Život bez Krista II.

Veci tohto sveta sú ako dym. Chvíľu ich vidíme, nedajú sa na dlhú dobu uchopiť, lebo miznú do neznáma a nikdy sa nevrátia. Rovnako tak aj človek na ktorého sa spoliehame, je iba para, ktorá sa náhle rozplynie, keď nestihne zanechať ani odkaz o tom, že odchádza do večnosti.

Jk 4:14: “Veď neviete, čo bude zajtra s vaším životom; ste para, ktorá sa nakrátko ukáže, a potom zmizne.”

V tom je ten zvod, že ľudia sa náhlia za vecami, ktoré nemajú žiadnu hodnotu. Hľadajú predmety a radosti ktoré sú malicherné, ale to čo je pravdivé a čo pretrvá na večnosť, nepovažujú za povšimnutie. Veď všetko čo máme na tomto svete, okrem svojej duše, nás opustí, zostane to na zemi a my sa musíme rozlúčiť s majetkom, poctami, dosiahnutými cieľmi, s rodinou i priateľmi. Tieto veci nemôžu odísť s nami, oni zostávajú  a my odchádzame. Aby človek pochopil hĺbku tejto múdrosti o večnom živote, musí sa obrátiť k Bohu.

Pr 9:10: “Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom, poznať Najsvätejšieho je rozumnosť.”

Ak sa človek chce oslobodiť od klamu tohto sveta a jeho zvodov, musí sa utiekať k Najvyššiemu. Možno počul o prenikavom svetle Kristovom, ktoré osvetľuje temnotu, ale nevie, ako toto svetlo získať. Ako keď slepý žobrák počuje, že je tu nejaký učiteľ, ktorý vracia zdravie ľuďom a hľa – tento učiteľ prechádza zázrakom okolo neho. Čo môže urobiť ten slepec, ak nie kričať z celej sily, čo mu telo a hlasivky dovolia:

Mk 10:47: “Syn Dávidov, Ježiš, zmiluj sa nado mnou!”

Ktokoľvek na Ježiša zavolal v hĺbke svojho srdca a chcel byť zdravý, nikdy Pán neodmietol jeho volanie. Uzdravenie z fyzickej choroby, je jedna vec, oveľa dôležitejšie je uzdravenie duše, ktorá je rovnako chorá ako naše hriechom zničené telo. Ak je človek uzdravený na duši, má túžbu a silu kráčať za Majstrom a nasledovať verne jeho príklad. Temnotu zanechal za sebou a ženie sa za lúčmi Kristovho svetla.

Mt 17:2: “Tam sa Ježiš premenil pred nimi a tvár Mu žiarila sťa slnko a rúcho jeho zbelelo ako svetlo.”

Ak máme pred sebou svetlo a dívame sa naň, svetlo aj nás samotných osvetľuje. Tak aj duša, ktorá pristupuje ku Kristovi a hľadí na obraz jeho presvätého žitia, rozjíma dňom i nocou o Jeho činoch, nasleduje Ho v spôsobe bytia podľa slov evanjelia, ma podiel na Jeho svetle. Čím bližšie je človek pri svetle, tým viac je osvecovaný. Rovnako čím bližšie je človek pri Kristovi a Jeho slove, tým väčšiu účasť má na jeho jase a svätosti. Pristúpiť k Pánovi – znamená pristúpiť ku svetlu, zanechajúc temnotu, pretože svetlo temnotu vytláča. Ten kto takto stojí pri Kristovi, je osvietený Jeho svetlom a preto už nebude žiť v tme.

J 8:12: “Potom zase prehovoril k nim Ježiš: Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.”

Mnohí kresťania pristúpili k svetlu Kristovmu, no odtiahli sa od tohto jasu a žijú iba zo spomienok na tento zážitok. Nepopierajú Krista Pána, vyznávajú Ho, modlia sa k Nemu, ale neprichádzajú k Jeho svetlu života a slova. Zanedbávajú čítanie a rozjímanie o Ňom a preto nemôžu nasledovať Jeho svätý život. Sú schovaní v tieni, živia iba spomienku, že na začiatku sedeli pri Jeho nohách a počúvali Ho, no dnes nesedia v Jeho blízkosti a preto nie sú osvietení Jeho jasom a tak napriek tomu že nosia Jeho meno – kresťan, chodia v skutkoch tmy.

Mt 7:21: “Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do kráľovstva nebeského, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca nebeského.”

Nevzďaľujme sa od svetla ktorým je Kristus, denne prichádzajme k Nemu a Jeho slovu, rozjímajme o Jeho slove a činoch, čím na nás bude dopadať Jeho svetlo a sláva. Potom nemôžeme chodiť v tme, keď sme vo svetle Kristovom. V tme chodíme vtedy, keď sa od tohto svetla vzdialime vo svetských temných zákutiach a Jeho svetlo nám svieti už len veľmi vzdialené, ako keď vidíme z temného lesa vo veľkej diaľke, blikotať malé okná domčekov vzdialenej dedinky.

Ako slnko ohrieva a oživuje celú zem, všetky živočíchy a rastliny, ktoré by bez slnka nedokázali vyklíčiť, tak aj Boh osvetľuje zemekruh teplom svojej lásky a oživuje hriešnikov k večnému životu skrze vieru. Hospodin sa najviac stará a zaujíma zo všetkého svojho stvorenstva o človeka. Stvoril ho na svoj obraz a po páde do hriechu mu dáva možnosť záchrany. Nekoná to iba slovom, on to vykonal aj skutkom. Teplo svojej lásky najviac vyjadril v smrti vlastného Syna za nás. My sme boli zatratení, tak vzdialení od Neho, nechceli sme nič o Bohu počuť, nenávideli sme ho z hĺbky duše a On miesto spravodlivého trestu a oprávneného hnevu vykonal toto:

J 3:16: “Boh tak miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.”

Aby mal život každý, kto v Neho verí. Tu je prameň života večného – viera v Syna, ktorého Boh poslal. Aká temnota vládla v Izraeli, keď tohto milovaného Božieho Syna odsúdili na smrť. Báli sa Ho, videli Jeho moc a svätosť a to im naháňalo strach a preto sa Ho zbavili. Ale on prišiel krotký a tichý, neprišiel súdiť svet, ale pozvať ľudstvo k viere pravého Boha.

J 3:17: “Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.”

V tom je temnota tých, ktorí žijú bez Krista. Myslia si, že Kristus im chce ublížiť, že ich chce zraniť, že im chce diktovať a preto zostávajú v tmách a nechcú pristúpiť ku svetlu.

J 3:18: “Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho.”

Sadni si mylý človek k nohám Krista a počúvaj príbehy, aké nikdy svet neuzrel. Hľa, ten človek, ktorý chodil po zemi, všade dobre činil, nemyslel nikdy na seba, zachraňoval ľudí z chorôb, ťažkých úrazov a posadnutí, liečil nielen ich telo, ale aj dušu, vyučoval ich pravde, napokon sa dal za hriešnikov ukrižovať. Čím si zaslúžil to, že kričíš spolu s davom?

L 23:21: “Ukrižuj Ho, ukrižuj!”

Bez Krista je spása nemožná. Je bláznovstvom to, keď príde záchranca pre človeka ktorý sa topí, aby týmto záchrancom opovrhlol. Ak sa sa niekto ponára hlbšie do močiara, z ktorého ho môže dostať len iný človek, a taký záchranca príde, podá mu palicu, aby sa jej mohol zachytiť a ten odmietne, ba dokonca začne tohto záchrancu preklínať. Nie je to bláznovstvo? Tak je to aj s tými, ktorí nie sú príliš múdri. Sami sú zaborení do bahna tohto sveta, že už nemôžu dýchať a tu prichádza Kristus a podáva im záchrannú palicu, ktorou je Jeho kríž a oni sa rúhajú a odmietajú túto pomoc. Daj sa zachrániť človeče, pretože nič nestratíš ba naopak – získaš klenot, ktorý ti tento svet nemôže nikdy dať.

Ak si si sadol ku Kristovým nohám a započúval si sa do dávnych príbehov, uveril si tomuto Záchrancovi, tak spievaj spolu so žalmistom:

Ž 146:1-8: “Haleluja! Chváľ, duša moja, Hospodina! Chváliť budem Hospodina, dokiaľ žijem, a spievať budem svojmu Bohu, dokiaľ tu budem. Nespoliehajte sa na kniežatá, na človeka, u ktorého niet pomoci. Keď jeho duch vyjde, on vráti sa do zeme; jeho úmysly zaniknú v ten istý deň. Blahoslavený, komu je Boh Jákobov na pomoci, ktorého nádej je v Hospodinovi, jeho Bohu, ktorý učinil nebesá i zem, more i všetko, čo je v ňom; ktorý zachováva vernosť naveky; On dopomáha utláčaným k právu a hladným dáva chlieb. Hospodin vyslobodzuje uväznených, Hospodin otvára oči slepým, Hospodin dvíha skleslých, Hospodin miluje spravodlivých.”

Amen…