Keď slnko na nebi zreteľne svieti, všetko je jasné a odhalené. Každý človek krásne vidí pred sebou cestu, ktorou má ísť a keďže temnota tu nemá miesto, držiac sa tejto cesty, nemá pútnik kam zablúdiť. Má pred sebou nielen cestu samotnú, ale pozná aj cieľ tejto cesty. Nejde po nej len preto, aby bol zvedavý že kam sa dostane. Na tejto ceste má šípky aby nezablúdil, keď sa dostane na križovatky. Je poučený o nebezpečenstvách na tejto ceste, ktorým sa snaží vyvarovať. Pretože má cestu krásne osvetlenú, jasne vie odlíšiť dobré a zlé veci, rovnako tak veci užitočné a neužitočné. Život tohto človeka je podobný reči žalmistu, že všetku svoju prácu a námahu za spásou, robí pod dohľadom svetla za dňa.

Ž 104:23: “Človek vychádza za svojou prácou, a za tým, čo robí do večera.”

Tak isto je tomu aj s dušou, ktorá má svojho Pána Ježiša Krista, ktorý je pravým slnkom na našej životnej púti. Svetlo Kristovej pravdy a lásky, presvecuje dušu každého kresťana, ktorá chodí vo dne a nie v tieni neprávostí a lží. Táto duša potom všetko jasne vidí, dokáže rozlišovať dobré od zlého, poznáva nádheru Božieho stvorenia, oblúkom obchádza nemravnosť a škodlivosť, utieka sa k cnosti a úžitku. Keď príde na križovatku, vie veľmi dobre kam má pokračovať, lebo jeho šípkou je Slovo Boha, ktoré mu ukáže pokračovanie Jeho cesty. Rovnako tak na neho striehnu lákavé nebezpečenstvá a pasce, ktoré ľahko odhalí a hravo sa im vyhne. Spieva si pieseň zo žalmu, aby mu ľahšie ubiehala vzdialenosť k cieľu:

Ž 17:5: “Po Tvojich cestách pevne kráčam; a neklátia sa moje kroky.”

Celé jeho putovanie je o cieli, ktorým je nebeské kráľovstvo. Vidí svojho Pána neustále pred sebou, kráča v Jeho šľapajách, nemá strach pred lesnou divou zverou, lebo je v opatere nebeského Otca.

Ž 18:31: “Božia cesta je dokonalá; reč Hospodinova je osvedčená; On je štítom každému, kto sa k Nemu utieka.”

Na ceste koná veci Bohumilé, nedáva sa zviesť zvodmi, pomáha pocestným a miluje Boha nado všetko. Tento pútnik sa nedá strhnúť klamnými nástrahami, ktoré by ho od cesty zviedli, pretože táto cesta je mu milá a sladká, neustále ju má na pamäti lebo dobre vie, že ju sám Kristus vychodil ako prvotina.

Ž 119:59: “O svojich cestách premýšľam a obraciam si nohy k Tvojim svedectvám.”

Bezbožníkom je táto cesta skrytá, pre nich je cesta ako cesta. Či už ide cesta naľavo alebo napravo, všetko je pre nich rovnaké, šedé, temné, fádne, nudné. Kráčajú krásnou cestou lesnou, ale oni vidia len stromy a stromy, prašný chodník a nič viac. Je to preto, lebo nemajú svetlo, nemajú duchovné slnko Krista, ktorý by ich viedol správnym smerom. Nie je preto divu, že ak uvidia v blízkosti cesty lesné jahody alebo maliny, ktoré vyjadrujú lákadlá tohto sveta, že sa nimi dajú zviesť a toto ovocie ich zavedie hlboko do lesa, až úplne stratia cestu spasenia. Bez zavolania na Boha, aby ich vyviedol von z temnoty hustého porastu, blúdia v jednom kruhu zvábení bludičkami, ktoré im svietia falošnými svetielkami, aby sa viac a viac ponárali do hĺbok hôr ku končinám, až k močiarom. Pred takými zvodcami je pútnik ochránený, ak zo všetkých síl chce kráčať cestou správnou, nezvedie ho preto žiaden bludár a pochábeľ.

Př 2:12-15: “Hospodin ťa zachráni pred zlou cestou, od muža, čo vraví zvrátenosti, od tých, čo opúšťajú priame chodníky, aby mohli chodiť temnými cestami; ktorí sa tešia, keď môžu páchať zlé, jasajú nad zlou prevrátenosťou, ich chodníky sú krivé a dostávajú sa na bludné cesty.”

Pre pútnika, ktorý kráča cestou Božou, je príjemné Slovo Boha na ktoré neustále pamätá a tak má Boha vždy nablízku, pretože toto slovo od Boha samotného pochádza. Táto duša si ničoho príjemného a drahocenného nie príliš váži, čo je z tohto sveta. V srdci mu predsa znejú Spasiteľove slová:

Mt 16:26: “Lebo čože to osoží človekovi, keby získal hoci aj celý svet a svoju dušu utratil?”

Preto sa nikdy nevzdáva cieľa, ktorý smeruje k večnej blaženosti nebeského raja. Iba jedna vec mu nedáva spať – ako sa Bohu zavďačiť?! Ako sa mu poďakovať zato, že dal svojho Syna miesto neho, aby On bol svätý a bez úhony, aby v tichosti, v radosti a v kľude, mohol nasledovať svojho Majstra.

Ž 84:6: “Blahoslavený človek, ktorý má svoju silu v tebe (Bože); blahoslavení, v ktorých srdci sú urovnané cesty.”

Aká výsada a krása je to, keď môžeme kráčať vo svetle slnka cestami, ktoré sú jasne viditeľné a značky ľahko čitateľné. Aká krása je to, keď môžeme chodiť vo svetle pravdy Boha, ktorú nám daroval vo svojom Slove a skrze svojho Syna ju ešte viac osvietil.

Nezíďme z cesty Božej, kráčajme po nej v radosti a s plnou dôverou, že na jej konci, bude pre nás pripravený veniec víťazstva.

Amen…