Ako múdro Boh stvoril svet a prírodu. Na jar sa prebúdza plná krásy a sily, leto dokonáva jej rozkvet, jeseň je prípravou na odpočinok a zima je spánkom. Rovnako tak človek má štyri fázy svojho života. Detstvo je plné sily, rastu a poznávania sveta. Dospelosť prináša plány, nádeje, rodinu, deti, prácu a vízie. V dôchodku sa človek zbavuje nepotrebných vecí, ktoré sa zdali byť v mladosti dôležité tak, ako keď opadajú listy na stromoch. Zima je čas odoberania sa na večný odpočinok.

Kaz 3:1-2: “Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať.”

Aj život kresťana má štyri obdobia. Čas obrátenia a uverenia Bohu, je čas jarný. Z človeka raší veľká sila, rýchlo si osvojuje učenie, je zapálený pre Pána, celému svetu zvestuje Krista. Aké požehnanie taký človek má, ak dostane dobrého biskupa duší, ktorý ho dokáže usmerniť hneď na počiatku svojej cesty. Dobrý biskup, to je správca, veľmi dobre vie, akou silou disponuje znovuzrodený kresťan a preto poznáva, že je ľahké, aby prijal aj falošné učenia a horlil za ne.

Tak ako sa záhradník stará o stromy vo svojom sade, chráni ich proti škodcom, aby krásne kvety neboli napadnuté, tak dobrý pastier duší, s láskou a starostlivosťou dáva pozor nato, aby nový kresťan prijal dobré učenie, vedie ho k milovaniu Boha a k pokore. Tak aj Pavol mal svojho žiaka Timotea, z ktorého urobil vzorného nasledovníka Pána:

2Tm 1:2: “Timoteovi, milovanému synovi. Milosť, milosrdenstvo, pokoj od Boha Otca a od Krista Ježiša, nášho Pána.”

Jarné obdobie kresťana je sadenie dobrého semena do pôdy jeho srdca. Podobá sa rozkvitnutej ratolesti, čo je obsypaná kvetmi a púčikmi, ktoré onedlho budú prinášať úrodu – ovocie. Miazgou ktorá vyživuje ratolesť je sám Pán.

J 15:4: “Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ani ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne.”

Leto kresťana je obdobím zberu ovocia, žatvy úrody. Ako bol dobre formovaný v učení, ako horlil za Pána a bol pevne zrastený s kmeňom, ktorým je Kristus, tak dobré a šťavnaté ovocie svetu prináša. Sám Pán je jeho silou, On s láskou sa stará o svoje ratolesti, aby boli obťažené dobrým a chutným pokrmom. Pán žiada len jedno od svojich ratolestí, aby zostávali verný kmeňu, ktorým je Kristus. Modlitbou, čítaním Božieho slova, rozjímaním, pretavením čítaného do skutkov. Tak človek zostáva zrastený s kmeňom, kde miazga Kristovej lásky, preteká ním ako prúd rieky korytom.

J 15:5: “Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pretože bezo mňa nič nemôžete činiť.”

Jeseň je obdobím skúšok, ťažkostí a prenasledovania kresťanov pre vieru. Tak ako padajú jesenné listy z konárov stromov na zem, tak padajú mnohé slzy kresťanov, ba aj krv sa vsakuje do zeme tých, ktorí pre vieru v Pána trpia. Prechádzajú mnohými ťažkosťami vo svete, ale i vo svojom živote, prichádzajú i krízy viery, čo nie je nič iné, iba ako skúšky od Pána, aby cenná duša kresťana podobná zlatu, bola očistená od posledných závanov sveta. Aj keď je toto obdobie ťažké, predsa z toho vzíde radosť a väčšia láska k Bohu.

1Pt 1:6-7: “Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista.”

Zimné obdobie je časom zberania sa k odchodu z tohto sveta. Kresťan vie, že páchal mnohé hriechy počas svojho života, ktoré by nijako nedokázal odpracovať. Potešuje sa preto Pánom, ktorý tieto hriechy vzal na seba a nechal ich odsúdiť Bohom Otcom. Kresťan v čase zimnom – pred smrťou – žije v radosti z toho, že sa stretne onedlho s Pánom. Dobre mu slúžil a keď bilancuje svoj život tak vidí, koľké ovocie a dobrodenia od Pána, počas celého svojho života dostal.

Ž 116:12: “Čím sa odmením Hospodinovi za všetky Jeho dobrodenia voči mne?”

Jeho duša sa raduje napriek tomu, že svet za ním smúti. Je s Bohom zmierený, hriechy má odpustené pre Kristovo vykupiteľské dielo, svet pre neho odumrel, a tak nebeské brány otvárajú svoje veraje ďalšiemu svätému.

2Tm 4:7: “Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.”

Múdrosť Božia sa dá spoznať v jeho dielach – zvlášť v prírode, kde je zapísané celé evanjelium. Božská krása sa dá zachytiť v každom lístku, rannej rose, v západe slnka, v štyroch ročných obdobiach. Boh sa dá prečítať z toho, čo okolo nás vytvoril. Pavol nám hovorí, aby sme rozjímali o dielach Božích tak, ako o nich rozjímali svätí starého zákona, zvlášť Dávid v žalmoch. Božie stvorenie nás učí o veľkosti Boha a keď otvoríme srdce pre Božské veci, uzrieme nádheru, ktorá nám bola pred zrakmi skrytá. Rozum sa rýchlo unaví, veľmi ľahko všetko zaškatuľkuje, no prehliada krásu, ktorú môže spoznať len srdce a duša človeka.

Pozorujme a hľadajme evanjelium v Božích dielach, aby sme neboli ako takí, ktorí popreli Boha a jeho stvorenstvo. Evolúcia, veľký tresk, náhody – to všetko smeruje k popretiu Božského majestátu. Tí ktorí to hlásajú, nemajú na poslednom súde žiadne ospravedlnenie, keď sa budú vyhovárať, že Boh sa nedal spoznať.

Ř 1:20: “Lebo čo je neviditeľné z Neho, Jeho večná moc a božskosť, to od stvorenia sveta rozjímaním môžu pozorovať z Jeho diel, takže nemajú ospravedlnenie,”

Amen…