J 5:2-4: “V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých ktorí čakali, až sa voda pohne, lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila.”

Človek pádom do hriechu stratil všetko. Nemal zakúšať smrť, ťažkosti, starnutie, vraždy, protivenstvá, prenasledovanie, ba ani choroby. Boh mal právo po páde Adama do hriechu, nechať človeka napospas všetkej zlobe, ktorú si pádom zabezpečil.

Ľudia sa často pýtajú – ako môže Boh nezasiahnuť do vojen, ako môže dopustiť to, že zomierajú malé nevinné deti. Je to Božie absolútne právo – to právo sa volá – mlčanie! Boh mlčí a pozerá, čo hriešni ľudia na zemi konajú, aké strašné ohavnosti a zvrátenosti. A prečo? Pretože ľudia Ním opovrhli!!! Kričia ako posadnutí – Boh nie je, neexistuje, je to prelud – a Boh zloží ruky a odpovedá mlčaním. A potom tí istí, ktorí kričia – preč s Bohom – dokazujú – keby Boh bol, nedovolil by takéto trápenie na svet. Vidíme tú padlú a falošnú masku človeka, ako sa správa k svojmu Stvoriteľovi.

Dnes krváca Európa, možno je pred prahom vojny, votrel sa sem diabol s jeho liberalizmom, ktorý prekrútil celé desatoro. Prichádzajú sem prisťahovalci nie preto, lebo utekajú pred biedou ale preto, lebo diabol chce vykynožiť každú spomienku na kresťanstvo a tak sem prichádza islam. Ten islam, ktorý si nedokázal v histórii kresťanskú Európu pokoriť. Prečo sa to všetko deje? Pýtajú sa zaslepení ľudia. Nie preto, že Európa zavrhla Boha? Nie je to odplata za tento ťažký hriech?

Vari židia na tom boli inak? Rovnako tak zavrhli Boha i keď im zostali bohoslužby a chrám, ale nemali vieru. A Boh dopustil na nich časy, keď 70 rokov boli v Babylone ako väzni a potom v roku 70, im Rimania rozbili Jeruzalemský chrám a boli rozprášení po celom svete. Preto Izaiáš napísal:

Iz 64:9-11: “Tvoje sväté mestá stali sa púšťou, Sion sa stal púšťou, Jeruzalem úžasnou pustatinou. Náš svätý a slávny dom, kde Ťa otcovia naši oslavovali, stal sa korisťou ohňa, a všetko, čo nám bolo vzácne, leží v troskách.

Prečo sa to všetko židom stalo? Lebo Boha zavrhli tak, ako Ho zavrhla dnes už takmer bývalá kresťanská Európa. Európa pod sladkými diablovými rečami začala kričať – nechceme Boha! Budeme si vládnuť sami! Výsledok? Dve strašné vojny, úpadok morálky, hodnôt, vzrast nemorálností a perverzností, popieranie desatora – čo nie je nič iné iba to, že ľudský život prestal mať hodnotu.

Svet sa vrátil do čias pohanstva, kde človek bol otrok – vtedy otrok nemilosrdných pánov, dnes otrok bánk, kde je prikovaný pôžičkami a hypotékami k neustálej práci, 12 hodín denne počas celého týždňa. Čo urobil Boh, keď Ho židia prestali poslúchať a ustanovili si svoje zákony? Neurobil nič! Začal mlčať! Čo robí Boh dnes, keď je Európa v zmätku a padá na kolená? Nerobí nič! Prečo by mal, keď z každej strany počuť krik – Boh neexistuje – dajte mi s Bohom pokoj! Kristus je vymyslená postava, celé kresťanstvo je falošné.

A Boh naozaj mlčí. Prečo? Aby Európu, tú hrdú Európu pokoril až do hlbín prachu tak, ako pokoril židov, ktorí nielenže Boha začali ignorovať, oni ho zabili na kríži a kričali – preč s týmto Ježišom – preč s Ním – NECHCEME ABY TENTO NAD NAMI PANOVAL! A Boh vyplnil ich žiadosť, Kristus nad nimi nepanuje – Boh pre židov zmĺkol a stali sa posmešným príslovým pre celý svet. Inak tomu nie je dnes Európou. Kričí presne to isté, čo kričali židia pred 2000 rokmi na Krista –NECHCEME ABY TENTO NAD NAMI PANOVAL! A Boh stíchol a prestal sa starať o svoj milovaný kontinent. Beda ak Boh mlčí a dopúšťa skazu. Preto Izaiáš napísal:

Ó Hospodine, chceš mlčať a nadmieru nás pokorovať?”

A predsa sa Boh zmilováva nad neposlušným obyvateľstvom. Predsa niektorým ľuďom, sa plne nezaslúžene dáva spoznať a ukazuje im silu svojho ramena.

Takáto situácia bola aj pri jazere Betezda. Ľudia ktorí nemali vieru v Boha, boli zasiahnutí chorobou. Dozvedeli sa že pri tomto jazere, čas od času anjel Pánov zostúpi a kto prvý vkročí do vody, ten bude uzdravený.

Toto je milosť a nepochopiteľná starostlivosť Boha. My keby sme mali nepriateľov na smrť, ktorí by nás nenávideli do morku kostí, nikdy by sme im ani len pohár vody nepodali. Ak by sme mali nad nimi moc, uvrhli by sme ich do žalára, alebo by sme ich dali zabiť! Dokázali by sme ich hodiny a dni mučiť, aby videli akou silou disponujeme.

A pozrime sa na Boha. Jeho najväčšími nepriateľmi sú ľudia a on ich nielenže nemučí, ale ich dokonca ošetruje, dáva im zdravie a dobré veci v živote. Je to nepochopiteľné.

Boh by mal uplatniť svoju spravodlivosť a odsúdiť nás – zmiesť nás z povrchu zeme ako odporné šváby, ktoré ničia všetko to krásne, čo Boh stvoril. Ale Boh sa zmilováva. Čas od času sa zvíri hladina jazera a niekto je uzdravený.

A predsa, je to dosť ťažké pre tých, ktorí nemajú silu a rýchlosť, aby sa dostali ako prví do vody. Keby ľudia boli dobrí, ustanovili by nejaký poriadok pred tým jazerom, uprednostnili by tie najhoršie prípady. Ale zloba a sebeckosť človeka, sa tu ukazuje v plnej kráse – víťazí ten, kto má najširšie lakte.

Takým jedným nemohúcim bol aj človek, ktorý tam sedel tridsaťosem rokov a nedokázal sa dostať do jazera. Bol tak ťažko chorý, že nemal ani len tú najmenšiu nádej – no napriek tomu musel v sebe mať akýsi plamienok viery, že sa mu to raz predsa len nejako podarí, inak by tam nesedel.

J 5:5: “I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý.”

Tento príbeh je obrazom neba. Iba tí, ktorí si uvedomili že majú nejakú chorobu, prichádzajú pri toto jazero a čakajú na milosť Pána. Veľmi dobre vedia že sú chorí, že sú chromí, mrzáci, že sú duchovne neschopní – jediná možnosť je dostať sa do jazera v momente zvírenia vody a preto tu sedia.

Mnohí ľudia chodia okolo tohto jazera a posmievajú sa – títo mrzáci, to je hanba. Sedia tu a čakajú na vyliečenie. Ja mám dosť síl a peňazí nato, aby som si zaplatil dobrého lekára, nepotrebujem Boha a jeho anjelov! Toto je postoj pohanstva a ateizmu.

Takto človek premýšľa – nepotrebujem kresťanstvo – vystačím si s Buddhom, Mohamedom, Krišnom, mám tretí stupeň liečenia energiou reiki, som v podstate zdravý človek – načo by mi bolo kresťanstvo? Verím v reinkarnáciu, verím že po smrti bude ako pred ňou – sladké nič – verím že sa dostanem do neba, do duchovných sfér, ktoré mi nejaký človek nakukal.

Ale pozor. Ľudia okolo jazera sú kresťania! No väčšina z nich sa spolieha sa na svoje skutky a svoje výkony. Preto čakajú na anjela Pánovho, aby svojou silou, pôstami, modlitbami, pobožnosťami – sa sami dostali do jazera a boli v nebesiach. To je žiaľ veľmi falošná nádej, pretože ich potenciál nie je toho schopný, aby sa vôbec pohli z miesta, nie ešte prišli až k jazeru. Preto mnohí kresťania veria takto – veľa som pre Boha urobil, Boh ma zato odmení.

Ale teraz prichádza evanjelium. Evanjelium je dobrá správa a preto sledujme, čo sa bude ďalej diať. Tento človek, ktorý tu takmer 40 rokov sedí a je vlastne bez nádeje lebo dobre vie, že nemá šancu aby prišiel k vode a už vôbec nie, aby prišiel prvý, je oslovený Ježišom.

J 5:6: “Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý?”

Tu začneme vidieť inú cestu spasenia, ako zo svojej sily. Nato, aby sme získali večnosť s Bohom, je nutné dodržať komplet zákon do poslednej čiarky. To je obraz tých, ktorí by sa dostali sami zo svojej sily do jazera. Aj keď Písmo túto možnosť zjavuje, že je teoreticky možná, prakticky počas celej histórie sa nenašiel nikto, kto by zákon dodržať dokázal. Nikto nedokázal naplniť desatoro na sto percent. V príbehu o jazere sú ľudia, ktorí sa do vody dostanú – v reálnom príbehu života nie je nikto, kto by sa do jazera dostal, lebo nemá na to potenciál a silu!

Tento mrzák to veľmi dobre vie, že zo svojej sily nemá šancu na uzdravenie, ale tu sa mu prihovára Ježiš a dáva mu záhadnú otázku – či chce byť vyliečený?! On ani neverí čo počuje, už je dosť otupený. Všetko skúšal, všetky cvičenia, spôsoby, umŕtvovania a vždy prehral. Preto akoby si Ježiša ani nevšimol, žiadne nadšenie z tejto otázky, iba monotónne odpovedá:

J 5:7: “Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou.”

Nemá nikoho, kto by ho tam preniesol. Toto ostro súhlasí s Písmom, že okrem Krista, neexistuje na svete žiaden iný spasiteľ. Žiaden Buddha ani Mohamed nás nedokáže preniesť do jazera. Ale aj pre kresťanov platí – žiaden svätec, žiaden anjel – rovnako nedokážu človeka preniesť do nebeskej slávy. Dokonca ani Boh Otec to nerobí, i keby vo svojej všemohúcnosti mohol, ale On určil poriadok svojej spásy a ustanovil na to Svojho Syna. Preto je iba jeden most medzi Bohom a človekom – Ježiš Kristus a nikto iný! Žiadna iná viera, žiadne UFO, žiadni mimoni, žiadni filozofi, žiadni guruovia. Iba Kristus!

1Tm 2:5: “Jeden je totiž Boh, jeden aj Prostredník medzi Bohom a ľuďmi, človek Ježiš Kristus.”

Sk 4:12: “A nieto spasenia v nikom inom (okrem Krista), lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.”

A tu v tomto príbehu, sám Pán Ježiš prichádza, aby človeka uzdravil – mimo zákon, mimo dodržania desatora! Boh kresťana nespasí pre jeho skutky a zásluhy, ale zo svojej milosti, keď človek obdrží vieru v Krista Pána. Skutky k našej spáse sú vylúčené!

2Tm 1:9: “Boh nás zachránil a povolal svätým povolaním nie pre naše skutky, ale podľa svojho predsavzatia a podľa milosti, ktorá nám bola daná pred večnými vekmi v Kristovi Ježišovi.”

Zo skutkov nikto spasený nebude. Mnohí kresťania sa teraz zarazia, ale Božie slovo to jasne hovorí na mnohých miestach. Najtrefnejšie je to napríklad tu – že spasení sme z milosti, kde sa Boh zmiloval nad nami – zločincami – a dal nám vieru a iba z tejto viery sme spasení:

Ef 2:8-9: “Lebo milosťou ste spasení skrze vieru. A to nie sami zo seba; je to dar Boží; nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil.”

Všimnime si pozorne – nie zo skutkov, aby sa nikto nechválil! Na druhej strane – nehovorme že sme spasení z viery a potom nič nebudeme robiť a budeme žiť v hriechu. Ak sme skutočne spoznali moc Božej spásy z milosti, potom budeme túžiť konať dobré skutky. Teda nie preto sme spasení, lebo konáme dobré skutky – ale preto konáme dobré skutky, lebo sme spasení.

A tak aby sme mohli byť spasení zo skutkov, museli by sme sa sami dostať do jazera čo znamená, že by sme dodržali celý zákon do posledného skutku a toho nie sme schopní. Ale je tu iná cesta – Kristus. On za nás dodržal zákon, On za nás zaplatil za naše hriechy a preto je to On, kto nás mimo zákon dokáže uzdraviť z našich previnení. Preto Pán Ježiš hovorí chromému, mimo jazero Betezda:

J 5:8: “Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď!” – akoby povedal – čo ťa je po jazere?!

Toto je evanjelium! Mimo zákon, mimo skutky, mimo naše snahy a výkony. Boh nám dal milosť keď vyriekol – vezmi si lôžko a choď. Akoby povedal – chceš nebo? Choď v pokoji – ja som ti ho dal ZDARMA!

A predsa je tu podmienka. Viera. Kto uverí, bude spasený, kto Bohu a Jeho Synovi odporuje, nebude spasený. To je celá podmienka spásy.

Pozrime sa na záver tohto príbehu.

J 5:9: “Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota.”

Teraz narazí náboženstvo na vieru v Krista. Náboženstvo môže človeka spútať príkazmi, dokonca niektoré cirkvi o sebe tvrdia, že len cez ne a ich systém je možná spása. Preto ak sa kresťan obrátil k Bohu, uveril vo svoju spásu – oni prídu ku nemu a budú mu vyvracať, že by to bolo príliš jednoduché, aby takto človek prišiel ku spaseniu.

A tak náboženstvo povie – nemôžeš byť spasený, lebo musíš dodržať to alebo tamto. Náboženstvo vpravde nezaujíma zdravie človeka, teda stav vyliečenia z hriechov, ale ho zaujíma dodržiavanie jeho pravidiel a zákona. Preto tento príbeh pokračuje takto:

J 5:10: “Židia teda povedali uzdravenému: Je sobota; nie ti je dovolené niesť lôžko.”

Je to to isté, ako keby nám niekto povedal, že nemôžeme byť zachránený Kristom, pretože nie sme v určitej cirkvi, nekonáme také a onaké skutky, pobožnosti a podobne. Akoby nám náboženstvo povedalo – nie je ti dovolené byť spaseným – mimo nás a naše pravidlá!

Bývalý mrzák im odpovedá:

J 5:11: “Ale on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď!”

Ten mrzák sa odvoláva na Krista. To Ježiš ma uzdravil a preto som zdravý. Prenesene – Kristus mi povedal skrze slovo, že keď uverím, budem spasený. Farizejom sa ale toto nepáčilo a nepáči sa to aj takzvaným nábožným ľuďom a systémom. Oni chcú človeka prikovať ku skutkom, cez ktoré budú údajne spasení, a preto sa im nepáči ani Ježišov postoj. A tak čítame:

J 5:16: “Preto Židia prenasledovali Ježiša a chceli Ho zabiť, že to urobil v sobotu.”

Tak aj dnes náboženstvá, ktoré si hovoria – kresťanské – prenasledujú slovo Božie, prekrúcajú ho a vykladajú inak, čo nie je nič iného, iba prenasledovanie samotného Krista, ktorý toto slovo vyriekol, alebo inšpiroval Ducha Svätého, aby slovo bolo napísané tak, ako Kristus Pán chcel aby stálo.

Preto náboženstvo v histórii prenasledovalo Božie slovo a prenasledovalo tých, ktorí sa držali Božieho slova a tento stav je zreteľne viditeľný podnes. Pritom si len málokto uvedomuje, že popierať alebo prekrúcať Božie slovo znamená – prenasledovať Krista, ktorý slovo ustanovil a bolo zapísané v biblii.

Pán Ježiš dáva bývalému mrzákovi inštrukcie – tým že bol uzdravený, nech viac nehreší:

J 5:14: “Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho.”

Toto je na margo tých, ktorí hovoria – verím v Ježia – ale nežijú podľa viery. Preto Jakub napísal – ukáž mi skutky a ja ti ukážem vieru. Skutky z viery síce vychádzajú, no zo skutkov spasený nebude nikto.

Ga 2:16: “Človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto.”

Toto je jadro evanjelia. Zo skutkov, zo svojho života – nikto do neba nepríde. Len z viery v Pána Ježiša Krista. Preto ak niekto nemá Krista – nemá nebo, i keby konal divy a zázraky najväčšie na svete. Preto uznaj svoj hriech čo nie je nič iné, že uznáš svoje duchovné mrzáctvo. Uznáš, že hrešíš proti Bohu a že nedokážeš svoje hriechy napraviť sám od seba. Tým uznáš, že si nemohúci človek, ktorý v tomto stave nikdy do nebeskej vlasti nemôže prísť. A preto volaj Pána, zavolaj Ho do svojho života a On sa ťa opýta – chceš byť uzdravený zo svojej slepoty a duchovnej smrti? On ťa uzdraví – mimo systémy a náboženstvá. Ale potom rovnako čakaj, že ti Pán povie – už viac nehreš.

Uznať že si hriešnik znamená uznať že si chorý. Ježiš neprišiel pre tých, ktorí si hovoria – ja som silný, mocný, nič mi nechýba, som zdravý, nehreším, iba málokedy – ak by nejaký Boh bol, mňa určite spasí prvého. Pre takých Kristus neprišiel. On prišiel pre tých, ktorí sú hriešni a hriech ich ničí a oni sú si toho vedomí. Preto platí slovo nášho Pána:

Mk 2:17: “Ježiš im povedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí; neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnych.”

Amen…