudia si nás budú do konca života doberať, že sme naleteli falošnému učiteľovi. Tak nám treba! Mali sme počúvať starších Izraela, ktorí všetko toto predpovedali.

Tá beznádej učeníkov musela byť strašná. Hnev na samých seba v srdci bol až hmatateľný. Rovnako tak aj smútok a bolesť. Pokiaľ sa svet radoval, že zabil Boha na kríži, učeníci boli na tom veľmi zle, stiesnene, rozčarovane. Nečakali, že to takto skončí, veď Ježiš konal mocné skutky. Emauzskí to zhrnuli takto:

L 24:19-20: “Čo sa stalo s Ježišom Nazaretským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutkoch a slovách pred Bohom a pred všetkým ľudom, ako Ho veľkňazi a naši poprední mužovia dali odsúdiť na smrť a ukrižovať.”

Dvanásti – (bez Judáša) – jedenásti, boli ukrytí a vieme si živo predstaviť atmosféru. Ticho, ticho a ticho. Nevraživé ticho!

Na druhej strane veľkňazi a farizeji zostali sa radovali – ale v sobotu zostali nesvoji. Spomenuli si na Ježišove slová, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Bežali hneď za Pilátom. Nie preto, že by verili v skutočné zmŕtvychvstanie. Oni sa báli, že učeníci ukradnú telo z hrobu a prehlásia Ježiša za živého:

Mt 27:62-64: “Na druhý deň, ktorý bol po prípravnom dni (na sviatky), zhromaždili sa veľkňazi a farizeji k Pilátovi hovoriac: Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli v noci Jeho učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý.”

Ježiša zabalzamovali podľa obyčajov židov, čo bol dôkaz toho, že s Ním už nerátajú. Odišiel raz a navždy. Ak by verili v jeho vstanie z mŕtvych, nebalzamovali by Ho.

J 19:40: “Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať.”

Je zaujímavé, aké slepé sú oči nás ľudí, rovnako tak hluché uši. Učeníci počuli Slová Samotného Boha a nebrali si ich k srdcu, neverili tomu, čo Ježiš hovoril. Tak hluchí a slepí sú aj dnešní kresťania, ktorí neberú slová nášho Pána vážne a utiekajú sa k slovám a výkladom ľudí. Ježiš to učeníkom všetko predom povedal, veď sa pozrime:

L 22:37: “Lebo hovorím vám, že sa musí naplniť pri mne, čo je napísané: A počítali ho medzi zločincov. Plní sa totiž, čo je (predpovedané) o mne.”

Mt 16:21: “Odvtedy začal Ježiš Kristus svojim učeníkom poukazovať, že musí ísť do Jeruzalema a že musí mnoho trpieť od starších a veľkňazov i zákonníkov a že musí byť zabitý a v tretí deň vstať z mŕtvych.

Mt 20:18-19: “Ajhľa, vstupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom, odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, aby sa Mu posmievali, zbičovali Ho a ukrižovali: ale na tretí deň vstane z mŕtvych.

Napriek všetkým týmto Ježišovým slovám, nikto v Jeho vstanie z mŕtvych neverí. Dokonca učeníci neveria ani vtedy, keď im o tom svedčia ženy, ktorým sa Ježiš v nedeľu zjavil. Tomáš, ktorý nebol pri prvom stretnutí učeníkov so zmŕtvychvstalým Ježišom sa zaprisaháva, že neuverí v živého Ježiša skôr, pokiaľ Mu nevloží prsty do rán. Až takáto veľká nevera panuje medzi tými, ktorým bolo tajomstvo smrti a zmŕtvychvstania predom vyjavené.

Tu vidíme ľudskú slabosť, nevieru, pochybovačnosť. Tu vidíme našu bezmocnosť veriť v Boha zo svojich síl. Boh dosť pracne musí našu slepotu oživovať.

Ježišovu moc učeníci videli deň za dňom. Stačí ak by si spomenuli, ako vzkriesil Lazara z hrobu, keď už zapáchal rozkladom. Ako je to možné, že neverili vo vzkriesenie samotného Pána? Nerobme si ilúzie. My sami by sme v tejto veci konali rovnako. Sme rovnako slepí a slabí.

Pán Ježiš predpovedá aj smútok učeníkov. Hovorí im takto:

J 16:20: “Veru, veru vám hovorím: Vy budete plakať a nariekať, ale svet sa bude radovať; vy budete zarmútení, ale váš zármutok sa premení na radosť.”

Sobota bola pre všetkých tých, ktorých si Boh vyvolil ťažkou skúškou. Bol sabat, deň odpočinku, deň premýšľania, deň nechápania. Deň bolesti na duši, deň skľúčenosti, smútku a beznádeje. Naozaj učeníci nariekali, svet a diabol sa radoval – ale len do ďalšieho dňa. V nedeľu našli Ježišov hrob prázdny.

Mnohí ľudia hovoria, že tri dni, ktoré Ježiš bol v hrobe, nie sú tromi dňami. Židovské počítanie nie je v 24 hodinovom ponímaní. Ich počítanie je takéto

– piatok, prvý deň, ukrižovanie,
– sobota, druhý deň – Ježiš leží v hrobe
– nedeľa tretí deň – odvalený kameň z hrobu, samotný hrob prázdny.

Pre židov sú toto tri dni – piatok, sobota, nedeľa, bez ohľadu hodín.

Dnes si pripomíname ako ležal Pán v hrobe. Staré vyznanie viery hovorí, že Ježiš zostúpil do pekiel. Odtiaľ vyviedol duše spravodlivých starej zmluvy, vzal podsvetiu a smrti kľúče, ktorá už nemá moc nad dušami ľudí, ako tomu bolo dovtedy. Do tohto sa púšťať nebudeme, pretože to je pre nás ťažká téma. Môžeme si pripomenúť iba zjavenie Jána kde sa píše:

Zj 1:18: “Ježiš hovorí – bol som mŕtvy, a hľa, som živý naveky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia.”

Zajtra – v nedeľu, prichádza definitívne víťazstvo Ježiša, zvaného Nazaretský, ktorý je Mesiáš, grécky Kristus…

Amen…