Slnko

Pred východom slnka, všade vládne čierna tma. Noci sú chladné, temné, okrem slabo svietiaceho mesiaca a malých hviezd, je na zemi ponuro. Akonáhle začína vychádzať slnko, tma sa stráca a my vidíme tú istú šerú krajinu úplne inak, ako sme ju poznali potme.

Tak tomu bolo pred príchodom Krista Pána. Vo svete dovtedy kvitlo zlo ako burina, prevrátené činy ľudí ďaleko presahovali skutky, ktoré by boli vznešené. Viera tých časov bola pohanská, nejasná, nejednotná, zaoberajúca sa mocou temných síl, k ovládnutiu iných, sebecká.

No keď prišiel Kristus – Boh, na svet v tele ľudskom a vyložil evanjelium slovom, ktoré dokázal skutkom, tento čas bol ako ranný obzor, ktorý prináša krásne svetlo. Pre duše ľudí, ktorí tápali v neistote a beznádeji, bol Kristus a Jeho evanjelium, novým dňom ich smutného života. Lúče Ježišovho Slova dopadali do ľudských sŕdc, ktoré boli premenené svetlom Božieho slova, tma bola vyhnaná za hranice človeka, miesto nej sa v srdci udomácnil Svätý Duch. Tak sa naplnilo slovo proroka:

Iz 9:2: “Ľud, ktorý chodil vo tme, uzrie veliké svetlo, a nad tými, ktorí bývali v zemi tône smrti, zaskveje sa svetlo.”

Noc sa skončila, pohanské a slepé viery boli osvietené ako viery falošné a klamné. Narodením Pána Ježiša, noc stráca svoju moc a vychádzajú prvé lúče teplého svetla, ktoré dopadajú na zem, čo prijala toľko krvi človeka, ktorý mal byť múdrym správcom zeme. Boh prebúdza zo spánku ľudských synov aby vstali, aby už prestali spať, lebo prichádza spasenie, prichádza sladké, svetlé a teplé slnko, ktoré pôsobí ako balzam na dušu človeka, ktorý dovtedy žil iba v chladnej tme.

Rím 13:11: “A toto, znajúc čas, že je už hodina, aby sme sa prebudili zo spánku a vstali, lebo teraz nám je bližšie spasenie, ako bolo vtedy, keď sme uverili.”

Tajomné skrýše hrdlorezov, nájazdníkov a zlodejov, boli svetlom odhalené. Ľudia ktorí s radosťou slnko uvítali, vyšli zo svojich skrýš, jaskýň a pivníc, kde dovtedy v strachu vyznávali akési pochabé viery. Svetlom Kristovho slova, im bola zjavená pravda o svete, živote  a večnosti. Kto sa postavil do lúčov tohto svetla, ktoré vychádzalo zo slnka – Krista, bol poučený o tom, že má nový život v Ňom, že má zanechať tie temné miesta, ktoré doteraz obýval, má sa obliecť do svetlého odevu a vziať si zbrane svetla.

Rím 13:12: “Noc pokročila, a deň sa priblížil. Zložme tedy skutky temnosti a oblečme si zbrane svetla.”

Potme ľudia pili, hýrili, kradli, prepadávali, zbíjali, zabíjali, smilnili a žili v pominuteľnej roztopašnosti. Boli iba tiene, nebolo ich vidno, sotva kto poznal tvár iného človeka, ak iba vo svetle ohňa. Ale keď vyšlo slnko, temnota bola odhalená a ľudia boli poučení, ako sa majú teraz správať, keď ich nezahaľuje tmavá krajina.

Rím 13:13: “Jako vodne choďme slušne, nie v obžerstvách a pijanstvách, nie v smilstvách a prostopašiach, nie v zvade a závisti.”

Každý kto sa postavil do svetla Kristovho evanjelia, začal nasledovať Toho, ktorý toto svetlo priniesol, chcel sa Mu podobať, mal sa vžiť do kože tohto Majstra, akoby si Ho obliekol sťaby svoj vlastný odev.

Rím 13:14: “Ale si oblečte Pána Ježiša Krista a nepečujte o telo tak, aby sa v ňom zobúdzaly zlé žiadosti.”

Riaďme sa teda týmito Pavlovými slovami, nechajme sa poučiť. Stali sme sa synmi svetla, ktoré presvietilo naše skutky a náš temný život – preto zotrvajme ďalej vo dne, až do našej smrti, osvietení Kristom a Jeho slovom. Buďme napojení ako prútik na mohutný strom ktorým je Ježiš sám a uvidíme, ako vinohradník – Boh Otec – v nás vytvorí cestu Kristovej lásky, ktorá bude nielenže nami pretekať, ale začneme kvitnúť a potom prinášať ovocie.

Ďakujeme za slnko, ktoré zažiarilo do našich životov. Ďakujeme za nášho Majstra – Pána Ježiša Krista…

Amen…