Služobník slúži tomu pánovi, ktorý si ho kúpil. Služobník je otrokom pána. Jozef sa dostal k dobrému pánovi, Putafarovi, ktorý mu prenechal spravovanie celého domu. Niektorí páni sluhov bili, mohli ich aj zabiť, pretože boli ich majetkom a oni s nimi tak aj nakladali.

Ježiš Kristus, Syn Boží, nás rovnako kúpil pre seba, vykúpil nás z moci diabla, smrti a hriechu. Čím nás vykúpil? Zlatom, striebrom či diamantami?

1Pt 1:18-19: “Veď viete, že ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista.”

Vidíme, že nás Pán Ježiš Kristus, vykúpil svojou vlastnou krvou. Nezdráhal sa pre nás trpieť, byť umučený, ukrižovaný, preliať svoju krv, aby sme sa stali Jeho vlastníctvom, aby nás prijal za svojich. Smrť, diabol a hriech nad nami panovali, ale Kristus Pán, nás vykúpil z otroctva týchto temností a urobil nás svojimi učeníkmi.

Keď sme uverili a stali sa tak kresťanmi, zriekli sme sa nepriateľa diabla aj jeho skutkov, zlých činov a hriechu. Rovnako tak sme sa zaviazali, že budeme slúžiť svojmu novému Pánovi, ktorý je Ježiš Kristus. Keďže za nás vyplatil tak vysokú cenu, patríme tým pádom len jemu:

1 Kor 6:19-20: “A vari neviete, že nepatríte sebe? Boli ste draho vykúpení.”

Ešte raz sa vráťme k cene, za ktorú bolo výkupné zaplatené. Boli sme vykúpení zlatom či striebrom? Vôbec nie! Bola preliata za nás drahocenná krv. Krv koho? Obyčajného človeka? Absolútne nie! Kto je ten, ktorý s nami jednal tak milosrdne, že kvôli nám, zotročeným ľuďom, neľutoval vyliať svoju krv? Náš Boh, Hospodin. On si nás získal pre seba, krvou vlastného Syna.

Sk 20:28: “Dávajte pozor na seba i na celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov, aby ste pásli Božiu cirkev, ktorú si získal za cenu svojej vlastnej krvi.”

Naozaj bola za nás zaplatená cena najvyššia, akú kedy svet poznal. Preto už nepatríme sebe, ale sme vykúpení služobníci Krista. Jemu musíme slúžiť, konať Jeho vôľu a plniť jeho príkazy.

2 Kor 5:15: “A za všetkých zomrel preto, aby tí, čo žijú, nežili už viac sebe, ale tomu, ktorý za nich zomrel a bol vzkriesený.”

Každý pán svojmu služobníkovi prikazuje a ten poslúcha. Hovorí mu: vykonaj toto, alebo tamto, choď tam, prestri na stôl – a on všetko do posledného príkazu plní.

Kristus Pán rovnako chce po nás, aby sme Mu slúžili. On používa iné príkazy a to dva: Miluj Boha a blížneho, ako seba samého. Od týchto dvoch príkazov sa odvíjajú ostatné príkazy ako napríklad: buď milosrdný, pokorný, poslušný, chráň sa hriechu a mnoho ďalších. My ako Jeho vykúpení služobníci, máme konať to, čo nám Pán prikazuje.

Mnohí hovoria, že majú za Pána Ježiša Krista, ale nepočúvajú Jeho príkazy a žijú si svojvoľne podľa seba a sveta. Hovoria, že sú spasení, lebo Spasiteľ za nich zaplatil svojou krvou, že sú zapečatení Duchom Svätým, ale keď majú slúžiť, odvracajú sa od služby. Len čo takto klamú samých seba. Pán nás vykúpil spod hriechu a keď človek úmyselne hreší, znamená to, že nemá vieru vo svojho Pána, lebo keby mal, bol by z hriechov vykúpený, nebol by nimi zviazaný, ale on je nimi nielenže zviazaný, ale si v hriechoch aj holduje.

Keby mal vieru v Spasiteľa, nemohol by konať skutky diablove, akými sú podvod, klamstvo, sebectvo, zlosť, závisť, nenávisť a mnohé ďalšie, ale on do nich nielenže upadá, ale sa nimi aj chváli. Ak by mal pravú vieru v Spasiteľa, ktorý ho vykúpil, tak by bol vykúpený z otroctva sveta a jeho pôžitkov, ale on si dopriava rozkoše a svetské radovánky. Tu by mal takýto kresťan prehodnotiť svoju vieru a učiniť pokánie, čo nie je nič iného, ako návrat k Bohu, odvrátenie sa od sveta a jeho zvodov.

L 16:13: “Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom. Buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.”

Treba si uvedomiť, že služba Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou drahocennou krvou, nie je k úžitku Boha, ani Jeho Syna, ale je k úžitku nám, len nám! Iní Páni majú sluhov nato, aby im slúžili k ich prospechu. Nás Pán chce, aby sme Mu tiež slúžili, ale k prospechu nášmu! Aký tajomný je náš Boh, že Dávid pri rozjímaní nad Ním vyriekol:

Ž 8:5: “Čo je človek, že naňho pamätáš, a syn človeka, že sa ho ujímaš?”

Preto vzdajme poctu nášmu Bohu, ktorý je jediným a pravým Bohom, mimo ktorého nie je boh iný. Ak prichádzame ku kráľovi, alebo k politikovi, máme strach a trému zo stretnutia. Ale to sú iba hriešni ľudia, rovnaký prach ako sme my. A predsa, keby nám povedali, aby sme pre nich niečo vykonali, či by sme odmietli im poskytnúť službu? O čo viac musíme slúžiť Bohu, ktorý nás vykúpil krvou svojho vlastného Syna a my sme Mu povedali – budeme Ti slúžiť. Lebo On je jediným Tvorcom a Pánom celého sveta.

Iz 45:21: “Či nie ja som Hospodin? Iného Boha okrem mňa niet. Okrem mňa niet Boha pravého a zachraňujúceho.”

Slúžme Mu preto s pokorou, ako svojmu Pánovi, od ktorého nielen často niečo v modlitbách žiadame, ale sme Mu aj poddajní. Veď Jeho prikázania nie sú ťažké, On nám pomáha ich aj dodržiavať. Dokonca po nás chce, aby sme vzali Jeho lahodné jarmo na seba, ktoré nám dáva odpočinutie duše.

Mt 11:29-30: “Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci, a nájdete si odpočinutie duše; lebo moje jarmo je lahodné a moje bremeno ľahké!”

Ak máme skutočnú vieru, budeme milovať svojho Pána. Ak milujeme svojho Pána, budeme hravo dodržiavať Jeho prikázania.

J 14:15: “Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázanie.”

Slúžme Mu so všetkou pokorou, ako svojmu jedinému Pánovi. Potom aj On nám, dá vysvedčenie, v deň svojho druhého príchodu, alebo v deň našej smrti. Vtedy budeme počuť tie sladké slová z Jeho úst:

Mt 25:21: “Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána!”

Amen…